Bezútešnosť v Brne

Tie útoky čírej beznádeje a absencie zmyslu sú naozaj neúnavné. Už som ich mal aj tu. Teda v Brne.

Zmiešali sa dve dôvody. Prvý som už opisoval vo svojom statuse na Facebooku – a Me2d sa za to na mňa možno nahneval, čo mojej bezútešnosti len pridáva, hoci neviem, ako je to naozaj, lebo som videl iba písanú reakciu – keď som sa tu ocitol na ulici a chcel som pokračovať vo svojom „turné“ po rôznych ľuďoch, pobývajúc u nich a rozprávajúc sa o živote, vesmíre a vôbec, tak na verejnú (fb status) výzvu kto by ma chcel nezareagoval nik a na adresné výzvy zareagovali iba niektorí (a žiadna z reakcií neskončila kladne, ale o to tak úplne teraz nejde). Čo ma drtí, je to, že niektorí nezareagovali vôbec. Neviem prečo. Me2d už mi to vytkol, ale ja v takýchto prípadoch predpokladám to najhoršie, že nezaregovali úplne naschvál a to preto, že už so mnou nechcú mať nič spoločné. Dúfal som aspoň v to, že sa ozvú a povedia, že je to (v tejto chvíli) nemožné. Ale nie.

No a potom, klasická bezútešnosť zo sociálnej vytesnenosti. Človeku nie je trikrát dobre, keď všetci okoloidúci vyžarujú svoju nadradenosť a triednu oddelenosť, či prezentovanú nadutosťou mestských dôchodkýň alebo „pomocou“ na jedlo od mladých vodičov mercedesov, to je skoro jedno.