Katka

Všetko zle.

Dokonca ani to meno. Neopýtal som sa jej, či ju smiem volať Katka. Teraz už niet ako, a predtým by mi skoro iste povedala nie. A ja o nej aj tak píšem ako o Katke, aj ju tak volám. V hlave. Keď ju volám. Blízke osoby sa nevolajú prezývkami.

Toto som dnes uvidel na Twitteri:

Humility saves man: pride makes him lose his way.

— Pope Francis (@Pontifex) March 9, 2015

そうでございます。Presne, jak vravíš.

Je krásna, ale môžem to vidieť už len na obrázku. Týram sa tým, že som si dal ten obrázok na plochu. Jej obrázok z minulého leta. Stihol som si ho ešte uložiť.

Pozerám sa naň aj teraz. Naľavo je ona (Ceci n‘est pas une pipe! Nie, ona to nie je, len jej obrázok!), napravo je okno s textom.

Zavrela sa. Či preto, lebo sa hnevá, alebo pretože sa bojí, či chce mať pokoj. Najskôr pre všetko naraz.

Naozaj všetko zle.

Všetko.

Inak všetci¹ hovoria, že nie, že to zlo som len ja.

Predminulú sobotu som zistil, keď som stál kúsok vedľa nej, vo fronte na PIU arkádu, že vonia najkrajšie zo všetkých žien, ktoré som poznal (veľa ich nebolo, takže žiadnu veľkú štatistiku z toho vytrieskať nejde). Hrozne som si vtedy prial, aby som ju mohol zozadu objať a privinúť. A usmiať sa na seba. A čakať kým na nás príde rad. A ona by sa aj tak veľmi rýchlo uvoľnila, lebo nie je typ, čo by ju bavilo stáť minútu na mieste.

Keď som sa minulý september do nej zamiloval, nevedel som o nej nič. Len ako vyzerá (nesnaží sa byť sexy, nepestuje si modelkovský look, nepatlá sa kozmetikou, je prirodzená – všetko ťažké plusy, a vyzerá pomerne mlado, ale už je to mladá žena, nie dieťa), a ako sa správa (nádherne živo).

A tak som si urobil nejakú predstavu, aká by asi mohla byť.

Bohužiaľ, mnohé z toho bolo inak.

Chcel som by som, aby sa so mnou rozprávala. Ona sa nebude. Povedala mi svoje: s nikým takým starým nič nebude mať a ja nemám ísť po dievčatách jej veku. A ja som to prvé neakceptoval a druhé nie je pravda, len nefiltrujem a tých cieľavedomých svíň 25+ sa bojím.

Bojím sa ich asi preto, že sám som mentálne asi v podobnom veku zatuhol.

Za čo ma to vlastne hryzie to svedomie? Viem, že som niečo dosť pokazil, len neviem presne čo. To, za čo mi nadáva dav, to nie je. Dav mi nadáva primárne za vekový rozdiel a za to, že som zvedavý a aj si pozerám, čo obsahuje facebookový profil.

Za nič z toho ma svedomie nehryzie.

Ďalší dôvod, prečo sa mi bude vyhýbať. Povedala, že profily sa čítať nesmú.

Svedomie ma najskôr hryzie za pýchu. Písal som list Bohu, aby ju zachránil.

Ako keby ma k tomu potreboval. Ak je Katka v nebezpečí, Boh sa ju už dávno snaží zachrániť. A pripomínať mu to netreba.

A ako som sa pri tom cítil dôležitý.

Ja Bohu (prípadne hlúpym kresťanom, ktorí sa do toho priestoru boja vstúpiť) vysvetlím, že existuje kultúra smrti, a že je medzi mladými dievčatami šírená okrem iného ako hra na hľadanie cool sexuálnej škatuľky?

Ja som ten, kto to nevedel. Boh to už dávno vie. A kresťania určite tiež majú svojich agentov. Napríklad tých čo majú dcéry. Alebo tých, čo sa neboja brázdiť Urban Dictionary celý deň.

A asi aj za komunikačnú neschopnosť, resp. medvediu službu. Komunita ma teraz komplet nenávidí, a skrze mňa pozerá krivšie aj na kresťanov, s ktorými si ma spája. A tak som im možno veľa vecí pokazil. Odstrašil tých, ktorí mohli byť na vážkach. Rozprášil niečo, čo trpezlivo budovali a teraz musia veci zrekonštruovať.

Ba možno mi dokonca Damián chce dať po pysku.

Tak hrozne by som si prial, aby som mohol Katku objať.

Aby sa mi dala objať. Aby sa tam cítila šťastná.

Dlho by tam, za denného svetla, ako som písal, nevydržala, ale aspoň kúsok.

Prosím, odpusť a nechaj ma prísť k tebe.

(To nebolo Bohu. :-( To bolo Katke.)

Myslí si niekto, že by mi mala odpustiť a pustiť ma k sebe? Že nie som zlý človek, ktorý iné, než jej ubližovat, nevie?

Ha, ha. Ha, ha, ha, ha, ha.

Ani mnohé ďalšie predstavy mi nevyšli.

Napríklad som podcenil tú intenzitu dnešného online sveta hier, komunít, aktivít. Za mojich čias neboli hry online. Nemal každý toľko identít, toľko životov

Ešte k tomu som bol introvert.

A všetky ženy, čo som poznal, boli v nejakom štádiu svojho života matfyzáčky. Aj Katka je celkom blízko, ale ... vždy je nejaké ale.

A ešte je tu tá nešťastná „orientácia“.

Ja neprijímam tú jej hru na odlišnú sexuálnu orientáciu. To, čo opisuje kombináciou cool slovíčok, nie je žiadna orientácia. Len inak pokrútené potenciometre, stále v norme.

Tvrdiť toto je ale pre celú komunitu liberál pod tridsať ako červené súkno (áno, vieme, ale je to idióm). Je to ich svätý grál, ich zlaté teľa, ich nádherný nový svet.

Budeš ctiť orientáciu a rod!

But I don‘t buy it!

A fakt milujem Katku. V predstavách sme spolu robili toľko pekných vecí (a koľko by sa ich ešte dalo pridať).

Pre upresnenie. Predchádzajúci odstavec nebol o sexe (boli aj také predstavy, samozrejme, ale ten predchádzajúci odstavec bol o živote, o aktivitách, o činnostiach, o úsmevoch, a tak).

Lenže, trochu príliš som sa zamiloval do predstavy. Realita mi dala zopár po papuli.

Nech sa mi naozajstná Katka nechá spoznať, pls!

Blbé, že ona to neurobí. Nerešpektujem jej odmietnutie a chcem ho zmeniť. Nerešpektujem jej hry. Nedávam jej slobodu rozhodnúť sa (podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia) zle.

Všetko zle.

Ani Pánu Bohu som sa týmto článkom moc nezapáčil.

Chcel som písať viac o Katke a o tom, ako ju mám rád.

Rozpísať nejaké pekné bláznivé predstavy.

Spoločný cosplay.

Príprava na turnaj v PIU. Taká akože kvázi seriózna, s nácvikom techník a analýzou videí a neviem. To by chvíľu mohla byť celkom sranda. A potom vidieť, ako ich drtí, ha, ha!

Zle, zle, zle.

Čo mám urobiť, aby ma chcela?

Bude ma niekedy chcieť?

Všetko zle.

Všetko nie. Katka je najkrajšia na svete. To je dobre. To je veľmi dobre.

¹ ... „až na množinu miery nula“ som chcel dodať, ale to by znamenalo, že ozaj každý. Takže zrozumzumiteľne ľudsky „až na zopár výnimiek“