Slnko v Brne

V Brne je aj Slnko, to samozrejme nikoho neprekvapí. Avšak v Brne sa riadilo, aspoň zatiaľ, tým, aby som ho nevidel.

Keď som prišiel na návštevu k jednému (resp. dvom, resp. vlastne trom) dobrým ľuďom, ochorel som (resp. rozvinulo sa to, čo som už mal) a Slnko som videl iba svietiť oknom. Ale bolo pekne a teplo.

Potom, čo som návštevu ukončil, tj. v piatok, sa Slnko začalo skrývať. V noci z piatka na sobotu pršalo (dlho), ale vravel som si, cez deň sa to roztrhá a Slnko ma usuší a ohreje. Lenže ono nie! Celú sobotu bolo Brno v mraku. Od rána do večera a potom ešte aj v noci, a keby ste sa ma v sobotu opýtali, kde to Slnko je, nebudem vedieť odpovedať. Celá obloha bola kompletne v mliečnom odtieni, na všetky strany porovnateľne jasnom.

A pršalo aj v noci zo soboty na nedeľu (to som spal v prázdnom altánku cukrárne Aida, takže som bol suchý), a ráno mlieko ako predchádzajúci deň. Zúfalé. Viete, akú radosť mi spôsobilo, keď som okolo pol desiatej konečne po vyše tridsiatich hodinách to Slnko znovu uvidel (a ucítil)? S radosťou som sa pozrel na oblohu a miesto bielej som videl už aj modrú. Dúfal som, že sa to roztrhá a ešte príde nejaký ten zvyšok babieho leta.

Lenže Slnko nie. Asi si povedalo, že mi dovolilo príliš, keď o tej pol desiatej ukázalo. Počas dňa ho zasa viac nebolo ako bolo a večer už bola zima a začalo mrholiť. Bolo mi nanič.

Potom ma stretol jeden človek, ktorý ma nemohol z logistických dôvodov prijať cez víkend a pozval ma k sebe. Ale to už nie je o Slnku v Brne.