Večne ma máta v snoch
tento dom,
ľudia v ňom, genius loci et tempori,
kde sa zdalo všetko krásne,
hoci nebolo. Už je zo mňa
vykorenený
starý
chuj. Read more
Mám v sebe vyprahlú pustatinu, rozbitú a suchú,
a v strede je kreslo, či možno dve,
čakajú na Kiku a na Boha,
aby si do nich prišli sadnúť, usmiali sa, a z pustatiny začali klíčiť Read more
Chcel by som sa radovať z Teba,
naplň mi srdce svojím osudom.
Prines si tam všetky svoje drobnosti,
vyhoď squatterov, ak sa ti nehodia. (Alebo si ich nechaj) Niekde v tom strašnom Read more