Ja som hrozne smutný, aj keď skákať viem

Tí, ktorí čítali predchádzajúci článok „Čo som zažil na Istrocone“, majú aj kontext. Ostatní to majú bez kontextu. Ale asi si si ho nebude ťažké domyslieť.

Ani som sa na AnimeShow nechystal. Vraj sa tam nič zaujímavé nedeje. Nakoniec, mojím vlastným filtrom na cony, ktoré sa oplatí navštíviť (že tam má prednášku Františka), AnimeShow neprešlo.

Ale osud chcel, aby som našiel súťaž o lístky na webe Rádia_FM, odpovedal na súťažnú otázku a tie dve vstupy vyhral¹.

V programe boli spomínané DDR turnaje, takže som čakal, že tam budú DDR arkády. Nakoniec tam bola PIU arkáda. Čo bolo ešte lepšie. PIU je lepšie ako DDR. Inak ma v programe nič extra nezaujalo, hoci zopár zaujímavých vecí sa v ňom našlo².

To dievča z predchádzajúceho článku (to, čo mi evokovalo myš), bolo, to neskrývam, jednou z motivácií sa zúčastniť, lebo čo keby sa zúčastnilo tiež.

A BTW, šiel som v tom istom tričku, ako minule na Istrocon. Na tých conoch je teplej agendy vždy nadmieru, takže som si z toho trička urobil svoju conovú uniformu. Môžem tvrdiť, že cosplayujem francúzskych protestujúcich (to bol žart, ale pocta tomu nešťastníkovi, čo ho za nosenie toho symbolu zavreli, to je).

Erratic, isn’t it? Lebo sa tak práve cítim.

Tak som prišiel a trávil čas na PIU, odchodivší na nejaké prednášky. Prihlásil som sa na PIU hard turnaj, a snažil som sa trochu pred sobotou potrénovať, lebo PIU vidím len na conoch, doma mám len DDR, čo je, ako zaiste všetci viete, trochu iný systém. Keby sa za vsuvky bilo, tak som celý modrý.

V piatok, prvý deň, tam nebola.

A keď som uvidel, že na hard turnaj je prihlásený len neporaziteľný Kormi, a bulk of the community je na medium turnaji, prehlásil som sa naň.

Taký dobrý, aby som mal na hard turnaj, beztak nie som, takže medium (5 a vyššie, čo je ten istý rozsah, na ktorom som začal trénovať) je asi skôr tá liga, kam by som mal patriť.

Jaj, aby som nezabudol (zostaneme erratic), to dievča (ako ju nazvať? každú chvíľu mení prezývky. nazvime ju ex post typograficky Kanako) mi od Istroconu pravidelne chodilo hlavou, ale nemal som na ňu žiaden kontakt a bál som sa ho odniekiaľ získať (mal som v podstate len dve možnosti, a bál som sa že sa ma budú pýtať načo mi je a povedia mi nie, keď im poviem, že sa jej chcem v konečnom dôsledku opýtať, či si ma nechce vziať).

No a to patrenie do tej ligy sa asi ukázalo správne. Turnaj som síce vyhral, ale vo vyraďovacej časti bolo semifinále aj finále vyrovnané – obaja sme vždy vyhrali pesničku podľa vlastného výberu a rozhodol až tie-break vybratý organizátormi.

Keby som vyhral jednoznačne, mal by som pocit viny.

Inak je mi divnô, že som to vyhral. PIU vidím fakt len na conoch, možno teraz štvrtý krát v živote. Ostatní mi prídu skúsenejší. A sú mladší. Whatever, ďakujem.

V sobotu sa objavila.

Vo finále afaict držala mojej vyzývateľke. Ale to je ok. Asi sa aj dlhšie poznajú, a sú obe ženy.

Stáli sme niekoľkokrát spolu vo fronte a šli si spolu zaskákať. Aj mi niečo občas povedala. Bol som v tom hluku³ v podstate hluchý, takže som polovicu času len trápne prikyvoval, nevediac čomu.

Raz bola až autisticky krutá – to som nejako zbabral nastavenie a na mojej polovici išli šípky nejakou extra rýchlosťou na ktorej nebolo možné robiť absolútne nič, len trápne stáť a čakať kým ona odohrá svoju polovicu (a za nami fronta). Vtedy sa na tom náramne bavila a na konci sa otvorene vytešovala na môj úkor – ale aby bolo jasné, ja jej to nemám za zlé, skôr naopak. Tváril som sa síce náramne kyslo, ale to skôr na podčiarknutie absurdity situácie, z  ktorej sa teší ona. Ako som bol minule písal, prišla mi ako Ósaka-san, a od Ósaky-san sa presne takáto reakcia dá očakávať. Bol som rád, že som ju potešil, aj keď to bolo tým, ako som si posral nastavenie a stál tam celú pesničku jak ... doplňte si.

Mňa ten druh akejsi divokej neuchopiteľnosti fascinuje a priťahuje. Neprispôsobuje sa. Je.

Zbieral som odvahu, ako ju požiadať o kontakt. Výhovorku, ktorú vždy treba, som si našiel – a pravda je najlepšia výhovorka – že či by nechcela prísť DDRkovať von, keď pôjdem zasa na Župné námestie. Pýtal som si číslo, na čo sa zatvárila divne, že číslo, to fakt? Že veď facebook. No ok, čokoľvek. Snáď som skryl svoje sklamanie dostatočne⁴, lebo radšej by som to číslo. A než by ma niekto chcel z niečoho obviniť, tak ja som oldskúl a pýtať si telefónne číslo mi príde prirodzenejšie než sociálne siete alebo iné asynchrónne kanály. Oveľa radšej mám možnosť starého dobrého synchrónneho hovoru. Aj pre priamosť a jednoduchosť, aj preto, že na tých asynchrónnych sú častejšie rôzne technické poruchy a nedorozumenia.

Ale FB ok.

Čas príjemne plynul až na tie chvíle, keď som žiarlil. Na to, keď niekoho objala (nie často, vyzerá skôr introvertnejšie), alebo sa s ním inak bavila tak, že si boli bližší než so mnou. A nakoniec na to, že odišla o ôsmej večer spolu s jedným (končilo sa o deviatej).

Zvlášť ten odchod ma tak zabil, že som tam len zronený sedel, ani na PIU sa mi už frontu stáť nechcelo, nakoniec som tam vysedel asi pol hodiny a šiel.

A zistil som v tú sobotu, že ju asi fakt chcem. Napríklad aj to, že aj aspekt spomínaný napríklad v Karpatských hrách je, aspoň z mojej strany, veľmi kompatibilný (to sa vďaka PIU dalo zistiť aj pomerne neinvazívne)⁵.

Prvý úder prišiel v sobotu večer, lebo som si pozrel fb profil. Dovtedy som si myslel, že keď sa so mnou baví aj v tom tričku, tak je to preto, že to nie je proti jej svetonázoru. Ale ukázalo sa, že nie. Že ako absolútna väčšina dnešnej mládeže považuje teplú agendu za niečo, čo je správne a cool.

;-(

Aspoň že sa so mnou napriek tomu tričku baví.

BTW. Aby sme sa držali erratic línie, prítomné bolo aj to druhé dievča, čo som spomínal v predchádzajúcom článku. Nosila na chrbáte nápis, že je osamelý "Larry Shipper" a nech sa s ňou porozprávame. Potom som si po AnimeShow vygooglil, či to niečo znamená. Urban Dictionary to mal. Malo to niečo s One Direction (!) a s láskou medzi jej dvoma členmi a jej výsledkom (!!, niežeby som to chápal). Skompiloval som si to tak, že first world dievčatká bez vkusu nevedia čo od dobroty. Však, každý sme nejaký.

Kanako aj Larry Shipper sa zúčastnili aj turnaja. Kanako sa nedostala do vyraďovacej časti (škoda, prial som jej to). Larry Shipper skončila tretia alebo štvrtá, nesledoval som zápas o bronz (radšej som sa sedel, pozeral sa na Kanako a vydýchaval som sa na finále).

(vedľa sedi Ivan Štrpka a hovorí Jane Beňovej, ako Zápotocký hlásil „Ježíšek zestárl, je z něj Děda Mráz“)

(práve sa objavil známy z ochranárských aktivít, inak postarší vysokoškolský učiteľ informatiky)

Druhý smutný okamih bol, keď fb profil ukázal začiatok vzťahu s niekým z Kanady. Hm, čo ja zmôžem proti chlapovi z Kanady?

Tú noc som šiel spať kvalitne rozbitý, ako už dávno nie. Dokonca som na fb verejne poprosil, nech sa ten kto chce a môže, za to celé pomodlí. Vďaka, Marx.

