srdce.herby.sk

Dobrý deň,

neviem, či začiatok tohto listu nevyznie agresívne, ak áno, nič s tým asi nespravím, ale možno je to len tým, že egoizmus vyzerá agresívne, ale: bol som smutný z toho, že ste si na mňa na sviatky nespomenuli a nenapísali mi mail, tak ako minulý rok. No ale, tak je. Hoci je to škaredé a vy by ste pokojne mohli zaradiť medzi "control patterns", na ktoré nemám právo.

Na druhú stranu, na čo by to bolo dobré? Minulý rok ste mi poradili dr. N., a ako to dopadlo. Raz som ju telefonicky naivne skontaktoval, a potom už nič, lebo som sa jej, kvôli tomu, že pomáha obetiam domáceho násilia, bál. Veď to predsa musí robiť preto, že to považuje za správne (ha, zasa ten istý pattern ktorý to celé blokoval u Vás), a teda ja som podľa nej agresor. Predsa nebude pomáhať agresorovi, aby sa znovu dostal k obeti, a ak by to aj predstierala, tak len preto, aby tomu nejako sofistikovane, prácou s mojim podvedomím, zabránila. Ani to, že sa venuje logoterapii, čo je inak pomerne veľké plus, nezabralo (a musím priznať, že zafungovali aj iracionálne nízkoúrovňové strachy, lebo keď som ju počul v telefóne, vyrobila sa mi na základe počutého hlasu predstava nepríjemnej staršej panej, ktorá ma akurát bude hrešiť za to, aký som zlý).

Ak si myslíte, že som sa zachoval blbo, a že by som to s ňou predsa len mal skúsiť, lebo x mojich vyvodení nie je pravda, dajte mi vedieť (ja viem, nerada presviedčate, ale ja to asi potrebujem, zrejme nejaký mechanizmus, ktorým si overujem, či to tá druhá strana myslí naozaj vážne, resp. žiadosť o pomoc so svojimi strachmi).

Nedávno som si pozeral (občas to robievam), nejaké stránky na Wikipedii, ktoré sa týkajú psychiatrických diagnóz (také tie xxx personality disorder) a im podobné. S hrôzou som zistil, že za poruchu považujú asi aj to, že tak veľmi chcem byť s Kikou, resp. že bez nej nechcem/neviem žiť, že to volajú codependency a že sa toho človek má zbaviť. Dosť veľa z diagnostických bodov, ktoré tam boli, som spĺňal, vôbec sa mi to nepáčilo, a ešte viac som zazlieval svojej matke, že je, aká je, lebo som mal pocit, že keby som ich preložil do slovenčiny, spravil z nich áno/nie „test osobnosti“ a dal jej ho vyplniť, tak všade dá „áno“.

Ale zasa, pri codependency písali, že človek na ktorého je človek fixovaný sa rýchlo zmení, dôležité je to fixovanie, tak neviem, či to tak úplne sedí. A vlastne, nech si čítam skoro ktorúkoľvek z tých disorders, tak sa mi zdá, že na mňa sedí (antisocial, avoidant, borderline, dependent, depressive, histrionic, narcissistic, obsessive-compulsive), ale nie vždy úplne.

Zúfalstvo nad tým, ako si Kika stále viac a viac zvyká na to, že súčasťou pravidiel tohto sveta je „Vojčík je od Zlého“ vo mne živí sebadeštrukčné tendencie. Včera som si zasa, po dlhom čase, skúšal slučku. Už dávnejšie som vynašiel plán, ako obísť to, že vždy na poslednú chvíľu to akosi neurobím pomocou fľaše rumu (ku ktorej som prišiel nie vlastnou vinou, nepijem) a kombo efektu: za prvé, alkohol mi naruší termoreguláciu, takže v noci zmrznem; za druhé, keď budem vylezený na strome a s nainštalovanou slučkou, po väčšom množstve alkoholu sa neudržím a odvisnem; za tretie, ešte možno nastane aj otrava alkoholom. Na toto využívam svoje talenty, ktoré som mal rozmnožovať, a nie takto zakopávať do zeme. Okrem toho, približne posledný mesiac ma prenasleduje pocit, že by som si asi mal odrezať penis. Všetci nadávajú, ako chlapi len myslia vtákom, aj jej otec mi svojho času povedal, že vie prečo to robím („to“ bolo „obťažujete mi dcéru“, hrozne ma to nahnevalo, aké „obťažujem“?): lebo chcem sedemnástku do postele. Jemu je to proste jasné.

