O tebe. Pre teba. Dnes.
- Kika,
- zabudol som,
- čo som chcel dať do prvej časti.
- Bolo to už dávno.
- Včera večer,
- keď som zaspával.
- Kika,
- kedysi sme sa hádali,
- kto z nás má krajšie naše hnedé oči.
- Ja ich mám trochu svetlejšíe a ty trochu tmavšie.
- Ja si naozaj myslím,
- že krajšie sú tie tvoje.
- Kika,
- keby ťa rozdelili na dvoje,
- na hlavu a na telo
- a nejako by obe časti žili;
- a ja by som si musel nechať len jednu časť,
- ktorá by to bola?
- Ty aj Ivan ste asi presvedčení,
- že by som si nechal telo.
- Aby som si ho bral do postele.
- Ja by som chcel hlavu.
- Lebo sa na mňa dokáže pozerať.
- Lebo sa vie usmievať.
- Lebo ma počuje.
- Lebo vie a chce.
- A dá sa pohladiť.
- Bral by som si ju aj do postele.
- Kika,
- kedysi si maľovala obrázok.
- Boli na ňom hory aj údolie.
- Bol na ňom drak, víla, prsteň aj princ.
- Alebo to bol kráľ.
- Chcela si mať radosť.
- Dvojnásobnú zdieľanú radosť.
- Ja som ti ju nedoprial.
- Zbytočne som hodnotil.
- Ten obrázok bol naozaj gýč.
- Ale na tom teraz nezáleží.
- Ani predtým na tom nemalo záležať.
- Na ďalší deň,
- si ho celý pretrela čiernou farbou.
- To nie.
- To si nemala urobiť.
- Kika,
- už som si spomenul.
- Nedržím pôst.
- Ak by si ma mala rada,
- asi by si bola smutná.
- Pôst predsa má dobrý zmysel.
- Chcem,
- aby si ma milovala o to viac.
→