Ja a celebrity

To je tak, že asi ľuďom dôverujem na základe toho, čo o nich a potom aj od nich počujem. Čiže človeka nemusím zažiť, ale keď naň počujem viac kladných referencií, tak tomu uverím.

Ale bude to mať asi silne do činenia aj s mojou (vnútornou, navonok predsa ústava slobodu garantuje) neslobodou. Hoci predchádzajúci odstavec môže vyzerať logicky, stretol som ľudí, ktorí na „kultovosť“, „autoritu“ a iné mená pre odbornú celebritnosť kašlú. Rovnako ako na recenzie na knihy alebo filmy. Ja nie. Dalo by sa to interpretovať aj tak, že nie som slobodný človek s vlastným názorom a zodpovednosťou, ale stále hľadám otca a mamu, od ktorých by som sa odvádzal.

Ďalšia zaujímavá črta, dokazujúca, že som epic fail, je môj strach z plebsu. Ten je totiž primárne zameraný na mužov. Každý chlap je pre  mňa potenciálne zlý ujo, ktorý sa mi vysmeje, znemožní, vynadá, prípadne zbije. Každopádne mi ukáže, že je väčší pes, a teda jebe on. Nedoriešený oidipák?

No ale späť k celebritám. Prvou hrôzyplnou figúrou (ale príťažlivou) je František Šebej. Uňho je tento inštinktívny strach asi najväčší. Pôsobí dojmom, že on žije správny život, nosí správne názory, ku všetkému sa vie postaviť, a keby som sa mi dostal do ruky, „zdrbal by ma ako psa“, ba dokonca, niekam by ma zavrel, aby ma ako nebezpečného devianta izoloval.

Čo sa týka politického konzervativizmu, to je smer, o ktorom verím, že je správny, volím ho atď. Je to aj vďaka vyjadreniam p. Šebeja. A takisto mi je jasné, že ja som ideálom tohoto konzervativizmu na hony vzdialený, a že by ma OKS, keby som chcel, nikdy neprijala a hnala svinským krokom. Nie som totiž „chlap“, tj. sebavedomý a zodpovedný. A vlastne ani pracovitý. Vlastne žiaden kladný prívlastok na mňa nalepiť nejde.

Navyše, p. Šebej je pôvodným povolaním psychológ. Nie raz som ho počul hovoriť o psychopatoch, o tom, kto sú psychopati, že sú potenciálne nebezpeční, že robia zle a za určitých okolností ich treba izolovať.

A vzťahujem si to na seba. Napríklad keď hovorí, že psychopati majú ploché emócie, nie sú schopní empatie a tak, tak počujem ako mi rôzni ľudia okolo mňa hovoria, že „viac empatie“ alebo „myslíš len na seba“. Na prvý pohľad je to blbosť, veď som citlivý a emočný až hrôza. Lenže stačí, aby p. Šebej dodal, že pozor, to neznamená, že nedokážu prejavovať silné emócie, práve naopak, robia to, len majú plochý diapazón. A je „vymalováno“. Som psychopat, nesmiem už dostať žiadnu lásku a musím byť izolovaný.

Strašne ma to napriek tomu ťahá, aby mi povedal, ako to vidí. Len sa k nemu neviem dostať, neviem mu to podať, a neviem, čo potom urobím, až povie, že psychopat som (alebo niečo iné, každopádne určite dehonestujúce, lebo som predsa (zlý) lúzer).

(Z redakcie .týždňa sa ešte bojím Hríba, Kušnierika, Danišku a Bána (nie nutne v tomto poradí). Inak by som tam aj rád pracoval, ale bol by som len na obtiaž. Som psychicky down)

Teraz všeobecnejšie o psychiatroch. Vo všeobecnosti je jasné, že s nimi nie, oni chcú človeka chemikáliami v mozgu preprogramovať, nech už nerobí problémy. No way. Ale dajme tomu, že by sa našiel človek, ktorý síce je psychiater, ale inak by som aj dôveroval. Môže byť. Budú aj takí, ktorí nerobia automaticky disjunkciu medzi človekom a (nesvojprávnym, tak to na psychiatrii chodí) pacientom.