V nedeľu, posledný deň, som sa už len snažil pozbierať si z toho šťastia, ktoré sa ponúkalo (PIU, Kanako, con vo všeobecnosti), ešte niekoľko menších alebo väčších omrviniek. Bolo fajn. Boli sme až do záverečnej, dali si spolu niekoľko pesničiek, bavili sa, aj keď tak ako predtým kvôli hluku netuším o čom.

Potom som zistil poslednú Jóbovu zvesť. To gymnázium, ktoré navštevovala, bolo asi osemročné. Ergo, je ešte o štyri roky mladšia, než som si myslel v sobotu.

Môj dedko a moja babka boli ročníky 1904 a 1924. Ako dieťa som nevidel, či žili šťastne alebo to bolo zlé. Skôr mám pocit, že to až také zlé nebolo. Moja mama ani strýko nie sú autisti. A stará mama akurát nadávala, keď bol dedko opitý, čo mi ale prišlo ako súčasť dedinského koloritu. Ten dedko bol pre mňa dosť formujúca osobnosť. Mama ma ako malého odložila k nim, takže príhody z detstva za cisára pána ako aj králiky a kuriatka a všeličo iné zo mňa urobilo to, čím som.

Napríklad, nepriamo, aj to, že som pro-life a v živote by ma nenapadlo používať kondóm.

Ale medzi mnou a Kanako je tých rokov skoro dvadsať dva.

Dvadsať dva. To je ešte viac ako medzi sebou mali oni.

A ja by som aj tak stále chcel, aby chcela byť mojou ženou.

Starý úchyl?

A zbabelec. Lebo to linknem tak, aby to nevidela.

[písané v Next Apache]

¹ Na to druhé miesto som nikoho nezohnal, takže zostalo nevyužité. Iróniou je, že by som naň najradšej pozval ju, len som na ňu nemal kontakt. A možno by ju to vystrašilo.

² Jednu prednášku zrušili, lebo ochorel prednášajúci. Zopár ďalšich bolo fajn. Nahnevalo x (odhadom 5) slotov pre hrdú lesbu, minimálne jeden priamo s LGBT obsahom. Potešili dve sloty pre najznámejšieho popkultúrneho kresťana na Slovensku (obe ideologicky čisté). Aj jedno anime som si pozrel, keď už to bolo AnimeShow. Tú druhú časť, GameExpo, som de facto odignoroval (PIU nerátam).

³ Nie hluk z PIU arkády. Naopak, hluk okolitého prostredia. Ak toto číta Win a dostal sa až sem, prosím (naozaj prosím) nech nabudúce PIU dostane lepší priestor. Hluk okolia prehlušoval samotnú arkádu (ktorá má IIRC 400W repráky so silnými basmi) tak, že počuť bolo vlastne iba tie basy. Ako rokmi ošľahaný hráč hudobných hier môžem povedať, že zvuk, pri ktorom je dobre počuť pesničku, je jedným z najdôležitejších aspektov zážitku. Minimálne na vyšších obtiažnostiach. Stepchart je na vyšších obtiažnostiach naviazaný nielen na beaty samotné (to by basy stačili), ale na detaily pesničky samotnej – frázovanie spevu, iné nástroje apod. Tie vyššie obtiažnosti nie sú očami vedeným epileptickým záchvatom, aj keď to tak vyzerá. S dobrým stepchartom ide o výrazný zážitok prepojenia zložitejších figúr priamo na pesničku. Viaczmyslový zážitok. Čím ďakujem, že tam PIU vôbec bolo, ale prosím, ak by nabudúce bolo počuť omnoho lepšie stredy a výšky – basy, myslím si, môžu byť aj nižšie. Len neviem, či je to technicky možné...

⁴ Asi áno. Skrývať svoje zraniteľné vnútro som sa za svoj život myslím stihol dobre naučiť. Hoci to nie je nič, na čo by som mal byť hrdý. Chcel by som byť viac otvorený. Lenže som zbabelý. OTOH, boli časy, keď som bol uzavretejší ešte viac.

⁵ A už vidím, ako si všetci v duchu prehrávajú anime scény starých úchylov. Sorry, ja nie som úchyl. Teda, možno som, ale ... toto mi úchylné nepríde. Okolo toho PIU to prišlo tak nejak samo. A reálne si myslím, že je to dôležitý aspekt. Má koniec-koncov priame prepojenie na amygdalu.