A aj keď sa mi občas prehrá v hlave sekvencia, že to robím s nejakou inou, tak vždy to buď stopnem, lebo mi to príde hnusné robiť to s inou než s Kikou, alebo potom cítim hanbu a hnus ex post, pričom sa hnevám (a veľmi) aj na tú, čo ma do tej postele dostala (a že som slabý a keby chcela, tak by ma asi dostala).

Jaj, nezľaknite sa, že Vám píšem na Valentína, chystal som sa napísať list Kike (rukou, na peknom papieri v peknej obálke, značkovým atramentovým perom), ale necítil som sa na to, bolo vo mne veľmi veľa negatívneho. „List psychoterapeutke“ som chcel napísať už dávnejšie, prišiel mi ako forma, ktorá mi umožňuje písať o zle vo mne bez toho, aby som mal pocit, že je to zbytočné a nedokončil to / vôbec sa do toho nepustil.

No, keď ma už dlhšie fascinujú také veci ako sú amputácie a "nullo body modifications", a celý svet ma chce presvedčiť, že Kika nebude, a že ju chcem len aby som si mohol strčiť, tak načo mi ten vták je? Aj všeobecne čo sa sexu týka, asi mám radšej intimitu a blízkosť ako tie smiešne pohyby v rôznych polohách aby sa to mohlo trafiť. Nedbal by som, keby som s Kikou bol proste len prepletený v objatí (a bez starostí, či je to vhodná poloha na vniknutie alebo nie). Som nebezpečný úchyl, ako iste každý z predchádzajúcich riadkov odvodí.

Smutné je, že doslovne brané, mal jej otec tak trochu pravdu: chcel som Kiku okrem iného do postele, aby som mal koho večer objímať a koho ráno nájsť v náručí, ale o ten sex naozaj až v prvom rade nešlo (jej otec (vlastne všetci aktéri, ale uňho je to asi najtrefnejšíe) dostal odo mňa indiánske meno: Myslí Vtákom).

Ja tie svoje extrémne fetiše nepovažujem za nič, na čo by som mal byť hrdý a nie som na ne naviazaný (v zmysle: keď ich nebudem mať, už to nebudem ja). Niečo o mne asi prezrádzajú, neviem presne čo (okrem toho, že som nebezpečný úchyl). Len FYI.

Začal som Kike posielať darčeky. Originálne alebo padnúce, ako je u mňa zvykom, vybrať dobrý darček pre niekoho, koho poznám, mi na základe svojej citlivosti nerobí problém. Ale neviem, či by to niekto neodsúdil, alebo neradil, aby som to určite nerobil, lebo ju to iba nahnevá (a možno dokonca dostanem predvolanie na súd a súdny zákaz akéhokoľvek kontaktu, vrátane listov, darčekov, emailov, ... a navyše trest za šikanu; jej rodina je chorá a tohto by bola schopná). Ale aj tak to robím. Tak trochu kvôli paralele s mojou matkou, mám s ňou zlý vzťah, mám pocit, že Kika ma musí odmietať podobne ako ja ju; ale darčeky som od nej neodmietal. Akurát ten posledný, Valentínsky, sa tak smutne pokazil. Vymyslel som ho, bol úžasný, dal som ho ušiť, a potom som naň dal aplikovať motívy, a chcel som ho poslať. Ale ten pán, ktorý mal na to stroj, vravel, že až do ďalšieho dňa, ja som začal mierne hysterčiť a uprosil som ho, aby to urobil do poludnia (bolo ráno), a potom keď to urobil, tak jeden z nich dal naopak, a všetko to aplikoval na opačnú stranu než mal. Vyšiel nepodarok, ktorý som Kike nemohol poslať. :-(

Tak som si vravel, že jej napíšem list, ale som natoľko down, že ani to nie.

Strašne sa jej bojím. Bojím sa pohľadu do tej tváre, čo mi spôsobila toľko bolesti, toho, že keby ma stretla, vytiahla by proti mne exorcistický medailón (so svätým Benediktom, afaict ho má, kvôli mne), alebo sa mi vysmiala a povedala, že ma nechce a nikdy chcieť nebude. Kvôli tomuto strachu sa bojím aj byť v Bratislave.

Ale ja chcem žiť s ňou a aby bola so mnou šťastná. Chcem vedieť, čo mám urobiť, aby so mnou bola šťastná. Lenže ma úplne najviac ubíja to, že na túto tému s ňou nie je možné komunikovať (ja nemôžem na žiadnu tému, ale na túto nesmie nik, každý kto s tým začne, je zastavený a odrezaný). Ale ja proste potrebujem nejakého zázračného proxyho, ktorého nechá so sebou komunikovať aj o mne.

Sorry za dlhý list. Asi naňho nemusíte odpovedať, lebo by ste vlastne pracovala zadarmo... :-(

Herby

Vždy keď jej pošlem ICQ, dostanem oznámenie, že sa práve odhlásila a že to môžem poslať Offline. Zrejme sa takto správa filter mirandy.

Občas to tu updatnem. Nebudem pri každej príležitosti robiť nový článok.

---

4. júna 2009, 16:47:35: kika hral som mungyodance 3 a bol som lama a potom som sa s tebou chcel milovat
16:47:47: nebola si tu
16:47:55: este som ta nemiloval po ddrku
16:55:58: myslim ze by to bolo naozaj pekne, ozaj [vypadlo mi slovo, opak k "umely, hrany, kontrolovany"]
16:56:08: myslim, ze by si pri tom bola stastna
16:56:09: ;-(
16:56:12: 143
16:58:04: (uz som to slovo nasiel: spontanne)

13.apríla 2009, 1:07:21: odpust mi
uver mi
vrat sa

prosim

3, februára 2009, 4:42:31: kikuska, zena moja, pod ku mne.
potrebujem ta.
mal som hrozne sny, ze sme zostali jedini zivi ludia.
ty tam a ja tu

31. januára 2009, 0:36:16: milujem ta.
a potrebujem ta.
a je mi z toho vsetkeho zle.
ako si bezo mna.
a ako si vlastne vsetko toto mozem beztrsdtne pisat, lebo sa ti to cez filter aj tak nedostane.

Pane Bože,

zlyhal som. Nezvládol som ju pustiť.

V piatok si mi zoslal zázrak. Mal som pocit, že je to jasné - že sa prestanem kŕčovito pridŕžať Kiky ako jedinej možnosti, ako cítiť Tvoju lásku. A že Ti môžem veriť. Že keď máme byť spolu, znovu spolu budeme. A keď nie, príde niečo iné, čo si mi prichystal.

Ale nezvládol som to. Pustil som ju síce, aj som jej o tom napísal list. Lenže sa to všetko postupne vrátilo. Nedokázal som sa zbaviť smútku za ňou. Spojenia všetkej radosti s ňou. Vravel som si - pustil som ju, ale stále je mi za ňou smutno. Veď som stále presvedčený, že je tá najlepšia.

A teraz je to tak, že jediný výsledok Tvojho zázraku je, že sa na ňu nehnevám, a nehovorím: "Ty zlá, ako si ma len mohla opustiť!". Stojí to niekedy veľa energie, ale dá sa to.

Ale inak nič. Už ani tá formulka "Ak je Božia vôľa, aby sme boli spolu, budeme zasa spolu" nefunguje. Fungovala zopár dní. Ale dôvera k Tebe, aj zárodky viery sa medzitým niekam stratili. Už je len Kika.

A dnes som sa dozvedel, že sa nevrátila z vlastného rozhodnutia (iste posilneného rodičmi, ale hovorí, že z vlastného) a nikdy už so mnou nechce mať nič spoločné. A ja ju chcem späť, lebo tomu neverím. Keď hovorila, že ma miluje, bola najšťastnejšia na svete, a toto neumiera; len to zavrela do žalára.

Ďakujem Ti za ten zázrak, nevyšiel naprázdno, je preč hnev. Ale vieru v Teba ešte stále nemám. Nedokážem Ti s otvoreným srdcom povedať priamo: "Ak je Tvoja vôľa, aby sme boli spolu, budeme zasa spolu." Mám problémy povedať Ti to priamo. Mám problém už aj veriť tomu, že si dobrý, a že ma miluješ.