Inak, jav, že klamstvo je za istých okolností správne, je odstrašujúco rozšírený jav. Pre moslima klamať nemoslimov nie je hriech. Pre cigána klamať gádža nie je nič nesprávne. Pre psychiatra klamať pacientovi je vyňaté z kategórie „klamstvo&ldquo, lebo pacient nie je človek.

Lenže s psychiatrom je problém, dá sa povedať, čiste „papierový“. Psychiatri vyštudovali medicínu. Ako takí zložili Hippokratovu prísahu. A ňou sú nútení robiť všetko pre zachovanie pacientovho života. Problém? Problém je v tom, že keď psychiater má v rukách človeka, ktorý je down a myslí, napríklad, aj nad samovraždou, psychiater, voľky–nevoľky, musí toto začať liečiť. To, že to môže byť dôsledok niečoho iného, čo sa dá riešiť inak (a čo možno pacient chce riešiť prednostne), ho v tej chvíli nesmie zaujímať. U každého je to zmes „cover your ass“ a „toto je choroba, ktorú treba liečiť, ja to viem, som školený profesionál“, ale výsledok je rovnaký.

A teraz k tým psychiatrom. Jedna známa (jedna z tých, čo vidím skôr ako dobrých ľudí a bojím sa ich menej ako iných) ma aj tak posiela na psychiatriu a ponúka mi kontakt na Alojza Rakúsa. Toho KDHka, čo bol po revolúcii ministrom zdravotníctva, a ktorého si, vo všeobecnosti, vážim, aj jeho názory (nepoznám všetky, samozrejme). Prišiel v podstate ako blesk z čistého neba, len spomenula, že vie o niekom, kto ma nepodrazí (nebude za mojich chrbtom liečiť, čo chce on, a preprogramovávať ma, keď môj cieľ je niečo nestratiť a niečo znovu získať), a až neskôr vysvitlo, že ide o celebritného p. Rakúsa.

Ale inak neviem. Bojím sa ho, že ma aj tak nejako potrestá. čo je u mňa vlastne normálne. Mám za ním isť?

A potom je tu ešte iná celebrita. Jozef Hašto. On bol dlho jediným človekom, minimálne z psychiatrov, ale aj spomedzi bežných ľudí, ktorého som bol ochotný sa nebáť. Možno v ňom vidím otca, ktorého som veľmi nemal. Anyway, p. Hašto nie je čistý psychiater, má psychoterapeutický výcvik a staral sa po onej nešťastnej afére o Hedvigu Malinovú, potom, aj keď riskoval, že je to eticky otázne, vyšiel so svedectvom, že ona neklamala. V .týždni ho za to patrične ocenili osobnosťou roka, už neviem ktorého.

Za ním som chcel ísť už dávnejšie, ale ako ako získať kontakt, a prečo by sa zaoberal nejakým lúzrom, ktorý za ním ide ako za idealizovanou figúrou. Náhoda (alebo niečo iné) chcelo, že skrze môjho mat—sús—kolegu Tomáša M., toho, čo ma posielal do Kuffovej inštitúcie, a je spomínaný v prechádzajúcom článku, teda on mal možnosť p. Hašta kontaktovať, a uistil ma, že on je ochotný zaoberať sa každým, kto za ním príde.

A toto tu už píšem v Trenčíne. Tomášovi som poslal SMS nech ho kontaktuje. A ja sa bojím (že ma aj p. Hašto nejako uzemní a potrestá), a neviem, čo so sebou. Prečo vlastne žiť, a v krátkodobom horizonte aj ako.

A BTW, ako to s tou SMS a Haštom dopadlo, neviem, došla mi baterka.

Herby, desperately KIKAの