2

  <p>

Bratislava, 17. júla 2008, deň 24 po odlúčení -- List druhý

Moja milá Kika!

Ak aj nie je možné, aby sme momentálne boli spolu (a možno by to ani nebolo konštruktívne, vzhľadom na mieru našich zranení), môžeme tieto listy využiť aspoň na vypovedanie vecí, na ktoré predtým nebol čas. Dúfam, že sa k Tebe tieto listy dostanú a Ty na ne budeš môcť odpovedať.

Dnes som sa pozeral na Tvoje fotky zo škandinávskeho výletu. Myslel som tým fotky, na ktorých si Ty - to sú jediné, ktoré si pozerám. Pozeral som si ich už niekoľkokrát predtým, a pozeral som sa na ne aj dnes.

Bolo mi z nich veľmi smutno. Ani na jednej z nich si nevyzerala šťastná. Na prvých dvoch fotkách z autobusu si sa pokúšala o úsmev, na ostatných už sa ani nesnažíš. Hrozne sa za seba hanbím, za to všetko, čo som urobil alebo naopak neurobil v súvislosti s týmto výletom.

V prvom rade sa hanbím za to, ako som sa správal dva dni pred odchodom. To nebola náhoda - neskôr, keď som o tom celom premýšľal, bolo mi jasné, že to inak dopadnúť nemohlo. Hlboko vnútri som asi nikdy nechcel, aby si odišla. Ale snažil som sa byť lepší a pustiť Ťa, ale nezvládol som to. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

V druhom rade sa chcem ospravedlniť za to, že som trucoval a neodpovedal Ti na Tvoje smsky, ktoré si mi s láskou každý večer posielala. Toto bolo odo mňa svinstvo, a bol to začiatok strmej cesty dolu, ktorá celý jún pokračovala.

Prečo, ach prečo, si mi po návrate vravela, aby som Tvoju pohľadnicu nečítal, že sú to samé blbosti? Možno by veci dopadli úplne inak. Keď som si ju, potom, čo už si bola preč, Tvoju runovú pohľadnicu prečítal, pohlo sa mi srdce. To neboli žiadne blbosti - to bola krásna, čistá pohľadnica písaná z lásky. Tuším mi vtedy aj slzy vhrkli do očí, pri tom post scripte. Nik iný, ako žena, ktorá miluje, by takúto pohľadnicu nebola schopná napísať. Ako som už písal na wiki, prosím Ťa, vráť sa ku mne, aby sme si mohli tretieho hada dokresliť spolu.

Teraz si veľmi prajem, aby to celé dopadlo inak. Aby som to v kritickej chvíli zvládol, dokázal Ťa pustiť a Ty si mala spomienky na pekný výlet. Možno by sme o ňom spolu rozprávali práve teraz. Ak je to možné, skús retrospektívne zmeniť aspoň niektoré spomienky naň z chmúrnych na veselé, ako keby som Ti to všetko prial. Teraz, hoci je to už neskôr, Ti to spätne prajem.

Milujem Ťa, žena moja najkrajšia. Nech nám Pán Boh dá veľa viery, nádeje a lásky, aby sme prežili čas, ktorý ešte budeme odlúčení, a nech je tento čas čo najkratší.

Herby

Tags: