Bohu, 2

Chcel som Ti pôvodne písať prosebný list, nech zachrániš Katku. Ja to asi aj tak urobím, ale najprv sa musím poďakovať, lebo:

Tá dnešná omša, tá bola krásna. Ďakujem Ti. Neviem ani teda, akými slovami to vyjadriť. Ale Damián bol úžasný. Sprostredkoval lásku a rozohnal strach takým skvelým spôsobom, že som sa cítil chvíľu, ako by som bol v Tvojom náručí. Bolo to skvelé. Nepamätám si, či som niekedy mal z omše takýto pocit, že bolo skvelé tam byť, ak áno, už sa napamätám. Teraz tam ale bol. A ďakujem za to, ako Damián predával vieru a nádej a lásku tak, ako kedysi – a nie tým "too much halleluja" spôsobom, ktorý mi pripomínal ten film Terezy Nvotovej, a ktorý v poslednom čase dosť používal.

Smutný som bol len z toho, že asi tam Katka nebola. Nehľadal som ju, ako som sľúbil, ale jej reakcia naznačovala, že to odmieta. Ale táto omša bola natoľko krásna, že by sa musela (musela) páčiť aj jej.

Dúfam, že moje dve texty ktoré som jej poslal, aspoň dočítala, alebo má niekde v browser history link, keby ich chcela dočítať, predtým než ma zablokovala. Naozaj by sa jej to páčilo. Ak dnes neprišla, snáď príde nabudúce. Alebo niekedy neskôr.

V skutočnosti dúfam, že si to nejako urobil tak, že tam nakoniec predsa len bola. Aby to zažila.

Ťažko sa mi píše, ťažko hľadám slová.

Dal si mi nazrieť do predpeklia. Teraz to, samozrejme, preháňam, predpeklie je iste horšie.

Vieš, čo myslím. Všetky tie slová čo mali definíciu v Urban Dictionary. A všetci okolo kričiaci, ako ona „;má inú orientáciu“.

Mne bolo z toho všetkého jasné len jedno. Že Katka nemá žiadnu „inú orientáciu“, ale že je zmätená a pomletá tou hroznou kultúrou, z ktorej cítim doteraz zdesenie. tou kultúrou, ktorú som nazval predpeklím.

Nevedel som, že je to takéto zlé. Ďakujem Ti, že si mi to ukázal. Bol to ťažké, ale dlho som sedel na riti a nezisťoval, čo je tam vonku. Je tam ... je tam zlo.

Keď som z toho takto zdesený ja, tak pre Teba to musí byť ešte horšie. Našťastie, ty to zvládneš, lebo si Boh. Ale musí Ťa to bolieť.

Prosím Ťa o prepáčenie. Lebo aj ja k Tvojej bolesti prispievam. Ako každý. ;-(

Zachráň Katku, prosím Ťa.

Ak je to tak, ako to vidím, a tie pubertálne hry na „ku ktorej cool kombinácii sexuálnych menšín patrím“ je taká nebezpečná. Že tomu tí ľudia naozaj uveria. Že je svet „pestrý“ a máme tu dvesto rôznych orientácií a ich podtypov. A oni si ako hypochonder vyhľadajú svoju chorobu a budú sa jej držať.

Ja si myslím, že Katka je proste žena. Špecifická, induviduálna, s vlastnými talentmi a krížmi, ale proste žena, žiaden „pseudofrozniromantic panquibsexual“. Žena.

Ak sa nemýlim, tak Ťa prosím, zachráň ju. Ak sa mýlim, tak neviem. Niečo vymyslíš.

Čo urobiš s tým, že ma Katka odmietla (čo by si s tým robil, že, slobodnú vôľu nedovšetko ctíš), neviem. Vieš dobre, ako som sa do nej zamiloval, ako som na ňu myslel, koľko som si s ňou predstavil daydreamov. Že (tak ako som toho so svojou hriešnou, závistlivou a asociálnou existenciou schopný) som ju skutočne miloval (a ešte stále milujem) a síce smiešne a netrpezlivo, ale tak ako to cítim, chcel som si ju vziať a byť s ňou jedno, lebo veď „o tom to je, nie?“. Veď vieš.

Ale hlavne ju zachráň. Je mi do plaču, keď vidím, v čom sa potáca. Samozrejme si prajem aby si zachránil aj ostatných, čo do toho spadli, ale moje srdce prosí o jej záchranu. Veď ju teraz tak bolestivo milujem.

Vlastne, vysvetľovať nemá zmysel. Keby sme to vzali ad infinitum, oslovovať Ťa je zbytočné, lebo beztak vieš dopredu, čo chce každý z nás povedať. Aj tak to treba robiť. Proste treba, aj keď je to logicky blbosť.

Keď už sme pri tej netrpezlivosti a inciatívnosti. Ja viem, že ty chceš Katku zachrániť, a chcel si to aj predtým, než som ja čokoľvek urobil. Možno, neviem, so svojím malým sebavedomím myslím, že skoro určite, som ti kopu vecí pokazil, Katka by sa z toho dostala aj bezo mňa a s menšími collateral damage, a teraz tam nabehnem ja a celý pripravený plán pokazím, lebo ho chcem urýchliť. Alebo si akurát príliš namýšľam, to je tiež možné. Ak som ti ale niečo pokazil a ty teraz musíš hasiť nejaké požiare, prosím o odpustenie. Ale takéhoto si ma stvoril, takýto som.

Vidím niečo, čo by mohlo byť lepšie, a hneď sa musím angažovať vo vylepšovaní. Kauza repráky. Podobné kauzy z minulosti. Milujem refactoring.

A podobne tomuto, vidím Katku, zistím, že je úžasná, mohlo by z toho byť krásne manželstvo, a hneď si ju idem brať za ženu.

Je fakt, že si ju stále chcem vziať. Myslím si, že by z toho mohlo niečo veľmi krásne (a šialené, veď vieš, akí obaja sme) vzniknúť.

Vekový rozdiel? A? To je predsa jedna z častí toho bláznovstva.

Ale toto ty všetko vieš.

Hm, asi by si sa chcel spýtať na Kiku. Teda, vlastne, nechcel spýtať, skôr si nechal moje svedomie, nech ma hryzie, nech sa k tomu pekne vyjadrím.

Unavil som sa, tak je to. Skoro sedem rokov som sa, veľmi hlúpo, iste, s obrovskými chybami, snažil, aby sa ku mne vrátila. Ona to, čo sme spáchali, evidentne (z toho profilu, napríklad), považuje za nulitné. Potom mi Matúš Urban porozpráva, že lásku treba žiť takú, aby ju bolo aj možné realizovať, nie sa len trápiť jej nemožnosťou.

Ergo, unavil som sa, srdce mi zadrhávalo. Stále Kiku milujem, stále sa trasiem, keď vidím niekoho, kto sa na ňu zozadu podobá. Ale je to už také zatuchnuté, keď chceš, obnov to, vieš, že ona je do môjho srdca vrastená viac než ktokoľvek iný (aj než Ty, tak veru, ak som vôbec kresťan, tak veľmi zlý kresťan).

Zažal si mi novú lásku, s Katkou. Ani som nevedel, že to ešte mám.

Nuž, rob, čo myslíš. Ja do backstage nevidím.

A kašlem na to, že nie si továreň na zázraky, už si mi dal dve uvidieť. Na štyridsať rokov dobré.

Pridaj ešte jeden. Nemusím ho vidieť, len nech sa stane.

Thanks, Herby

P.S.: Keď som odhadol Katku na 8 wing 7, tak som si teda povedal: „Ty si teda, Bože, iný srandista! Osem?! A k tomu sedem?! Presne tam, kde to nezvládam a nechápem?“. Ten môj odhad môže byť chybný, ale aj keby bol správny, beriem. Bav sa dobre. Určite to má zmysel, inak by si to nerobil.

P.P.S.: Ešte som niečo chcel, ale zabudol som. Nič, čo už. Daj mi trochu svojej lásky, a pohlaď za mňa Katku, keď pôjde spať.

P.P.P.S.: Asi Ťa mám rád (ale ruku do ohňa za to nedám). Už musím skončiť, bol by som schopný písať ešte x blbostí. Konec, finito. Eleison. Arigatou.