40

Nebola doma (teda, tak to vyzeralo). Žiadne okná, vrátane jej, neboli otvorené, ale na balkóne sa sušili nejaké kusy odevu, niektoré vyzerali ako dievčenské.

Nakreslil som na dvere obligátne srdiečko s logotypom KiKa. Obligátne len prstom na povrch dverí. Potom som si sadol pod vŕbu naproti oknu do jej kuchyne. Sedel som v drepe. Ako vraveli kdesi na internete, drep je dobrý, treba vedieť sedieť v ňom, pomáha to kolenám aj chrbtici. Ale ja to neviem, ono to má byť, akože človek v tom drepe sedí, ale ja som tučný, nie ako tí vychudnutí ázijskí starčekovia čo tak sedia na fotkách, ja v tej polohe padnem dozadu. Whatever. Tu som sa opieral o tú vŕbu, takže som nepadol dozadu. Vánok sušil tie odevy na tom balkóne, vŕba mala halúzky plné listov na všetky strany, autá spomaľovali na ležiacom policajtovi a zrýchľovali len čo ho prešli, a ja som sedel a pozeral nahor.

Aj som mal chuť zavolať jednej známej, ktorá je furt busy a pozvať sa na návštevu. Jedna z mála, ktorej sa nebojím, že by sa mi vysmievala, ale aj tak som sa bál, takže nič. Vlastne vyhrala, lebo zo mňa by boli len starosti.

Nado mnou bol hrubý konár a predo mnou taká železná vec na vešanie odevov čo na komunistické sídliská šesťdesiatych rokov štandardne dávali, aj tam kde som vyrastal také bolo, a tak som začal uvažovať, či by bolo technicky možné sa na ten konár s obesiť, s pomocou toho železného oné na vešanie sušiacich sa odevov. Konár bol asi tri až štyri metre vysoký, ten fras mal tak jeden a pol metra. Vyšlo mi, že to nie je také jednoduché. Musel by som jednak pripevniť jeden koniec o konár, ale to by som dajme tomu dal, prehodil, urobil uzol, zatiahol. Horšie by bolo vyliezť na tú tyč a balansovať hore, robiac pri tom druhú slučku, zvládnut su ju nasadiť a potom po pustení sa (to železné nebolo presne pod konárom, asi meter od neho) by som sa zviezol dolu, a čo keď by to trápne bolo príliš dlhé a ja by som nevisel nad zemou, ale dočiahol na ňu? Toľko roboty a nakoniec nič. No, nebolo to jasné, či by sa to podarilo.

Potom som sa pobral ďalej. Chcel som si dať obed v reštaurácii pri novom kostole kde som si dával kofolu keď som bol chviľu bezdomovcom aj v Kikinej štvrti, ale skrachovala. Dal som si pizzu v pizzerii naproti. Trvalo to dlho, plánoval som dôjsť domov a pustiť si v Rádiu_FM Baláža s Hubinákom z Pohody, ale do 15:00 už chýbalo len pár minúť, keď som zaplatil a odišiel. Stiahol som si aplikáciu Rádia_FM do smartfónu, pustil si ich nahlas a strčil do vrecka na košeli.

Medzitým mi došlo niekoľko mailov ako mi na facebooku ľudia blahoželajú k narodeninám. Viac ako minulý rok. Tým, že by ma viac ľudí malo rado to asi nebude. Asi tým fb spamoval viac ľudí, lebo je to jubileum. Fakt ma to teší :-/, že už som oficiálne starý.

Ale podľa toho debilného vzorca <x/2+7, x+7> by som aj tak musel počkať do 46, keď by ona mala 30.

Tak som išiel s Balážom a Hubinákom vo vrecku, našiel som tú cestu popri vinohradoch ktorú som našiel na mape, ktorou by Kika mohla chodiť do školy, keby ma to napadlo ešte keď chodila do školy, teraz už tam nechodí.

Potom mi zavolala mama, aby mi poblahopriala a prišiel som o cca 25 minút B&H@P. Cestou som sa brodil trávou a tŕňmi a márne hľadal cestu, ktorou Kika chodila zo školy do jedálne v inej budove cca 800m vzdialenej, ale zistil som, že tá skratka už neexistuje. Ploty zabíjajú skratky.

Došiel som peší až na Račko, B&H končil a dážď silnel. Išiel som čakať na električku, vyzul sa zo svojich deravých Fivefingers lebo nohy boli už aj tak mokré, dážď bol stále silnejší, smartfón bol našťastie vodotesný.

Ráno som rozmýšľal že keď už mám narodeniny, čo by mi mohol niekto darovať. To, čo si najviac prajem, mi aj tak nikto nesplní a ešte sa bude tváriť kyslo na druhú, Susedia čo sú Turci a majú zmrzlináreň majú vývod z masívnej klimatizácie meter od môjho prahu. Má síce vývod do vedra, ale musia ho chodiť vylievať a keď zabudnú, tak sa to prelieva. Vymyslel som, že z toho vývodu tečia o to viac vody, o koľko je teplejšie, tak by to malo byť ideálne na zavlažovanie nejakej rastliny. Asi by som mohol ísť do nejakého Baumaxu alebo kam, len by som musel prekonať hanbu a pýtať sa toho predavača, že ktorá rastlina vydrží zavlažovať zrazenými výparmi zo zmrzlinárne, ale keby mi niekto taký kochlík aj s miskou na vodu pod ním aj s rastlinou čo to vydrží a vyzerá pekne, aspoň dačo.

A minule mi správkyňa povedala, že ten pokazený sušiak na odevy bez nožičiek čo som si sofistikovane nainštaloval pod striešku nad dverami by som nemal používať, lebo majiteľke sa to nepáčilo, keď mi pred dverami videla visieť odevy. Takže miesto originálneho riešenia musím mať bežný stojaci skladací sušiak.

Ono, aj tak dobre, vždy lepšie, ako keby mi cez ten fb nezablahoprial nikto.

Ale keby ma odblokovala alebo mi zavolala Kika, bol by som mnohotisíckrát šťastnejší.

Ergo, žiadna zmena, som stále rovnaký хуй, len už oficiálne starý.

Tags: