Písačky z kopaničiarskeho regiónu, 2

  <p>

10. augusta 2008, autobus Sobotište - Nové Mesto nad Váhom

Predchádzajúcu noc som sa šiel vyspať niekam za dedinu pri ceste pod strom, keby začalo jemne pršať, aby som to mohol ignorovať. Keď som zaspával, boli ešte mraky. Potom som sa zobudil na zimu. Počas noci sa mraky roztrhali a bola chladná noc.

Ráno som vyčkal, kým vyjde slnko, prezliekol sa do čistých vecí a šiel na omšu. Omša bola ako vždy vo Vrbovciach - komorná až rodinná a k veci. Potom ma Bicák vzal do Sobotišťa, mal v aute voľné miesto.

Takže teraz už len sedím v autobuse a prechádzam. Autobus práve vchádza do Myjavy. Už tu všetko pripomína civilizáciu, a s ňou sa viažu spomienky na to, aké je to práve zlé. Že ma veľa ľudí nenávidí, pohŕda mnou alebo mi nedokáže odpustiť. Ja sa snažím, aby som takýto nebol.

Je otázka, aké prekvapenie ma bude čakať, až sa vrátim do bytu. Možno Kikina rodina využila to, že som bol na Bučkovej Jame na to, že mali týždeň k dispozícii na presťahovanie Kikiných vecí späť a jej kľúče ma čakajú v schránke. Alebo sa naďalej držia svojej doterajšej unperson doktríny a nič, čo by ma pripomínalo, nepovoľujú. Veď uvidím v Bratislave.

Veľmi ma bolí srdce z toho, ako zabíjajú (a od začiatku zabíjali) lásku. Ignorancia, odsúdenie a nekomunikácia. Oni mali pre svoju dcéru iné plány. Boh mi je svedkom, že ja som sa o komunikáciu snažil a radšej im veril, ako by som ich odpisoval. Teraz sa cítia byť na koni. Kto ich zbaví ich zaslepenosti - veď podporovať nenávisť nie je konanie dobra. Nazývali ma Antikristom. A teraz má ich dcéra benediktínsky medailónik s exorcistickými heslami. Aby ju chránili pred Satanom.

Veď ja tiež nie som svätý, ani zďaleka. Ale naozaj sa snažím nezabúdať na to, že hlavné prikázanie je láska. Život je s týmto prístupom iný. Najmä vo vzťahu k odsudzovaným a neprijímaným častiam spoločnosti. Ale aj k ľuďom všeobecne. Zdá sa mi, že keď má človek toto základné prikázanie na pamäti, nemôže odsudzovať, lámať palice, ignorovať - vo všeobecnosti robiť zlo. Aspoň nie v masívnom rozsahu, každý sme len človek a máme svoje hranice.

Bicák dnes hovoril o bezmocnosti a kríze. Zasa raz sa trafil veľmi presne do toho, čo ma práve trápi. Ale ani jeho, ani nikoho iného si neviem predstaviť, že by dokázal prelomiť múr ich ignorancie a odmietania. Ani on by ich nepresvedčil, že podporovať Kiku v nenávisti ku mne nie je pre jej dobro. A už vôbec si neviem predstaviť, ako by sa cez tú stenu, ktorú si Kika okolo seba za ich výdatnej pomoci vystavala, dostalo to, že nie som Antikrist ani Satan, že ju milujem, že aj ona miluje mňa, a že zlé veci sú z 99% preč.

Throw down the wall! Throw down the wall!

Autobus je v Starej Turej. Slnečný, skoro bezoblačný deň. Vodič púšťa nejaké rádio. Pohoda.

Toto sú asi chvíle, keď ľudia začnú pochybovať o Bohu. Mne osobne to žiadne pochybnosti nepridáva ani neodoberá. Keď Boh je, tak vie, prečo to robí takto a nie inak. Ja ho môžem iba prosiť a dúfať v Jeho milosrdenstvo.

Skutočný problém nie je Boh, ale ľudia. Presnejšie, zlo v nich. Alebo, podľa Kikinho kúzelného hesla z čias, keď sme ešte spolu iba začínali, nešťastie v nich. Prečo si všetci tí seriózni kravaťáci a lobisti nepriznajú, že sú ako deti a potrebujú lásku? Miesto toho pestujú image moci alebo úspechu? Ja im prajem, a vždy som im prial, aby svoje šťastie našli a boli milovaní. Aj ja lásku potrebujem. Som preto menejcenný lúzer? V akej spoločnosti to žijeme?

Ktovie, koľko bezdomovcov, väzňov, mafiánov a iných trosiek by žilo plnohodnotným životom, keby im niekto dal dosť lásky, v takom jazyku, v ktorom by jej rozumeli? Myslím si, že väčšina. A teraz nehovorím o tom, že majú začať veriť v Boha. Ja sám Krédo a Vyznanie viery vynechávam - nebudem klamať. Láska sa prejavuje skrze ľudí. A lieči dušu. Duša, ktorá má menej rán, koná viac dobro a menej zlo.

Prečo welfare state dodáva v sociálnych dávkach peniaze? Tie sú troske nanič, iba na prepitie. Prečo ten slávny welfare state nedopĺňa, keď už má tie mesiášske komplexy, namiesto peňazí lásku? Nech tie peniaze radšej dajú psychológom a kňazom, ktorí potom každému, kto je v núdzi, individuálne doplnia chýbajúcu lásku, až kým ho táto zasa nevzchopí. Keď už máme tie inštitúcie, nech robia niečo zmysluplné.

Autobus je v Novom Meste. Toto už s kopanicami naozaj nemá nič spoločné.