Bohu, 1

  <p>

Pane Bože,

zlyhal som. Nezvládol som ju pustiť.

V piatok si mi zoslal zázrak. Mal som pocit, že je to jasné - že sa prestanem kŕčovito pridŕžať Kiky ako jedinej možnosti, ako cítiť Tvoju lásku. A že Ti môžem veriť. Že keď máme byť spolu, znovu spolu budeme. A keď nie, príde niečo iné, čo si mi prichystal.

Ale nezvládol som to. Pustil som ju síce, aj som jej o tom napísal list. Lenže sa to všetko postupne vrátilo. Nedokázal som sa zbaviť smútku za ňou. Spojenia všetkej radosti s ňou. Vravel som si - pustil som ju, ale stále je mi za ňou smutno. Veď som stále presvedčený, že je tá najlepšia.

A teraz je to tak, že jediný výsledok Tvojho zázraku je, že sa na ňu nehnevám, a nehovorím: "Ty zlá, ako si ma len mohla opustiť!". Stojí to niekedy veľa energie, ale dá sa to.

Ale inak nič. Už ani tá formulka "Ak je Božia vôľa, aby sme boli spolu, budeme zasa spolu" nefunguje. Fungovala zopár dní. Ale dôvera k Tebe, aj zárodky viery sa medzitým niekam stratili. Už je len Kika.

A dnes som sa dozvedel, že sa nevrátila z vlastného rozhodnutia (iste posilneného rodičmi, ale hovorí, že z vlastného) a nikdy už so mnou nechce mať nič spoločné. A ja ju chcem späť, lebo tomu neverím. Keď hovorila, že ma miluje, bola najšťastnejšia na svete, a toto neumiera; len to zavrela do žalára.

Ďakujem Ti za ten zázrak, nevyšiel naprázdno, je preč hnev. Ale vieru v Teba ešte stále nemám. Nedokážem Ti s otvoreným srdcom povedať priamo: "Ak je Tvoja vôľa, aby sme boli spolu, budeme zasa spolu." Mám problémy povedať Ti to priamo. Mám problém už aj veriť tomu, že si dobrý, a že ma miluješ.

Neopúšťaj ma, prosím.

Pomôž. Zmiluj sa. A ak je to Tvoja vôľa, nech môžem byť zasa s ňou. Vidiš do mňa, vidíš, ako ju chcem, potrebujem a snáď s Tvojím požehnaním aj milujem.

Chcem sa modliť k Tebe s ňou, aby si bol medzi nami. Prosím, nech mi uverí. Aj napriek tomu, aké problémy robí mne uveriť v Teba. Prosím.

Herby