Neopúšťaj ma, prosím.

Pomôž. Zmiluj sa. A ak je to Tvoja vôľa, nech môžem byť zasa s ňou. Vidiš do mňa, vidíš, ako ju chcem, potrebujem a snáď s Tvojím požehnaním aj milujem.

Chcem sa modliť k Tebe s ňou, aby si bol medzi nami. Prosím, nech mi uverí. Aj napriek tomu, aké problémy robí mne uveriť v Teba. Prosím.

Herby

Bratislava, 18. júla 2008, deň 25 po odlúčení -- List tretí

Najmilovanejšía Kika!

Človek mieni, Pán Boh mení. Dnes som chcel zavolať Tvojej mame, lebo som ju už dávnejšie požiadal o jeden spoločný Otčenáš, a počul som Tvoj hlas. Ani som sa nestihol potešiť z toho, že Ťa zasa môžem po toľkých dňoch počuť, keď som bol udretý Tvojou replikou. Po tých dňoch nádejí a boja s malovernosťou bolo nesmierne bolestné počuť: „Herby, už mi daj pokoj. Ahoj.“

„Raz si mi povedala / dospelý má vedieť žiť aj sám ...“ spieva sa v Dežovej pesničke, v jednej z dvoch najkrajších slovenských pesničiek o láske. Ak je pravda, že dospelý má vedieť žiť aj sám, tak som dospelý nikdy nebol, a neviem si to ani predstaviť. Vždy som žil v kontexte niečej lásky a žil z nej (niekedy skôr živoril, keď sa mi jej nedostávalo, ale vždy to bolo o tom). Najprv som bol viazaný na mamu, pomerne dlho. Na gymnáziu som žil z matematickej komunity a sústredení, a bol som zamilovaný do J.V. Na vysokej som prežíval na počítačových hrách, na komunite, čo chodila na cony a potom zo vzťahu s J.S. V Košiciach som žil zo Stromu - a potom, keď som sa zoznámil na Bučkovej s A. a Z., tak som prišiel sem - za ich láskou. Napokon si prišla Ty. A bola si to najlepšie, čo som zatiaľ v živote dostal. Bol to zázrak - hoci som mal pomerne úzky filter a problematickú povahu, dostal som v Tebe všetko, čo som žiadal - a ešte omnoho viac, lebo si ma príjemne prekvapila aj tam, kde som to nečakal. A to si nevymýšľam ja. Jeden náš spoločný známy na margo nášho vzťahu povedal: „Ten Herby snáď nakoniec dostane všetko, po čom túžil.“

Mladá, krásna, inteligentná, pro-life, z čistého srdca milujúca plus bonusy k tomu. Mal pravdu, dostal som v Tebe to najlepšie, a dostatočne som si to nevážil. Moja vina, moja preveľká vina. Poviem Ti, v čom som Ti podľa mňa ublížil najviac. Nie bitím, ani šaškovaním. Tým, že som Ťa podceňoval - vravel Ti, že si ako decko a prisudzoval Ti zlé úmysly. Keď si mi ublížila z nevedomosti alebo únavy a ja som to bral, ako keby to bolo naschvál. Odpustíš mi?

Potrebujem lásku, je to palivo môjho života. Boh jej má pre mňa nekonečne veľa, ale Božia láska je pomerne vzdialená a niekedy nepochopená. Keď si mi dnes povedala to, čo si povedala, myslel som, že je čas umrieť. Jedine Tvoja láska bola totiž tá správna. Ale cestou na večernú omšu sa stalo niečo zvláštne - ešte stále to vo mne nie je úplne uchytené - že by som Ťa mal pustiť, prestať sa Ťa kŕčovito držať, aby som mohol prijať lásku aj v inej forme ako v Tvojej blízkosti. Len tak dokážem žiť a urobiť niečo dobré pre tento svet a pre slávu Božiu. Tak teda, ak naozaj chceš, choď, dám Ti pokoj.

Na prvej časti listu sa tým nič nemení. To všetko mi dáva jasné presvedčenie, že Ty si to najlepšie pre mňa. A rovnako som presvedčený, aj vo svetle toho, ako som sa zmenil, ale hlavne vo svetle toho, čo sme spolu prežili a koľko prianí sa Tebe splnilo vo mne, že ja som pre Teba ten najlepší. Môžem sa mýliť, aj keď zatiaľ ma nič nepresvedčilo o opaku. Ale pustil som Ťa a v podstate povedal Bohu: „Daj mi svoju lásku tak, ako Ty chceš.“ Ak je Božia vôľa, aby sme boli spolu, budeme zasa spolu. Nedbal by som, keby sa zopakoval minulý rok a zasa by sme sa do seba na Bučkovej zamilovali, vrátane „Môžem si oprieť hlavu?“ Ale tentokrát už dobre, bez toho zla a tlaku, aký tam bol minulý rok. Alebo keď mi 30.10. ráno zazvoníš pri dverách a povieš: „Dnes som vstala, uvedomila si, že som slobodná, a chcem sa vrátiť.“ Nechám to na Pána Boha. Ak mi nevráti Teba, má pre mňa niečo lepšie. Aj keď neviem, čo by mohlo byť lepšie ako Ty.

Kika, láska moja, I love you. Tentoraz už naozaj. Láskou od Boha.

Herby

P.S.: Ten sľub, ktorý som dal 25.2., stále platí. Keď som rozprával s B., vravel, že to nie je podľa cirkvi platné a že takéto sľuby Bohu bez prítomnosti niekoho kompetentného sú na úrovni osobného sľubu, a ten sa dá vziať späť u spovedníka. Možno si to urobila, keď si už zmenila „It's complicated“ na „Single“. Ja to však nemienim urobiť, nie skôr, než mi Pán Boh dá jasne najavo, že by to tak chcel.

P.P.S.: Kúpil som si kvalitné atramentové pero, tridsať týchto pekných fialových listových papierov a dvadsaťsedem (viac nemali) zodpovedajúcich obálok (v Poluse v Da Vinci). Myslel som, koľko listov Ti budem písať. Ale tento je asi posledný. Koniec-koncov, pustil som Ťa, a hlavne, mám Ti dať pokoj. Aspoň mám imagové atramentové pero.

P.P.P.S.: Možno Ti napíšem nejaké listy do šuflíka bez toho, aby som Ti ich poslal. Dám ich iba na sieť a keď budeš chcieť, dám Ti aj originály. ;-)

Bratislava, 17. júla 2008, deň 24 po odlúčení -- List druhý

Moja milá Kika!

Ak aj nie je možné, aby sme momentálne boli spolu (a možno by to ani nebolo konštruktívne, vzhľadom na mieru našich zranení), môžeme tieto listy využiť aspoň na vypovedanie vecí, na ktoré predtým nebol čas. Dúfam, že sa k Tebe tieto listy dostanú a Ty na ne budeš môcť odpovedať.

Dnes som sa pozeral na Tvoje fotky zo škandinávskeho výletu. Myslel som tým fotky, na ktorých si Ty - to sú jediné, ktoré si pozerám. Pozeral som si ich už niekoľkokrát predtým, a pozeral som sa na ne aj dnes.

Bolo mi z nich veľmi smutno. Ani na jednej z nich si nevyzerala šťastná. Na prvých dvoch fotkách z autobusu si sa pokúšala o úsmev, na ostatných už sa ani nesnažíš. Hrozne sa za seba hanbím, za to všetko, čo som urobil alebo naopak neurobil v súvislosti s týmto výletom.

V prvom rade sa hanbím za to, ako som sa správal dva dni pred odchodom. To nebola náhoda - neskôr, keď som o tom celom premýšľal, bolo mi jasné, že to inak dopadnúť nemohlo. Hlboko vnútri som asi nikdy nechcel, aby si odišla. Ale snažil som sa byť lepší a pustiť Ťa, ale nezvládol som to. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

V druhom rade sa chcem ospravedlniť za to, že som trucoval a neodpovedal Ti na Tvoje smsky, ktoré si mi s láskou každý večer posielala. Toto bolo odo mňa svinstvo, a bol to začiatok strmej cesty dolu, ktorá celý jún pokračovala.

Prečo, ach prečo, si mi po návrate vravela, aby som Tvoju pohľadnicu nečítal, že sú to samé blbosti? Možno by veci dopadli úplne inak. Keď som si ju, potom, čo už si bola preč, Tvoju runovú pohľadnicu prečítal, pohlo sa mi srdce. To neboli žiadne blbosti - to bola krásna, čistá pohľadnica písaná z lásky. Tuším mi vtedy aj slzy vhrkli do očí, pri tom post scripte. Nik iný, ako žena, ktorá miluje, by takúto pohľadnicu nebola schopná napísať. Ako som už písal na wiki, prosím Ťa, vráť sa ku mne, aby sme si mohli tretieho hada dokresliť spolu.

Teraz si veľmi prajem, aby to celé dopadlo inak. Aby som to v kritickej chvíli zvládol, dokázal Ťa pustiť a Ty si mala spomienky na pekný výlet. Možno by sme o ňom spolu rozprávali práve teraz. Ak je to možné, skús retrospektívne zmeniť aspoň niektoré spomienky naň z chmúrnych na veselé, ako keby som Ti to všetko prial. Teraz, hoci je to už neskôr, Ti to spätne prajem.

Milujem Ťa, žena moja najkrajšia. Nech nám Pán Boh dá veľa viery, nádeje a lásky, aby sme prežili čas, ktorý ešte budeme odlúčení, a nech je tento čas čo najkratší.

Herby

Bratislava, 16. júla 2008, deň 23 po odlúčení -- List prvý

Milá moja Kika!

Herby, ten, ktorý hľadá, dychtí po spravodlivosti, pravde a kráse, ktorý ešte potrebuje uraziť kus cesty, aby pochopil odpustenie a milosrdenstvo; a ten, ktorý v tridsiatom treťom roku svojho života pochopil zmysel svojej existencie; a ktorý neskôr v mnohom pochybil, píše Tebe, Kika, žene, s ktorou je zrastený v srdci i v Bohu, ktorej láska je nezaplatiteľný čistý prameň, dar Boží a ktorej srdce je zranené tisíc a jednou ranou.

Nech Ti Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta, daruje svoj pokoj!

Je zvláštne písať listy v takomto stave vecí. V niečom to pripomína listy z väzenia, ale zároveň listy do väzenia. Možno to má niečo spoločné s Havlovými Listami Oľge, hoci som ich nečítal a neviem, akým štýlom sú písané. Kto z nás je vlastné za mrežami? Najjednoduchšia odpoveď asi znie, že istým spôsobom obaja. A je mi to veľmi ľúto, lebo to väzenie je, myslím pre nás oboch, na pokraji znesiteľnosti; a mám na tom, že to tak je, svoj podiel viny.

Prosím, odpusť mi.

Modlím sa k Bohu, nech naše odlúčenie pomôže ukončiť. V skutočnosti neviem o moc viac, než to, že Ty nie si so mnou a ja nie som s Tebou. Ty máš viac informácií, vieš aj, prečo sú veci tak, ako sú. Lenže bez ohľadu na to, ktorý je ten dôvod, stále je to tak, že Tvoja láska bola tou najčistejšou a najkrajšou vecou, akú tento svet poznal - ak pominieme veci, ktoré sú zjavne Božskej povahy, teda zázraky. Človek zistí, čo mal, až keď to stratí. To, čo o Tvojej láske tvrdím, je pre mňa pravda (bolestne získaná), nie lichôtka. Preto prosím, nenechaj túto lásku v sebe zabiť, ani hnevom, na ktorý máš tisíc dôvodov, ani tým, čo Ti hovoria iní, ktorí Ti chcú nechať zatvrdnúť srdce, ani beznádejou alebo malovernosťou, lebo na ne nie je dôvod. Nenechaj túto lásku prejavovať sa, ak Ti to pôsobí bolesť. Nechaj ju ale žiť. Je dobrá. Je od Boha. Snažím sa ho spoznať lepšie, zatiaľ sa mi nedarí až tak, ako Tebe, toto ale môžem tvrdiť s istotou.

Nech nik viac neporaní Tvoje srdce, aby sa mohlo uzdraviť a prinášať Ti viac radosti, ako je to teraz.

Herby

<3

P.S.: Originály týchto listov sú písané perom na papier, ale kópie budú uložené aj na sieti. Ak nakreslím nejaké obrázky, tie asi budú existovať iba v origináli, poslané v liste