Čo som zažil na Istrocone

Pustili ma dovnútra a neinzultovali ma žiadni LGBT aktivisti. To je achievement. Očakával som tie najhoršie scenáre. Nasrdil ma totiž Win, ktorý, súc de facto personifikáciou najväčšieho slovenského conu (ba dokonca série), a teda vo svojej podstate verejnou osobou, sa promenádoval po fejsbukoch s dúhovým krúžkom. A to aj v jeho prípade, keď si (very funny) dal otázku či by sa niečo zmenilo nie keby že je gej, ale keby že je lesba.

Iritujú ma tie virálne dúhové krúžky so sugestívnou otázkou.

A tak som časom našiel spôsob, ako sa proti tomu postaviť. Hľadal a našiel som tričko so symbolom, za ktorý sa vo Francúzsku zatýka: http://kozmetikaprezdravie.sk/index.php?route=product/product&path=70%29;&product_id=176 (prečo to predáva stránka s kozmetikou, neviem, tam som našiel, tam som kúpil) a celý con som chodil v ňom. Je to nenávidený symbol všetkých „otvorených“ a „tolerantných“, tak som čakal represie. Ale neboli.

Prihlásil som sa do DDR hard turnaja. Síce je to na môj vek ozaj evidentná blbosť, ale chcel som sa dozvedieť, či som už naozaj starý a dal si konzervatívny cieľ dostať sa aspoň do finálového pavúka (čítaj: vyraďovacej časti, a.k.a. play-off). Na majstrovstvách 2007 som bol druhý a chvíľu som o to prvenstvo bojoval, v 2008 už som bol totálne down a do pavúka sa ani nedostal.

Ako sa neskôr ukázalo, ..., o tom neskôr.

Zasa som nevedel odtrhnúť zrak od jedného dievčatka spomedzi organizátorov, ktoré mi zrak priťahovalo aj minulý rok (hoci vtedy mala kratšiu frizúru). Mladá, krásna, s detskou tvárou, nosiaca tričká s nechutne pozitívnymi heslami, alebo cosplay, radosť pozerať, radosť počuť ten hlas či smiech, radosť si predstavovať, že by som sa toho smiechu hypoteticky mohol zúčastniť. Taký anjel (padlý síce, lebo určite dokáže byť aj mrcha, však je človek), ale anjel, nedostupná. Každý sa do nej proste musí na pohľad zamilovať; kolegyne ju asi úprimne nenávidia ako to má všetko zadarmo.

Samozrejme svoju polovičku už dávno mala, do toho som nemienil zasahovať. Len som tam bol a cucal podnety.

(pre právnikov: termín „dievčatko“ v mojej slovnej zásobe neznamená dieťa ale aj akúkoľvek mladú ženu; pôvod tohto pomenovania je v regresii na "baby speech", kde akákoľvek žena do istého veku je pre jednoduchosť „dievčatko“ a od istého veku „teta“)

Zažil som prednášku živého Juraja Malíčka o jeho adorovanom fenoméne Simpsons. Dostal dve hodiny a miestnosť sa pomaly ale neustále vyprázdňovala. Raz darmo, keď niekto prednáša na univerzite (a o tom istom, ako na cone), tak to tak vždy dopadne.

Na začiatku sa priznal že má problém s tým, že už naňho prišla štyridsiatka, a že to ešte nedointegroval asi, že to možno bude na tom celom trochu cítiť. A o nejaký čas na to hľadal, už počas prednášania, kto je v hľadisku najstarší, že aký ročník. Niekto sa mu prihlásil s niečím okolo 1990.

Sedel som v prvom rade, a po chvíli som sa prekonal (však ani mne to nerobí trikrát dobre), zľutoval sa nad ním a príhlásil sa ku svojmu 1974. „Vynikajúce, rovesník!“ zišiel ku mne a podal mi ruku, „Na Vás sa budem obracať.“ (prednáška sa volala „Simpsonovci v horizonte času“). Trochu mi zatrnulo, ale na druhú stranu som mal pocit, že to povedal len pre svoje vlastné psychické povzbudenie a v skutočnosti sa ma osloviť nechystá.

Tak aj bolo.

Prihlásil som sa aj na PIU turnaj. PIU síce vidím len raz ročne na Istrocone (a rád by som aj viac, ale to neskôr), ale chcel som vedieť, kam sa asi tak do začiatku turnaja, keď som mal dva dni času, stihnem dostať. A aj PIU uznávam, s tými svojimi piatimi do X položenými senzormi je to o dosť iný zážitok než ten „drž ťažisko na mieste a tras sa“ spôsob z DDR/ItG (preto mám aj rád Double; tam sa tým ťažiskom musí reálne hýbať).

A na PIU chodila aj ďalšia ženská, už nie spomedzi organizátorov, radová účastníčka, okuliare, rifle namiesto cosplayovej sukničky, ale šibalský lesk v očiach. A asociovala mi (nie v zlom) myš, lebo mala výrazné predné zuby. Viackrát sme sa tam dostali aj spolu; zabila ma keď si vybrala tú "Ring-ding-ding" k–popovú odrhovačku, ktorú tam organizátori neznášali, lebo si ju púšťal každý druhý, a keď som žartoval že to by som do seba nikdy nepovedal že si zahrám práve túto pesničku, ona s nadšením prehlásila: "Let's annoy people!". Sure! With you, any time! (to som nepovedal, to len sa snažím do slov vtesnať pocit z toho momentu)

Normálne som sa tešil keď bola around alebo som s ňou bol na arkáde. V mnohom bola iná než to dievčatko spomínané vyššie. Strapatejšia. Zemitejšia. Otvorenejšia. A furt dostatočne bláznivá, aspoň ako som to videl. Omnoho viac pripomínala Osaku z Azumanga Daioh. Osaka je moja obľúbená postava.

Asi som sa zamiloval. Aj po skončení conu som furt myslel na ňu. A dodatočne som zistil, že rozdiel medzi tými dvoma je okrem iného ten, že s myšou by som si vedel predstaviť svoj život a rôzne podoby spolužitia, ako duševné, tak fyzické. S anjelom mi predstava tých fyzických prišla nejaká... neprístojná. Že s anjelom by som sa bál, čo kedy pokazím a koniec, a s myšou by som sa nebál byť aj nedokonalý a chybiť. Že by som ju chcel stále hlbšie (bez dvojzmyslov! naozaj!!!) spoznávať.

No... hej, bol by som asi rád, keby sa so mnou chcela zblížiť. Ale neviem o nej nič len prezývku.

Objavil sa Xsoft. Taký jeden človek z Česka, ktorý ma svojho času veľmi výrazne ostrakizoval, doteraz mi z toho nie je trikrát dobre. Ale možno ho jeho marxistická perióda prešla, ako je starší. Teraz už sa voči mne netváril ako k triednemu nepriateľovi (ja som tým triednym nepriateľom nikdy nebol; vždy som bol primárne nadšencom a chcel som, štandarnejšie a s prípadným bonusom aj pre seba, šíriť toto nadšenie medzi ďalších), aj počas DDR turnaja žartoval (hej, prihlásil sa tam aj on).

Ukázalo sa, že ten DDR hard turnaj nebol oficiálnymi majstrovstvami Slovenska, ako v 2007 s priamym postupom na majstrovstvá Európy. Ktovie, kedy to tak prestalo byť. Neviem. Teraz už to bol len neoficiálny for-fun turnaj. A z istého dôvodu sa doň neprihlásili ani najväčšie esá spomedzi organizátorov, čo dávajú 12ky a sú tak osemdesiatkrát lepší než ja (radšej by som bol, keby sa).

A však, aj tak dobre. Bolo nakoniec prihlásených šesť ľudí, a bol som rád že sa porovnám s Xsoftom, hoci som bol presvedčený, že ma dá. Je mladší a vždy bol lepší. Nakoniec to teda dopadlo inak a vyhral som (ale on mal rifle a ja také krátke kraťasy aké sa len dá (a nič pod nimi), to je sakra poznať či nohy pri pohybe niečo obmedzuje, niečo o tom za tie roky viem ;-) ). Inak ťažká nostalgia, lebo jednak tam bol ten Xsoft osobne, a jednak sa hralo systémom ako na českých majstrovstvách 2006, začiatku mojej DDR kariéry, v časoch, keď sme sa tam ešte všetci v komunite CzechDDR mali radi a mňa nik neostrakizoval. Ty jo, ten text vyzerá ako dedkovský spomienkový optimizmus :-o.

Vypočul som si zopár prednášok s japonskou tematikou. Býva tam o tom extra sekcia.

Anime som nepozeral, pozerám fansuby hneď jak ich odvysielajú v Japonsku a preložia. Anglické fansuby. České / slovenské by ma ani nenapadlo pozerať.

Bol som na Františku. Samozrejme; ako na každom cone; ak na nejaký idem, tak len na nejaký zavedený, kde má Františka vždy prednášku. A vždy na tú prednášku idem.

Keď už bola na tej prednáške reč o osude a úskaliach ciest časom, napadla ma nejaká na prvý pohľad sexy teória, ale budem sa musieť pozrieť po fyzikálnych zákonoch, či je kompatibilná.

Po druhom dni som zistil, že som to s tým rozcvičovaním fyzičky na Beyond Abilities, pravidelnom navštevovaní PIU arkády a účasti na DDR hard turnaji jemne prehnal a mám rozodratú kožu na stehnách. Hoci ono to v skutočnosti znamená niečo iné – že som ešte furt tučný. Tak som si to umyl nech je to na tretí deň pripavené a vzal si iné kraťasy, také, čo to tam najmenej rozodierajú.

Napokon som šiel aj do PIU turnaja. Bol to väčší turnaj, s asi trinástimi prihlásenými. Nemal som na to, aby som urobil dieru do sveta – hlava mi do začiatku turnaja nestihla pobrať vzorce v ktorých sa viažu dve ľavé alebo dve pravé šípky, či už v rámci jumpu alebo streamu (keby hlava pobrala, do pohybov to už preložím). Aj anjelské dievčatko aj myšacia žienka boli prihlásené. Aj som sa spolu s nimi dostal do finálového pavúka medzi osem najlepších. Aj som spolu s nimi v prvom kole toho pavúka vypadol.

Prial som jej (tej, s ktorom sme annoyovali peoplov), aby postúpila, ale bolo jasné, že nemala šancu: bol to súboj kvalifikácia1 verzus kvalifíkácia8.

Potom pomaly prišiel koniec a ja som bol smutný. Lebo som smutný vždy, keď takéto niečo končí.

Toto som zažil roku Pána 2014, na Istrocone.

P.S.: Jaj, a ešte o tom, že by som PIU rád zažil aj viackrát ročne. No, ak by ľudia, ktorým tá arkáda patrí mali pocit, že by ju chceli prevetrať a nie len držať na povale či v garáži, potešilo by ma, keby ma pozvali, nech sa tiež pridám. Alebo sa prišli občas pridať oni, keď som s ItG na Župnom námestí. Nie je jasné kedy, ale pár krát týždenne tam k večeru chodím.