Prečo sa nesprávame k Bohu ako k bábätku?

  <p>

Veď:

Bohu človek nerozumie. Sú tu síce snahy o porozumenie Božím zámerom, ale nikdy nemôžu stopercentne uspieť. To vám povie každý teológ. Vykladáme si rôzne signály ako znamenia a vymýšľame, čo nám tým chcel povedať. Aj sa nám darí, ale aj nie.

Bábätku človek nerozumie. Sú tu síce snahy o porozumenie bábätkovskej reči, ale nikdy nemôžu stopercentne uspieť. To vám povie každý detský lekár. Vykladáme si rôzne signály ako znamenia a vymýšľame, čo nám tým chce povedať. Aj sa nám darí, ale aj nie.

Boh nás miluje.

Bábätko nás miluje.

My sami cítime k Bohu lásku, niekedy veľmi silnú a dá sa povedať iracionálnu, a nevieme, odkiaľ sa zobrala.

My sami cítime k bábätku lásku, niekedy veľmi silnú a dá sa povedať iracionálnu, a nevieme, odkiaľ sa zobrala.

Boh je náš osobný Boh. Iní majú tiež svojho Boha, ale ten náš je práve pre nás ten najúžasnejší na svete.

Bábätko je náše osobné bábätko. Iní majú tiež svoje bábätká, ale to naše je práve pre nás to najúžasnejšie na svete.

Tak toto ma napadlo, keď som uvažoval nad tým, ako všetci protežujú pohľad na Boha ako pána, otca a vôbec...

Tags: