srdce.herby.sk

Mal by som pracovať. Nič som dnes neurobil, hoci som to plánoval. Projekt, ktorý som zhodou zvláštnych náhod získal, už mal tak mesiac bežať. Určite by sa mal rozbehnúť čo najskôr, aby stihol predvianočné (a adventné, dodávam ja) obdobie.

Miesto toho som ale mierne zdrtený a nihilistický. Dnes ma o pol jednej zobudil telefón, ktorý mi oznamoval, že tu kde som, by som už dlho nemal byť a mal by som sa vysťahovať. Napriek tomu, že sa niečo také dalo s istou pravdepodobnosťou očakávať, rozbilo ma to.

Plánoval som, že z peňazí, ktoré som zarobil a možno ešte zarobím, urobím niečo užitočné, napríklad tu treba dať opraviť akumulačky (nejdú) a jedno prasknuté okno. Včera som navyše zistil, že latrína je plná a treba vykopať novú. Sused sľúbil, že niekedy tento týždeň príde s vlečkou, vezme tie štyri roky staré siahovice a popíli ich na cirkulárke. Všetko zvyšné palivové drevo už totiž došlo, spaľoval som len zvyškové haluze a nejaké staré dosky. Tie siahovice by znovu naplnili šopu. Aj som si vravel, že až sa popília a porúbem ich, tak by som mal aj dokúpiť nové drevo, keďže som nemalou mierou prispel k spáleniu toho starého. Ale asi sa nepopília, keď tu nebudem, sám pre seba to sused brať a píliť nebude. Potom, keď tu niekto neskôr príde a zistí, že (de facto, ešte je tak na týždeň) nie je drevo, bude ma preklínať.

A to si myslím, že takýmito „dobrými skutkami“ vlastne tak nejako vyrovnám účet za to, že som tu bol. Ale to je blbosť, ak by sa to malo nazvať priamo, tak som len žobrák a príživník. A akokoľvek by som podľa morálnych pravidiel spoločnosti mal toto správanie, ako nesprávne, prestať robiť, aj tak tu žiaden progres nenastal. Keď už ma jedni majú dosť, hľadám zasa ďalších, komu by som mohol byť na krku.

Okrem svojich rodičov, za nimi ísť nechcem, hoci mi časť výdavkov platia, ale ani to nezníži moju ľudskú nechuť byť v ich prítomnosti. Je mi zle pri predstave, že by v mojej fyzickej blízkosti bola moja matka a nebodaj mi niečo hovorila.

Ubližovalo by mi to. To, ako si neustále hudie svoje o tom, ako ma má rada a ona vie, čo je pre mňa najlepšie. A že by som mal so svojím životom urobiť [niečo]. To niečo, hoci to po každý krát môže byť niečo iné, má vždy rovnaký efekt – prudké uvedomenie si, že mi absolútne nerozumie a že som vlastne na svete sám.

Lebo podobné vety počujem aj od iných ľudí, a s rovnakým výsledkom.

Ten človek, ktorý vo mňa vložil dôveru, že bude mať funkčný projekt, netušil (a ani som mu to nevešal na nos, lebo peniaze sa hodia), že som psychicky úplne rozbitý a vďaka tomu úplne nedôveryhodný. Čo na tom, že hard skills mám skvelé a možno, vzhľadom na svoju fanatickú snahu o najkvalitnejší a najkrajší výsledok (do čoho sa ráta neustále sledovanie najmodernejších trendov) môžem byť teoreticky medzi 100 najlepšími programátormi na Slovensku. Prakticky nie som nič (lebo za muža predsa majú vravieť činy, nie slová).

Ale ja viem iba tie slová.

(niežeby to nebola zaujímavá vlastnosť, v tíme, kde by moje slová aj niekto dokázal premeniť v činy, by to aj mohlo byť na niečo dobré. teoreticky)

Namiesto toho, aby som robil na tom projekte, píšem tento článok. Nemám chuť robiť nič, mám pocit, že celá moja existencia je zbytočná. Než použijete slovo zodpovednosť, tak vás dopredu upozorním, že ja mu nerozumiem a nič pre mňa neznamená. Sľub áno, vďačnosť áno, ale zodpovednosť, teda akési mechanické dodržiavanie podivných nepísaných pravidiel nie.

Preto nevraciam svoje dlhy ani nepracujem na tom, aby som ich vrátil. Viem, že je správne ich vrátiť, a preto, ak budem mať z čoho, vrátim ich.

Pre väčšinu ľudí, vrátane mojej matky, patrím na psychiatriu. Hm. Keby som sa vžil do „normálnej populácie“, čo stopercentne nedokážem, lebo normálny nie som, aj ja by som našiel niekoľko vecí, kvôli ktorým by som musel byť označený za vadného.

Nerozlišujem medzi reálnym svetom a fikciou a snami. Príbehy ma veľmi pohltia, keď ich sledujem (napríklad ako filmy). Teraz som si pozrel jeden z dielov Cowboya Bebopa (posledné tri dni ho pozerám postupne celého od začiatku). A chcem byť radšej v tom príbehu, ako tu (samozrejme, keď už to vyslovujem, tak chcem byť len v takom príbehu, kde je aj Kika, opustiť ju nemôžem a nechcem (a nie je v tom žiaden protiklad, ak by bolo nutné použiť len jedno slovo, vybral by som „nechcem“), ale snáď je jasné, čo chcem povedať).

Asi pred rokom sa mi dokonca stalo, že som asi dva týždne v kuse rozmýšľal, kto že to boli tí známi mojich známych, s ktorými sme boli na tom veľmi zaujímavom a oficiálne zakázanom výlete (jednalo sa o výlet, ktorý začínal nejakými železnými dverami, ku ktorým tí známi mojich známych mali kľúč, a hoci sa tam nesmelo, my sme tam šli; trvalo to pár dní dolu a pár dní hore a bol to výlet do hlbín Zeme, dostali sme sa dosť hlboko, kde už bolo teplo a bolo občas vidno aj žeravú magmu, tam už sme ďalej nešli, bolo to príliš nebezpečné, tí známi vraveli, že boli aj ďalej, závidel som im, ale všetci boli uveličení tým, kam sme sa dostali a čo sme mohli vidieť; bol to neuveriteľne realistický zážitok, bol by som odprisahal, že sme tam naozaj boli; mal som aj nutkanie zavolať a spýtať sa, chcel som si to zopakovať, hoci som tušil, že odpoveď by bola nie), až som, asi skôr trápnou rozumovou analýzou, prišiel na to, že to nebolo naozaj, ale že to bol sen.

A mávam bežne seriálové sny. Nadväzujú na predchádzajúce časti. Ako by som žil ešte paralelne v nejakom inom vesmíre.

Ďalšia vec je vek. Fyzicky mám tridsaťšesť. Ale k ľuďom sa stále správam ako by som mal nejakých dvadsať až dvadsaťpäť. Mojich rovesníkov považujem za starých. To, že sme boli s Kikou spolu, mi neprišlo ako by sme boli takí vzdialení (16,3 roka podľa občianskeho). Naj(tragi)konmickejšie je to u ľudí blížiacich sa k tridsiatke – správam sa k nim ako k o niečo starším a skúsenejším, ale oni sú de facto o niečo mladší.

Zatuhol som vo svojom vývine. Niektoré veci mi zostali na piatich rokoch, niektoré na pätnástich, niektoré na dvadsiatich piatich. Keď vidím hrajúce sa deti alebo baviacich sa mladých, chcem byť súčasťou ich skupiny, byť tam s nimi. Jedna z najhorších bolestí je tá keď si uvedomím, že keby som o to v tej chvíli naozaj stál, bol by som odmietnutý, označený za úchyla a pravdepodobne predaný polícii. Lenže ja sa necítim ako tridsaťšesťročný. Tridsaťšesťroční sú tí zodpovední sararímani, čo už stratili ideály, nie ja!

Lenže psychiatrom neverím, nechcem aby zo mňa naozaj takého urobili (a ja si myslím, že to oni robia). Navyše, s papiermi na hlavu by som nemohol byť ozajstným slobodným Kikiným manželom, na ktorého sa môže spoľahnúť (aspoň ako sa na nedokonalého človeka dá), a nie čakať, kedy sa „prejaví moja porucha“.

Chcem nájsť niekoho, u koho by som sa nebál matky ani trestu ani toho, že chcem Kiku a že ju chcem naozaj, a že nič iné pre mňa nie je dôležité, teda okrem toho, aby sme boli spolu v nebi, vo vzrastajúcej láske (ako povedala Kika), asymptoticky sa blížiac dokonalosti (ako písal Evely).

Ale miesto toho, neviem, kam pôjdem. Do Košíc k mame nechcem. Inde to stojí veľa peňazí.

Najradšej by som žil niekde na intráku, kým sa Kika nevráti. Žil som tak niekoľko rokov v Prahe, a bolo to veľmi dobré. Človek nemusel byť sám, keď nechcel, a pokiaľ mal nejakých priateľov, nemohol sa ani celkom uzavrieť, lebo čas od času vždy bol niekto na návšteve. Ja chápem tých dospelých, že keď už majú sexuálneho partnera, chcú s ním byť osamote, ale to žitie za múrmi vlastného domu, mne osobne, príde ako chorý a bezútešný spôsob existencie.

A trochu aj bojazlivý.

Možno aj kvôli tomuto založil Ježiš cirkev. Ale dnes už sa jej vyrábať živé spoločenstvo nejako nedarí. To ten intrák tomu bol bližšie.

KIKAのHerby

P.S.: A samozrejme, nie som slobodný ani teraz. Vnútorná sloboda, to, čo mal Srholec aj Fedor Gál, a čo im komunisti všelijakými tlakmi nevzali, to je niečo, čo ja nemám. Ja mám len strach, že stratím aj tú odrobinku, ktorá sa na mne ešte drží.

P.P.S.: Začal som to písať vo štvrtok, preto prosím všetky relatívne odkazy vzťahujte k nemu.

Dovoľujem si posťažovať sa na konkrétnu záležitosť. Jej centrom je vec, ktorá ma vždy doslova zruší – lebo okrem toho, že je zlá, je zároveň (afaict) nezmyselná a pre mňa nepochopiteľná. Niečo podobné sa mi už stalo viackrát, napríklad podivná marxistická reakcia CzechDDR v roku 2007.

Niekedy koncom leta 2008 ma vyššiespomínaná Kristína Čevorová, v tom čase fungujúca v pozícii akejsi vzdialenejšej kamarátky, požiadala o pomoc pri organizácii sústredenia (či matematického, fyzikálneho, alebo programátorského, neviem) formou požičania nejakých stolných hier. Vedela o mne, že ich mám dosť, a chcela zopár menších na sústredenie. Ja som ich v dobrej viere vybral, vložil do igelitky a na Primaciálnom námestí aj požičal.

Už uplynulo veľmi veľa času, aby som si pamätal detaily, ale viem, že hier bolo štyri alebo päť, a že som tam určite dal svojpomocne vytlačenú verziu Vláďovej Bezva finty, ktorú som nosieval kompaktne zabalenú v krabičke od Maxikaričky. Možno si na ňu niektorí z vás aj spomínajú. Pridal som tam aj Merry Men of Sherwood, ďalšiu Vláďovu hru, tú fanúšikmi vydanú verziu, ktorá má originálne pravidlá aj grafiku. To je dnes už rarita. Ešte tam šiel môj častým hraním a nosením dokatovaný Dorn a asi na deväťdesiat päť percent aj Ztracená města. Všetko pomerne skladné veci. A je možné, že tam bola ešte jedna hra, ale už si po takom čase nespomínam.

Vyššiespomínaná Kristína Čevorová, ktorú skôr ľudia z Bučkovej Jamy a Trojstenu poznajú poznajú ako Tinku, mala voči môjmu životu a jeho smerovaniu isté výhrady. Ale nesprávala sa výrazne nepriateľsky, hoci odlišné názory otovorene prezentovala. Spomínam to preto, lebo to asi má nejaký vplyv na to, čo sa dialo potom.

Nejaký čas po sústredení som sa s ňou snažil skontaktovať, ale na prvý, možno aj druhý pokus sa nám nepodarilo skoordinovať, aby mi tú igelitku vrátila a ja som ju bol schopný prebrať. Na ďalší pokus odpovedala trochu nahnevane, že má na práci aj iné veci, ako vracať mi moje hry. Chápem, ok. Ale.

Ale potom sa stalo niečo, čo už považujem za nepochopiteľné. Rozhodla sa, že už so mnou prestane komunikovať. Volal som jej telefónom – zložila. Následné volania mi operátor oznamoval „0908...... je mimo dosahu. Zavolajte neskôr, prosím“.

SMS? Áno, doručenka došla. Odpoveď ale nie.

Ďalšie hovory? Presne ako predtým. „... je mimo dosahu. Zavolajte neskôr, prosím“.

Na facebooku je vyššiespomínaná Kristína Čevorová (vtedy, aj v čase písanie tohto článku) medzi „friends“. Takže sa jej môžem ozvať cez chat, ktorý je súčasťou facebooku. Odpoveď? Môžete trikrát hádať. Odpoviem. Zrazu len „Kristína Čevorová is offline“.

Vyzerá to tak, že keď chce mladá žena niekoho o niečo obrať, stačí si to pekne vypožičať a potom sa začať tváriť, že „to hovädo nepoznám, kto to je?“

Dnes som jej po dlhom čase zavolal znovu. Zdvihla. Zvláštne. Keď som sa predstavil, najprv tvrdila, že mám zlé číslo. Potom, keď zistila, kto skutočne volá (hrala, že počula zle, kto prepočuje „Herby“ ako „Hassy“?), signál sa začal kaziť a spojenie sa prerušilo. Následné už len staré známe „0908...... je mimo dosahu. Zavolajte neskôr, prosím“.

No viete si predstaviť, vy, ktorí tú vašu Tinku poznáte, že sa správa takto? Svinsky, dodal by som. K vám sa samozrejme správa bezproblémovo ako predtým, až odmietate uveriť, že to, čo hovorím, je pravda.

Ale je.

Vydal som sa po tom dnešnom „telefonáte“ na políciu. Takto to ďalej nejde. Proste jej netolerovateľné maniere oznámim a nech ju rieši polícia. Bohužiaľ, tam, kam som došiel, bolo krajské riaditeľstvo a poslali ma inam, kde sa majú veci oznamovať. Nechcelo sa mi tam terigať. Ale len čo pôjdem okolo nejakého obvodného oddelenia, tak tam zájdem.

Akokoľvek sa ma rozhodla nenávidieť, to je jej vec, ale hry nech mi láskavo vráti. Nemusí so mnou hovoriť. Nech ich zbalí a pošle poštou (poštovné sú úroky z dlhého trucovania, ergo, platí ich ona). Napríklad na správu CHKO Biele Karpaty v Nemšovej–Kľúčovom. Tam sú moji známi, ktorí mi ich predajú.

Keď nie, nech ju vyťažuje príslušník policajného zboru. Prešla ma trpezlivosť.

Herby

P.S.: Až sa tento článok objaví na facebooku, tak ju samozrejme tagnem. Dá sa predpokladať, že ona svoj tag zmaže. Tak aby bolo jasné, o koho sa jedná, tu je jej profil.

To je tak, že asi ľuďom dôverujem na základe toho, čo o nich a potom aj od nich počujem. Čiže človeka nemusím zažiť, ale keď naň počujem viac kladných referencií, tak tomu uverím.

Ale bude to mať asi silne do činenia aj s mojou (vnútornou, navonok predsa ústava slobodu garantuje) neslobodou. Hoci predchádzajúci odstavec môže vyzerať logicky, stretol som ľudí, ktorí na „kultovosť“, „autoritu“ a iné mená pre odbornú celebritnosť kašlú. Rovnako ako na recenzie na knihy alebo filmy. Ja nie. Dalo by sa to interpretovať aj tak, že nie som slobodný človek s vlastným názorom a zodpovednosťou, ale stále hľadám otca a mamu, od ktorých by som sa odvádzal.

Ďalšia zaujímavá črta, dokazujúca, že som epic fail, je môj strach z plebsu. Ten je totiž primárne zameraný na mužov. Každý chlap je pre  mňa potenciálne zlý ujo, ktorý sa mi vysmeje, znemožní, vynadá, prípadne zbije. Každopádne mi ukáže, že je väčší pes, a teda jebe on. Nedoriešený oidipák?

No ale späť k celebritám. Prvou hrôzyplnou figúrou (ale príťažlivou) je František Šebej. Uňho je tento inštinktívny strach asi najväčší. Pôsobí dojmom, že on žije správny život, nosí správne názory, ku všetkému sa vie postaviť, a keby som sa mi dostal do ruky, „zdrbal by ma ako psa“, ba dokonca, niekam by ma zavrel, aby ma ako nebezpečného devianta izoloval.

Čo sa týka politického konzervativizmu, to je smer, o ktorom verím, že je správny, volím ho atď. Je to aj vďaka vyjadreniam p. Šebeja. A takisto mi je jasné, že ja som ideálom tohoto konzervativizmu na hony vzdialený, a že by ma OKS, keby som chcel, nikdy neprijala a hnala svinským krokom. Nie som totiž „chlap“, tj. sebavedomý a zodpovedný. A vlastne ani pracovitý. Vlastne žiaden kladný prívlastok na mňa nalepiť nejde.

Navyše, p. Šebej je pôvodným povolaním psychológ. Nie raz som ho počul hovoriť o psychopatoch, o tom, kto sú psychopati, že sú potenciálne nebezpeční, že robia zle a za určitých okolností ich treba izolovať.

A vzťahujem si to na seba. Napríklad keď hovorí, že psychopati majú ploché emócie, nie sú schopní empatie a tak, tak počujem ako mi rôzni ľudia okolo mňa hovoria, že „viac empatie“ alebo „myslíš len na seba“. Na prvý pohľad je to blbosť, veď som citlivý a emočný až hrôza. Lenže stačí, aby p. Šebej dodal, že pozor, to neznamená, že nedokážu prejavovať silné emócie, práve naopak, robia to, len majú plochý diapazón. A je „vymalováno“. Som psychopat, nesmiem už dostať žiadnu lásku a musím byť izolovaný.

Strašne ma to napriek tomu ťahá, aby mi povedal, ako to vidí. Len sa k nemu neviem dostať, neviem mu to podať, a neviem, čo potom urobím, až povie, že psychopat som (alebo niečo iné, každopádne určite dehonestujúce, lebo som predsa (zlý) lúzer).

(Z redakcie .týždňa sa ešte bojím Hríba, Kušnierika, Danišku a Bána (nie nutne v tomto poradí). Inak by som tam aj rád pracoval, ale bol by som len na obtiaž. Som psychicky down)

Teraz všeobecnejšie o psychiatroch. Vo všeobecnosti je jasné, že s nimi nie, oni chcú človeka chemikáliami v mozgu preprogramovať, nech už nerobí problémy. No way. Ale dajme tomu, že by sa našiel človek, ktorý síce je psychiater, ale inak by som aj dôveroval. Môže byť. Budú aj takí, ktorí nerobia automaticky disjunkciu medzi človekom a (nesvojprávnym, tak to na psychiatrii chodí) pacientom.

Inak, jav, že klamstvo je za istých okolností správne, je odstrašujúco rozšírený jav. Pre moslima klamať nemoslimov nie je hriech. Pre cigána klamať gádža nie je nič nesprávne. Pre psychiatra klamať pacientovi je vyňaté z kategórie „klamstvo&ldquo, lebo pacient nie je človek.

Lenže s psychiatrom je problém, dá sa povedať, čiste „papierový“. Psychiatri vyštudovali medicínu. Ako takí zložili Hippokratovu prísahu. A ňou sú nútení robiť všetko pre zachovanie pacientovho života. Problém? Problém je v tom, že keď psychiater má v rukách človeka, ktorý je down a myslí, napríklad, aj nad samovraždou, psychiater, voľky–nevoľky, musí toto začať liečiť. To, že to môže byť dôsledok niečoho iného, čo sa dá riešiť inak (a čo možno pacient chce riešiť prednostne), ho v tej chvíli nesmie zaujímať. U každého je to zmes „cover your ass“ a „toto je choroba, ktorú treba liečiť, ja to viem, som školený profesionál“, ale výsledok je rovnaký.

A teraz k tým psychiatrom. Jedna známa (jedna z tých, čo vidím skôr ako dobrých ľudí a bojím sa ich menej ako iných) ma aj tak posiela na psychiatriu a ponúka mi kontakt na Alojza Rakúsa. Toho KDHka, čo bol po revolúcii ministrom zdravotníctva, a ktorého si, vo všeobecnosti, vážim, aj jeho názory (nepoznám všetky, samozrejme). Prišiel v podstate ako blesk z čistého neba, len spomenula, že vie o niekom, kto ma nepodrazí (nebude za mojich chrbtom liečiť, čo chce on, a preprogramovávať ma, keď môj cieľ je niečo nestratiť a niečo znovu získať), a až neskôr vysvitlo, že ide o celebritného p. Rakúsa.

Ale inak neviem. Bojím sa ho, že ma aj tak nejako potrestá. čo je u mňa vlastne normálne. Mám za ním isť?

A potom je tu ešte iná celebrita. Jozef Hašto. On bol dlho jediným človekom, minimálne z psychiatrov, ale aj spomedzi bežných ľudí, ktorého som bol ochotný sa nebáť. Možno v ňom vidím otca, ktorého som veľmi nemal. Anyway, p. Hašto nie je čistý psychiater, má psychoterapeutický výcvik a staral sa po onej nešťastnej afére o Hedvigu Malinovú, potom, aj keď riskoval, že je to eticky otázne, vyšiel so svedectvom, že ona neklamala. V .týždni ho za to patrične ocenili osobnosťou roka, už neviem ktorého.

Za ním som chcel ísť už dávnejšie, ale ako ako získať kontakt, a prečo by sa zaoberal nejakým lúzrom, ktorý za ním ide ako za idealizovanou figúrou. Náhoda (alebo niečo iné) chcelo, že skrze môjho mat—sús—kolegu Tomáša M., toho, čo ma posielal do Kuffovej inštitúcie, a je spomínaný v prechádzajúcom článku, teda on mal možnosť p. Hašta kontaktovať, a uistil ma, že on je ochotný zaoberať sa každým, kto za ním príde.

A toto tu už píšem v Trenčíne. Tomášovi som poslal SMS nech ho kontaktuje. A ja sa bojím (že ma aj p. Hašto nejako uzemní a potrestá), a neviem, čo so sebou. Prečo vlastne žiť, a v krátkodobom horizonte aj ako.

A BTW, ako to s tou SMS a Haštom dopadlo, neviem, došla mi baterka.

Herby, desperately KIKAの

Začnem inak. Keď som v stave vysokej znechutenosti z Kuffu šliapal po ceste zo Spišskej Belej do Kežmarku, videl som volebný billboard HZDS. Mečiar, otcovsky sa usmievajúci, a vedľa tri veľké slová na „P“: pravdu, prácu, poriadok. Keď človek príde bližšie, zistí, že sú tam ešte slová malými písmenami, a že teda celý slogan znie: „Hovoriť pravdu, dať prácu, urobiť poriadok“.

Vravel som si, že to naňho (Kuffu) úplne sedí. Pokojne by tam mohol stáť, aj s otcovským starostlivým úsmevom, on. Len by zmenil poradie a presunul by poriadok na prvé miesto. A bolo by. Urobiť poriadok, hovoriť pravdu, dať prácu. Voľte Kuffu. Alebo: Voľte Katolícku cirkev.

Flashback Spišský Hrušov: Sedel som na autobusovej zastávke, ako už toľkokrát na tejto hlúpej a nezmyselnej ceste. Batoh zložený z pliec, a oddychujúc. Prihovoril sa mi niekto z miestnych, dozvedel sa, že som z Košíc, že aj on tam býva na Furči a tak. Potom odišiel. Ešte som sa ho spýtal, či sa u krčmára dá nabiť mobil a on ma radšej odporučil do Potravín. Vracajúc sa z Potravín späť k zastávke ma zavolal do krčmy. Nevyzeralo to nebezpečne. Aj tak som tam vlastne chcel ísť, tak som si prisadol. Vyšlo z neho, že vlastne býva tu, býval v Košiciach, ale už cca dvadsať rokov býva tu a robí baču na salaši. A že kam idem, tak sme sa nevyhnutne dostali k tomu, že to vlastne nie je turistika, že to je skôr niečo vnútorné a že idem do Žakoviec porozprávať sa s jedným človekom, že neviem, čo z toho vyjde, ale uvidím. A on že vie, on ho pozná, on tam tiež bol. Trošku som sa zľakol. Snažil sa mi dostať pod kožu, ja som sa cítil nepríjemne, ale odolával som. O Kuffovi som sa dozvedel, že je to veľmi dobrý človek, a že áno, môj predpoklad, že je to de facto polepšovňa, tj. že je tam všetko dobrovoľne povinné, je pravda. Že on vyžaduje vo všetkom poriadok. „Akoby bol človek zas na vojne“, citujem. Koniec flashbacku.

„Voľte Katolícku cirkev“ znie ako blbosť. Ale ja „blbosti“ nezahadzujem, naopak, rád sa s nimi v myšlienkach hrám. Napadlo ma, že by mohli existovať cirkevné voľby. Na základe výsledkov týchto volieb by sa rozdeľovali peniaze určené cirkvám. Nie sčítanie ľudu, to je suché! Normálne voľby, aj s kampaňou, kde by museli robiť PR. (Tam by ten Kuffov plagát pokojne mohol byť. Otázka, či by motivoval alebo odstrašil. Mňa by odstrašil).

Niektorí by asi namietali, že chcú, aby peniaze nešli žiadnej cirkvi, a že by mohli namietať, že chcú tiež dať svoj antihlas. Tu ma napadla diabolská schéma: alternatívou k cirkvám by bolo hlasovať za „nech idú peniaze do sociálnych dávok“. A hlasovať o väčšom balíku – zlúčiť to, čo dáva štát do sociálnych dávok a do cirkví. To by ešte len bola mela. Cirkvi majú predsa odjakživa aj (silnú) sociálnu rolu – a peňazí na sociálnu sféru je fakt dosť – že by mali naozaj dôvod ísť do kampane (a potom by mohli napr. aj v socíálnej oblasti omnoho viac urobiť, aspoň prostriedky by mali).

To by bola Sofiina voľba (no, možno ani nie). Voliť cirkev, alebo štátne sociálne dávky? Tu by sa ukázalo, nakoľko je plebsu bližšia košeľa ako kabát. Nakoľko veria svojej cirkvi, že dokáže robiť lepšiu, adresnejšiu sociálnu politiku s pridanou hodnotou, alebo ju radšej „nechajú na holičkách“ a zahlasujú si svoje isté dávky bez pridanej hodnoty.

Keby sa to podarilo, de facto by sa podarilo to, o čom som rozmýšľal už skôr – liberalizácia sociálnej sféry, kde by mohli byť viaceri „provideri“, nielen štát. Ak by dokázali (tie cirkvi) využiť šancu a dokázali, že majú lepší efekt ako plošné dávky, ..., tak neviem, asi by bol svet o trochu lepší/krajší.

Zase fantazírujem, čo? To je asi jediné, čo viem. Napríklad „žiť“, to je vec, ktorú neviem. A ešte aby som pripomenul afaict prevládajúci názor mojich známych, ani milovať neviem.

Budou zvonit hrany,
  že tě není škoda,
neuměls milovat,
  vzal tě čert a voda.

Flashback Košice: Keď už sa blížil koniec apríla, už som bol veľmi nespokojný. So statusom quo. So sebou. Povedal som predsa, že keď bude jar, odídem. Zostávať v tom blázinci, kde mám trvalé bydlisko, kde najlepšía stratégia prežitia je zadržiavať informácie, odrážať slovné útoky a nejakým spôsobom v rámci udržania zdravého rozumu eliminovať mater, voči ktorej je to škaredé, ale tlačí tak, že to inak nejde, nikam neviedlo. Držala ma tam len pohodlnosť. To je na hanbu. Áno, po tom, čo mi asi nejaké cigánčatá ukradli ruksak so všetkým cenným (nb, ext. HD, ďalšia technika, a hlavne dáta po Kike a pamätné predmety po Kike) som tam mal možnosť byť online a niečomu sa venovať. Robil som niečo. Ale bola to vlastne zbytočnosť. Neviem prečo som ju robil. Vedel by som to logicky vysvetliť postupnosťou Albega game suite idea → Appjet evaluation → choosing node.js for performance → work on node.js to be usable for Albega, ale bol som hlboko ponorený v nejakom open–source projekte, ktorý ma síce intelektuálne zaujal, ale už ma začal trochu znechucovať politikou (dèja vu, aj z Whitesteinu som odišiel kvôli zlému pocitu z politiky), ale ku Kike ma to nijako nepribližovalo. Chcel som Albega projekt robiť s niekym blízkym, s kým by som mohol medzičasom riešiť aj ľudské veci. A až by to vyšlo, mohlo by nám to zarobiť aj nejaké prachy. S Jozefom to vyzeralo dobre, ale skončilo to dosť smutne.

A keď už sa blížil ten koniec apríla, vravel som si, už musím. Musím! Musím odísť, nemôžem tu byť po Beltine. Veď Beltinom de facto už začína leto. V Bratislave to tak už je možné brať. Tam je naozaj „veľmi teplé obdobie roku“ od Beltinu do (1.11., teraz som si nie istý, Sámhain?). Ešte sa mi pripomenulo, že 30.4. je Valpurgina noc. To je síce mágia, ale snáď mi to všetci odpustia (ja som to nemyslel reálne magicky, len ako dôvod navyše). Tú som už nechcel prežiť tam. Ale nevedel som, kam ísť, a prečo. Nebolo kam, nebolo prečo. Nakoniec som ale odišiel smerom do Žakoviec. Peši. Koniec flashbacku.

A keď už sme pri tých cirkevných voľbách, mohli by pokojne cirkvi kandidovať proti politickým stranám aj v normálnych voľbách, so svojimi ľuďmi, nie? Plus iné profesné združenia. Ale to je asi blbosť.

Nie, ja nechcem byť žiť život chudáka. Lúzra. Bezdomovca. Tuláka. Odľuda. Chcem žiť pekný, dobrý život s Kikou. Len teraz, keď sa mi zdá, že každý je skôr alebo neskôr na pozícii, že ruky preč od Kiky, nemám silu žiť. Ani dôvod. Žiť „štandardný“ život bez nej je blbosť. Nikam to nevedie. Iba k uznanlivému pokyvkávaniu všetkých okolo, ako „som sa zmieril s rozchodom“. Vtedy mám chuť vraždiť. Alebo aspoň naozaj citeľne ubližovať. Aby pochopili, že to tak nie je, a zrejme sa im to už inak vysvetliť nedá.

Začal som žiť neštandardný život, lebo som nemal motiváciu ani peniaze na štandardný. A mohol veci niekam (hocikam, ale konečne) pohnúť. Teraz už nevidím zmysel ani v ňom. Tiež to nikam neposúva. Irónia: Priehrštie pohŕdavých pohľadov od šesťdesiatničok a šesťdesiatnikov je fakt zážitok na nezaplatenie. Koniec irónie.

Do Žakoviec som nakoniec nešiel. Zabilo ma svedectvo toho baču. A cítil som pocit zrady a poníženia. Prečo ma všetci moji „priatelia“ posielajú do ústavu? Buď do Kuffovej polepšovne alebo na psychiatriu? Prečo ma jedným alebo druhým spôsobom chcú „trochu popraviť“? To si fakt môj spolužiak z gymnázia, teraz kňaz, myslí, že potrebujem polepšovňu? A prečo si to myslí môj bývalý kolega Juraj V.? Že si to myslí môj „mat—sús—kolega“ Tomáš M., by som chápal, ten bol na vojne. Ale zabilo ma to. Ležal som na Hrušovom asi hodinu v úplnej depke na kraji cesty a nevedel, kam ďalej.

Nejako som sa zasa zamotal do podpríbehov, flashbackov a sebaľútosti. Nemal som to v úmysle, to šlo tak nejako automaticky.

No ale faktom je, že ďaleko od toho stavu, keď som na kraji tej cesty ležal, nie som. Dospel som do stavu, keď už nevidím nič, žiaden krok akýmkoľvek smerom ako zmysluplný.

Zmysel nemá:

• byť na ulici a túlať sa svetom. Človeka to zaleje beznádejou a zažíva poväčšinou iba opovrhnutie. Veľa vecí sa síce dá zistiť, ale z tých už som zistil dosť, už nepotrebujem.
• chodiť poslušne do práce a žiť štandardný život. Aspon ja som taký slabý človek, že ho to zomelie. Viem, že veľa zmysluplného som v živote neurobil, kým som žil takto.
• nedôverovať ľuďom. Človek zostane sám.
• dôverovať ľuďom. Každý ma nakoniec buď odsúdi ako násilníka, pošle na psychiatriu alebo za Kuffom. Ako slabší variant predošlého používajú aj „chodenie do práce aby som konečne prišiel na iné myšlienky“.

Jeden človek povedal, že by som mohol mať prácu, ale urobiť niečo s tým, aby ma to nezomlelo. A nechať si všetky svoje myšlienky (teda že on nechce, aby som chodil do práce aby ma umravnila a dostala od Kiky, ale len aby som mal peniaze). Potešilo ma to, že mi niekto radí nájsť si prácu a nemá za tým nekalý úmysel zabiť vo mne Kiku. Toľko ľudí do mňa tú prácu tlačilo ako druh prevýchovy/terapie, že som si už inú možnosť ani nedokázal predstaviť.

Ale aj tak som depresívny. Som na ulici v Revúcej. Prší, mokro, už niekoľko dní, spacák úplne mokrý, človek, za ktorým som prišiel, nedvíha telefón, a iný, ktorého by som chcel pozrieť o pár km ďalej, naňho nemám adresu ani fungujúce číslo. A vlastne mi príde, že je to všetko nanič, zbytočné.

P.S.: Zvláštne, že? V tomto článku sa nevyskytuje slovo Boh.

P.P.S.: Ako je to naozaj u Kuffu, neviem, lebo som tam nekoniec nebol; to, čo som prezentoval, sú len vývody z indícií.

Stagnácia a popol sú kľúčové slová posledných dní. Stagnáciu pociťujem v súvislosti s vlastným stavom. Presnejšie, je to stav, v ktorom som si istý, že to, čo robím, je síce ako–tak vyhovujúci modus vivendi, aspoň čo sa základných potrieb týka, ale vnútri sa zastavil pohyb, že len prežívam.

Pociťoval som to prvýkrát, keď už som sa zdržiaval dlhšie u známeho B. v Česku. Okrem toho, že som svojou prítomnosťou rozhýbal zaužívané vzorce, teda pôsobil rodine stres, sa veci po čase dostali do štádia, keď „to celé už nikam neviedlo“. Som slaboch, to je slovo, ktoré ma vo všeobecnosti dobre popisuje, takže som neodišiel skôr. Hoci popudov som niekoľko mal (že už to skoro tak dopadlo).

Druhýkrát som tento pocit mal potom, ako (pre mňa pomerne ponižujúci fakt) som nevediac kde prežiť zimu, docestoval do Košíc k svojim rodičom. S ktorými nemám dobré vzťahy (hoci som dúfal, že sa pomaly, ale iste zlepšujú). A ako výhovorku sám pred sebou som uvádzal, že si vyzdvihnem európsky zdravotný preukaz, ktorý ma tam čakal, donesiem faktúry, aby sa dalo urobiť daňové priznanie a dám si spraviť pas, aby som bol pohyblivejší. Za tých okolností som mal odísť hneď po vystavení pasu (cca dva týždne), ale zasa som bol slabý (a bola polovica januára). Vzťahy sa nesmierne zhoršili, ukázalo sa, že môj predpoklad o ich zlepšovaní bol čiste fantazijný.

Nejhorším prežitkom stagnácie je ale stagnácia, ktorú prežívam teraz. 21. 3. som od rodičov po ďalšej z nervovo vypätých situácií odišiel, koniec–koncov, už bola jar a ja som povedal, že na jar odídem (o čom moja matka nechcela počuť). Ale po pár dňoch vonku, keď som nestretol veľa „Božích znamení“ (osôb a javov, ktoré ma posúvajú vpred, čoho bolo pri mojej predchádzajúcej pouličnej anabáze dostatok), som prišiel k zisteniu, že ani bytie na ulici (zatiaľ v KE) nikam nevedie. Je hrozný pocit vidieť, že dnu to nikam nevedie a vonku to tiež nikam nevedie. Som v koncoch.

Popol je slovo, ktoré sa v týchto beznádejných dňoch objavilo v súvislosti s mojím srdcom. Zo života mi zmizla všetka radosť, nádej, pocit krásy, inými slovami to, čomu Freud vravel libido (contrary to the popular belief to nie je „sexuálna sila“ alebo niečo podobné, pod týmto pojmom myslel „životný drajv“ všeobecne, všetko „horiace“, expanzívne, dynamické v živote). Takto som zistil, že namiesto srdca mám už len hrudu popola. Takú, akú môžete nájsť v peci alebo krbe keď poleno úplne dohorí – ešte drží tvar, ale stačí pichnúť prstom, a rozsype sa. A oheň už na nej nezaložíte.

V takomto rozpoložení cítim stále silnejšie a zúfalejšie potrebu affirmation therapy. Veci, ktorú som napriek všetkým snahám nevedel nikde nájsť k dispozícii. V Európe nik oficiálne v tejto metóde školený nie je. Ale ono je to možné aj neškoleným.

Affirmation je prijatie. Prijatie človeka človekom, takého, aký je. Prijatie bezpodmienečné. Také, aké by v zdravej rodine malo dostať dieťa od rodičov. Nemýliť si so starostlivosťou alebo s opičou láskou. Toto je, keď jeden človek naozaj „je“ s druhým človekom, a tým myslím človekom, takým aký je, a nie s nejakou projekciou. Toto som nedostal a potrebujem to dostať. Môj mentálny regres je zjavný. V mnohých veciach som päťročný, a naozaj potrebujem náhradných rodičov, ktorí by ma takéhoto neposlušného a trucujúceho prijali. V skoro všetkom ostatnom som zatuhol niekde medzi pätnásť a dvadsať. Preto vždy, keď vidím skupinku takýchto ľudí, chcel by som, aby sa so mnou bavili, prijali ma medzi seba. Akoby som bol jeden z nich. Ignorujem fakt, že mám tridsaťpäť. Bolí ma, keď ma volajú ujo. Naopak, z ľudí nad dvadsať (zvlášť pracujúcich a po škole) som znechutený. Sú z nich (afaict) tiene ich životnej iskry, zabehnutí suchí dospeláci, s ktorými nechcem mať nič spoločné a nechcem byť s nimi v jednom vreci.

(Teda Kike možno stači, aby prekročila dvadsiatku a „zaradila sa“, a môže si povedať, že má predo mnou konečne pokoj.)

A hriešne telo (ktoré samozrejme nie je hriešne, ale taký je folklór) mi to ešte veselo okoreňuje. Pravidelne si predstavujem, že keby ma prijala nejaká žena, že by ma prijala so všetkým. Že by nevyhnutne došlo k zblíženiu aj v telesnej oblasti. Nepredstavujem si ale žiadnu náhradu Kiky, Kika je moja jediná žena. Ak by ma prijal niekto medzičasom, tak by to bolo dočasné, bol by to „terapeutický pobyt“. Predstavujem si skôr ženy, ktoré už sú „vybúrené“, sklamané, nič veľkého neočakávajúce, a ktoré chcú len „trochu ľudskej blízkosti“ a vedia, že je to tak ako to je a že to nie je vzťah končiaci manželstvom a večnosťou. Len barlička pre slabých ľudí, aby dokázali prežiť.

Lenže čokoľvek takéto je hriech, Ježiš povedal, že medzi poznaním a ležaním nie je rozdiel (a je otázka, či toto by bolo ležanie alebo poznanie). Inými slovami, Bicák mi povedal, že „ak dvaja ľudia žijú spolu, majú sex, vzniká medzi nimi duchovné puto“. Tým chcel povedať, že medzi mnou a Kikou je puto, ale láska to byť nutne nemusí. S tým som nesúhlasil. Ale na základe tohto výroku som si pre predchádzajúce fantázie odvodil, že ak by také puto vzniklo medzi mnou a ženou, s ktorou by som si vymieňal affirmation, tak (aj za predpokladu, že by nebol problém s ukončením a ak by sa konečne stal zázrak a Kika za mnou prišla s tým, že už vie, čo chce, a to byť so mnou naveky vo vzrastajúcej láske), aj tak by samotná existencia tohto puta našej láske spôsobovala ťažkosti. Toto je asi podstata prikázania „nezosmilníš“.

A aj tak ma mátajú. Konkrétne mám na mysli dve konkrétne ženy, ktoré by ma mohli prijať. Jedna je bývalá spolužiačka z gymnázia, s ktorou som nikdy nič nemal, ktorá sa najviac hodila pri spätnom premýšľaní na rolu Ósaky z Azumanga Daioh (Ósaka je úžasná, ako do postavy som sa do nej zamiloval), a ktorá ani neviem, kde je a či má rodinu (predstavujem si to za predpokladu, že by bola sama). A ešte ma napadá jedna známa z Bratislavy (vlastne ma napadá ešte jedna, ale to už by bolo dosť divné).

Stále je to o tom istom: Kto si ma vezme domov a bude ma mať rád?

Niekoho potrebujem. Aj keby tam ten sex nebol, o ten predsa vlastne nejde.

Herby, KIKAの

P.S.: Mám pocit, že najkompetentnejší, jediný skutočne kompetentný na to, aby pichol do tej kôpky popola, rozsypal ho, pozametal, vyčistil, a držal ma tak dlho, kým mi v tej diere po popole vyrastie nové srdce, je Kika. V tej súvislosti neviem, čo by vlastne to prijatie niekým druhým dosiahlo. Ale že mi prijatie chýba a potrebujem ho dostať, je mi jasné. A romanticky si predstavujem, že ma Kika bude držať v náručí naozaj tak dlho, kým mi to nové srdce nevyrastie. Aj keby to boli mesiace. Ja by som to tak urobil, as far as possible, keby to po mne chcela, držal by som ju v náručí a nepustil, aj keby to inak bežné životné procedúry rôzne skomplikovalo. Nemôžem predsa inak. Pre moju ženu spravím čokoľvek. Okrem opustenia či nechania sa opustiť. Potrebujem ju. Sorry.

P.P.S.: A okrem straty samého seba. Lebo ona predsa chce mňa, a nie niekoho iného, koho by vymodelovali vnútri môjho tela (inými slovami, stále moju dušu, láska je vzťah medzi dušami).

Herbert trembling with fear. Someone call and soothe me, I need human touch ;_( (Sat, 27 Mar 2010 17:30:15 GMT)

Herbert Affirmation, anyone? (Wed, 24 Mar 2010 15:14:01 GMT)

Herbert is sitting here, doing nothing but aging. No guitar weeps. (Sat, 13 Mar 2010 20:45:30 GMT)

Herbert lampa (Thu, 04 Mar 2010 21:27:38 GMT)

Herbert WT...? Som za posledných cca 18 hodín nedostal žiadnu notifikáciu... (nie že by mi to bolo ľúto, ale som nesvoj, čo sa deje) (Thu, 04 Mar 2010 16:42:44 GMT)

Herbert getting spacey... Privateer @ DOSBox (Sun, 28 Feb 2010 15:11:42 GMT)

Herbert ... Diabol asi vyhrá ... Kika ho nosí na krku ... a ja už nevládzem ... nikto z ľudí už nie je dobrý človek ... a mňa to stále viac ponúka k tomu, naplánovať, oznámiť, a potom už necúvnuť ... lebo nič iné už neostáva ... všetci sú napadnutí ... vykradnutí (Tue, 23 Feb 2010 16:11:49 GMT)

Herbert už je pravý, oficiálny bezdomovec, otčim ho vyhodil. Ak by sa niekto našiel, kto by ho chcel k sebe, nech sa ozve na mobil. (Thu, 18 Feb 2010 05:28:15 GMT)

Herbert husté! Práve som sa pripojil na facebook chat obyčajnou mirandou... fb chat je integrovaný s jabberom, server chat.facebook.com, username je fb username (ale musíte mať na fb vytvorený username). (Wed, 10 Feb 2010 23:26:48 GMT)

Herbert sa pozerá na News Feed a v podstate nemôže povedať nič iné ako "vanitas vanitatum et omnia vanitas" (Wed, 10 Feb 2010 21:51:09 GMT)

Herbert @anime. "You shouldn't leave things in the fridge. That is the lesson." Magnificent. (Fri, 29 Jan 2010 23:49:27 GMT)

Herbert Ešte verím na zázraky / veď zopár sa ich stalo / tak prečo by z človeka / niečo v ľuďoch nezostalo? (Fri, 22 Jan 2010 18:12:31 GMT)

Herbert "Môj brat práve počúva úžasné plody ducha typu: '[neviem čo] vykasala / biele nôžky ukázala' a mňa Kika zaháňa krucifixom, chrbát krytý svojou milujúcou a veriacou mamičkou a určite aj všetkými učiteľmi cirkevného gymnázia" (Wed, 20 Jan 2010 13:40:19 GMT)

Herbert Čo porodíme? / Koho vzkriesime? / / / Kde vyhrabeme kosti? (Wed, 06 Jan 2010 15:31:10 GMT)

Herbert uvažuje, čo na Silvestra o polnoci: obesiť sa na strom pred Kikiným okienkom (pna tam beztak nebude, váľa si piču v Amerike, ktovie s kým); zmrznúť v jazierku, kde som s ňou bol na prechádzku; obesiť sa v Trenčine (možno by som sa tak stretol s Jozefom Haštom a skamal by som sa aj v ňom); ... ? (Wed, 30 Dec 2009 14:01:29 GMT)

Herbert sa musí niekam podieť. (Sun, 27 Dec 2009 10:22:32 GMT)

Herbert včera na rohu Staromáku, ktorý sa de iure volá nám. Franze Kafky: "Do you speak English?" "Yes." "This is the only place you can use the computer." "???" "Only here, where the police car is. Or you will get robbed. It can get picky here, especially in the evening." "???" "Trust me, I am blacksmith here for the 20 years." Nenapadlo ma tomu dobrému človeku odpovedať "Človeče dobrý, zas toľko tú Prahu nedémonizuj!"... (Tue, 22 Dec 2009 10:25:58 GMT)

Herbert anxious, fearful, stressed. Hates himself, hates all evil people. (Sun, 20 Dec 2009 23:06:05 GMT)

Herbert by mal asi umrieť. Oxiduje tu úplne zbytočne. (Sat, 19 Dec 2009 18:08:23 GMT)

Herbert našiel kokosový suk. Na Staromáku. BTW, viete koľko stojí v Prahe langoš? Bramborák? Trdelník? A ešte asi dvadsať ďalších komodít? Jednotná cena 50Kč/2€! Hrôza a des. A výzva z predchádzajúceho statusu platí, Pražáci prosím pozvite ma na rande alebo na návštevu. Ale telefónom, nie som furt online a beterka tiež nemá nekonečnú výdrž (dontpanic _ číslo je v info sekcii). (Wed, 16 Dec 2009 13:04:27 GMT)

Herbert sedí na Náměstí Republiky, užíva si vianočné trhy (nadáva na nekresťanskú cenu pražených mandlí a na fakt, že nenašiel kokosový suk), a čaká, kto z Pražákov sa mu ozve a pozve na rande, prípadne doňho rovno narazí. Možno časom pôjde na Matfyz na Malú Stranu, ale nevie, či tam niekoho známeho ešte stretne... (Wed, 16 Dec 2009 10:14:09 GMT)

Herbert "Kto ma chce na obdobie predvianočného zhonu, na Vianoce, Silvestra, Nový rok a kúsok potom?" (Sun, 13 Dec 2009 18:53:28 GMT)

Herbert neverí (Tue, 08 Dec 2009 18:31:20 GMT)

Herbert Mora na mne leží / tento svet je bez žíl / / nabodnem sa na herák / a budem ako vták / / čo sa na mňa ježí. (Thu, 05 Nov 2009 18:22:39 GMT)

Herbert Do prdele, to snáď nie je možné, to nenájdem v Prahe človeka, ktorý má dve softpady? (a potom ktorý je ochotný ich na pár dní požičať, ale zatiaľ som nenašiel ani tú prvú podmienku; bohužiaľ ľudí z CzechDDR osloviť nemôžem, lebo sa ma pred pár rokmi rozhodli smrteľne nenávidieť, takže hľadám niekoho mimo ich okruhu, a nik už pady nemá!) (Wed, 04 Nov 2009 16:11:43 GMT)

Herbert Kika má dnes 19. Ja pozerám lampu z archívu kde hrajú Ajdži s Pištom a Maťom Zajkom. A mám chuť preventívne povedať "Jebem na vás, svine" všetkým ktorí mi chcú povedať "Zabudni už na ňu"... Naopak by som sa potešil keby si niekto otvorene zaprial nech sme zasa spolu (Sat, 31 Oct 2009 02:43:57 GMT)

Herbert Dobri ľudia, zavolajte mi. Keď ma ešte navyše pozvete k sebe, aby sme sa mohli porozprávať aj inak ako cez telefón, ešte lepšie. Tí, čo už zlomili palicu, tí nech nevolajú. Tí čo nie, nech sa nejako ozvú. (Fri, 23 Oct 2009 16:08:21 GMT)

Herbert zasa nevie kam sa podieť, byť s nejakými ľuďmi v Brne, vybrať sa na blind na juh do Retzu za jedným dominikánom, ktorý o tom vôbec netuší, ísť za nejkými ľuďmi do Prahy, ... hm. (Fri, 23 Oct 2009 14:42:11 GMT)

Herbert vidí svoj dych. V interiéri. :-/ (Sat, 17 Oct 2009 20:18:16 GMT)

Herbert Ponaučenie je jasné / hviezdy / sú bez viny (Thu, 15 Oct 2009 15:29:42 GMT)

Herbert rozmýšľa, načo tu vlastne je. (Tue, 13 Oct 2009 16:07:29 GMT)

Herbert sedí na Českej a zúfalo nevie, čo so sebou. Niečo ho možno osvieti. Napríklad reflektory policajného auta :-/ (Sun, 11 Oct 2009 16:19:01 GMT)

Herbert ide jesť (Sun, 11 Oct 2009 12:43:52 GMT)

Herbert už našiel aj v Brne zásuvku (DPL), a je tu aj free wifi (volny), hoci hroznej kvality. (Sun, 11 Oct 2009 11:01:04 GMT)

Herbert nevie čo si má myslieť... nielenže na predchádzajúci status nik neodpovedal, ale keď päť svojich brnenských známych kontaktoval priamo (IM, SMS), len dvaja odpovedali (jeden záporne, druhý polokladne, že by naňho teraz nemal čas, ale MTZ v pohode), zvyšní traja sa ani nenamáhali odpovedať... a to sa pod tie SMS podpísal. Tak nevie. To k nemu cítia taký odpor? (Sat, 10 Oct 2009 08:21:51 GMT)

Herbert Našiel by sa niekto v Brne kto by nebol proti tomu, keby som ho na víkend navštívil a porozprával sa s ním o živote, vesmíre a vôbec? Tel. č. mám v info sekcii. (Fri, 09 Oct 2009 11:32:39 GMT)

Herbert je trápny, lebo k tomu všetkému sa naňho vrhla milarda zvieratiek, začala sa v ňom množiť, a tak leží v posteli, číta Hyperion Omnibus, nebol na hernom klube, kam chcel zájsť, a je viac na obtiaž... a ešte ani nemohol kvôli tým svinkám hrať DDR. (Tue, 06 Oct 2009 20:16:20 GMT)

Herbert je v Brne, je depresívny a bojí sa všetkých ľudí (Sun, 04 Oct 2009 12:38:37 GMT)

Herbert JEBEM takýto svet. Sa mi zlomila tá vec, v ktorej je upevnené koliesko. Teraz nosím jeden ťažký batoh vzadu, jeden stredný vpredu, a na lepiacou páskou (v Tescu už nemajú železiarstvo) provizórne opravenom vozíku sú zvyšné ľahké veci. Hlavne že stál 70€ a mal mi nosiť ten ťažký batoh po svete... (Sat, 03 Oct 2009 16:07:28 GMT)

Herbert nabíja notebook za cudzie na schodoch CIty Center na Obchodnej a má chladno pod riťou (Sat, 03 Oct 2009 13:58:57 GMT)

Herbert zažil v noci "zákon ulice". Nejaká sviňa sa priplížila k miestu, kde spal, a pokúšala sa ukradnúť, samozrejme, ruksak s notebookom. Slabý spánok a dobré umiestnenie spôsobili, že rýchlo vyskočil a na sviňu zvrieskol, takže tá sa dala na útek, ale už ten ruksak mala vytiahnutý. Bezdomovci sú zberba. Už sa k nim nemieni hlásiť a bude sa nazývať tulákom. (Fri, 02 Oct 2009 08:38:27 GMT)

Herbert Začína to byť zaujímavé. Vplyvná bezďáčka E. sa na mňa vyvrieskala, a rozprávala sa o mne, že som psychicky narušený a že sa ma bojí. Potom mi niekto začal vysvetľovať zonáciu námestia a kam patria bezdomovci. (Thu, 01 Oct 2009 12:38:14 GMT)

Herbert sa dnes fakt nasral. Bezďáčka zašla za roh katedrály, bolo počuť zurčanie, potom spod neho vyšla a začala zahovárať typu "Vy ste tu boli na pohrebe?", akoby sa nechumelilo. Mal som chuť ju poslač si to vylízať. Kde mám spať, keď všetky rohy oštia títo svinskí bezškrupulózni bezďáci? (Thu, 01 Oct 2009 11:09:45 GMT)

Herbert včera zistil, že má rozpnutý zips na sekcii pre bankovky a teda stratil všetok svoj nemincový cash 25€. Pri ich zúfalom hľadaní skenujúc svoju predchádzajúcu trajektóriu (už niekedy takto veci našiel, takže to _úplne_ zúfalé nebolo) stretol človeka, ktorý ho objal, neodsúdil a dal mu 50€. V opačnom poradí. (Tue, 29 Sep 2009 10:58:27 GMT)

Herbert stretol za krátku periódu svojho "bezdomovectva" viac ľudí ako možno rok predtým... (a možno trochu preháňa, ale aj tak) (Sat, 26 Sep 2009 19:06:08 GMT)

Herbert od včera večera oficiálne bezdomovec. A ešte lenivá voš, ako sa dozvedel od domáceho pri predávaní bytu. (Tue, 22 Sep 2009 10:39:29 GMT)

Herbert Koho by potešil počítať s TV/VIVO kartou a najlepšou CD napaľovačkou na svete Plextor Premium, navyše s bezvetrákovým (teda úplne bezhlučným) chladením procesora? Akurát že je už starší, potebuje nový zdroj a HD, ale sú k nemu Windows XP Professional. Ozvite sa prosím hneď. Thanx. (Mon, 21 Sep 2009 08:44:34 GMT)

Herbert Haló / je tam niekto / na druhoj konci? / Haló / je tam niekto? / JE TAM NIEKTO? (Fri, 18 Sep 2009 19:37:46 GMT)

Herbert Malý Princ si číta pred spaním / z knihy čo sa volá Biblia / ničomu nerozumie / nápadne sa mi podobá. (Fri, 18 Sep 2009 18:39:22 GMT)

Herbert Malý Princ si číťa pred spaním / z knihy čo sa volá Biblia / ničomu nerozumie / nápadne sa mi podobá. (Fri, 18 Sep 2009 18:38:56 GMT)

Herbert Som rebel ktorý nechá ticho planúť / všetky plynové horáky. (Fri, 18 Sep 2009 17:37:13 GMT)

Herbert Mám dve otázky: 1. ste z BA a ste ochotni mi niekde uchovať jednu igelitku / menšiu krabicu (s tým, že by som k nej občas požiadal o prístup)? 2. máte auto a idete / chceli by ste ísť so mnou a pár mojimi krabicami k Myjave na Marxovu chalupu? Thanx a lot, Herby (Thu, 17 Sep 2009 13:48:22 GMT)

Herbert Nema niekto osobne auto a chut ist v piatok k Marxovi na chalupu ku Myjave? Zeby ma zobral aj so zopar vecami, ktore si unho ulozim na povale? Alebo sa najde niekto kto mi nieco dokaze ulozit aj v BA? Nie vela, bulk si odvezie brat. (Thu, 17 Sep 2009 10:26:42 GMT)

Herbert Tak toto je dobrý lol. Dostal som od SaSákov pri podpise ich petície o referendum pero, že nechajte si a doma som zistil, že je na ňom nápis "nás volič sa živí prácou". Aspoň viem, že nie som ich volič... (Wed, 16 Sep 2009 17:33:35 GMT)

Herbert Nemusíte si po svadbe nechávať staré meno, facebook si ho pamätá a vyhľadáva aj podľa neho (Wed, 16 Sep 2009 12:39:13 GMT)

Herbert Pretriedil som CDčka a ukázalo mi to pominuteľnosť. Kopa CD so starým, dnes už úplne nepoužiteľným softwareom a iná kopa z čias keď som kopíroval čo som stretol, plná hier, ktoré som nehral ani hraž nebudem ani nikto iný. Už dávno nepirátim a nekopírujem; a načo som to vôbec robil? Nechápem. Čo so starými CD? Snáď nebudú pindať keď ich nájde v plastovom odpade (ale Neverhood a Worms2 som si nechal, hanba mi). (Tue, 15 Sep 2009 21:49:16 GMT)

Herbert Tak zatvor oči, drž sa ma a jač! (Tue, 15 Sep 2009 19:06:43 GMT)

Herbert Otázka do pléna: Myslíte si, že sa dá starý softpad hodiť do plastového odpadu? Alebo to niekto chce na dekorácie alebo aby si z toho vystrihol protišmykové podložky pod nábytok. Fakt to zaberá miesto a zbytočne... (Tue, 15 Sep 2009 16:14:41 GMT)

Herbert Chce niekto tričká herného klubu (nenosené, boli celý čas v skrini), 3×L, 1×XL? (Mon, 14 Sep 2009 19:06:38 GMT)

Herbert závidí ponožkám, že sú spárované... (Mon, 14 Sep 2009 15:53:02 GMT)

Herbert Tak som roztriedil svoj textil, na kopy s menami ponožky, slipy a iné spodné gate, veci použiteľné nahor (majúc tri podkopy nevrchné (tričká, košele), polovrchné (pulóvre, svetre, vesty) a vrchné (vetrovky)), a veci použiteľné nadol. Teraz mám pocit ako hráč MtG _ musím si namiešať najlepší deck, ale mám objemový limit... (Mon, 14 Sep 2009 14:50:18 GMT)

Herbert BA, kto chce klasický modrý Carcassonne za 8€? O ostatné hry už ako_tak prejavili záujem iní, ale Carcassonne zostal? Pozn. pre Kristínu Čevorovú: Kedy sa prestaneš zatajovať a vrátiš mi hry? (Mon, 14 Sep 2009 08:39:05 GMT)

Herbert Verili by ste tomu, že som veľkú časť nedele strávil hľadaním veci na bezdomovecký život, ako http://www.b2bpartner.sk/productdetails.aspx?id=10000349&itemno=186037 a http://www.proauto_obchod.sk/inshop/scripts/detail.asp?itemId=40&level=12 (hľadal som aj klasické skladacie lôžka, ale žiadne za tú cenu nebolo). Nejako draho vychádza to bezdomovectvo zatiaľ. (Sun, 13 Sep 2009 15:22:52 GMT)

Herbert Verili by ste tomu, že som veľkú časť nedele strávil hľadaním veci na bezdojmovecký život, ako http://www.b2bpartner.sk/productdetails.aspx?id=10000349&itemno=186037 a http://www.proauto_obchod.sk/inshop/scripts/detail.asp?itemId=40&level=12 (hľadal som aj klasické skladacie lôžka, ale žiadne za tú cenu nebolo). Nejako draho vychádza to bezdomovectvo zatiaľ. (Sun, 13 Sep 2009 15:16:53 GMT)

Herbert Rozmýšľam, že tie pady len tak pôjdem niekde vyhodiť a potom požuadam geokešovacích kamarátov, nech to pridajú ako keš... (Wed, 09 Sep 2009 17:06:44 GMT)

Herbert Kto chce zadarmo hardpad? Neskôr mi môže na účet pripísať dobrovoľný príspevok, ak mu ten hardpad prinesie do života nejakú pridanú hodnotu... (Wed, 09 Sep 2009 10:57:47 GMT)

Herbert Ďalší vypatlaný kurv, tento krát on. Preč s ním, sviňou jednou. (Wed, 09 Sep 2009 10:11:01 GMT)

Herbert Snívalo sa mi, že som spal s jednou, ktorú som už vyhodil z friendov, lebo sa prihlásila medzi vypatlané kurvy (facebook.com/group.php?gid=95019639341), ale tam sa tak netvárila, akurát mala pred spaním problém, lebo hľadala kondóm, a ja som sa ju márne snažil presvedčiť, nech to nerobí, že s ňou predsa nejdem súložiť, ale spať. Vôbec ma ten sen nepotešil. A už aj ďalšia je vypatlaná kurva, a idem ju odstrániť. (Tue, 08 Sep 2009 07:32:22 GMT)

Herbert To tu nie je žiadna startup domácnosť, ktorá chce chladničku, práčku a mikrovlnku alebo zazobaná, ktorá chce to isté na chatu? Ozvite sa už konečne! (Mon, 07 Sep 2009 13:36:48 GMT)

Herbert Tak som to rozobral. Zistil som, že je to fakt integrované, že sa k miestu chyby nedostanem a asi by som ho aj tak neopravil, lebo to nie sú piny, ale vodiče. No, takže mi stačí kúpiť náhradnú dosku za 111€. (Thu, 03 Sep 2009 11:41:22 GMT)

Herbert Problém skrutky vyriešený. Robil som to unavený a teda som točil všetkou silou na opačnú stranu. Som ja ale riadny k3t... (Thu, 03 Sep 2009 10:17:38 GMT)

Herbert Má niekto v BA také tie kombinačky s úzkym hrotom? (Wed, 02 Sep 2009 16:26:20 GMT)

Herbert To kto tie skrutky tak zakrúca? Odkrútil som tri zo štyroch, ale nie krížovým (ten tým ani nehol), ale priečnym (ešteže som dostal súpravu). Ale štvrtý sa zaťal, a nič. Nemá niekto v BA požičať také tie kombinačky s úplne uzučkými koncami? Inak než kliešťami tá posledná nepôjde... (Wed, 02 Sep 2009 12:04:46 GMT)

Herbert Máte niekto z BA krížový skrutkovač na úplné pidiskrutky, pls? (Tue, 01 Sep 2009 11:49:05 GMT)

Herbert Tie svine nenažrané (servisní technici). Tak som si dnes náhodou pozrel servisnú správu z pokazeného mobilu. Vraj "mechanická záťaž spôsobuje mikroskopické trhliny na doske pločných spojov", "potrebná výmena hlavných súčastí" (všetko pritom funguje, okrem jedného konektora), a na fotke vyhnutý pin na onom konektore. J***m ich! To si ten pin narovnám mechanicky aj sám. Nemáte niekto Philips size 0 screwdriver? (Tue, 01 Sep 2009 06:39:58 GMT)

Herbert nosí na krku povraz aj s pravou obeseneckou slučkou, urobenou podľa googlu. Vždy pripravený! (Mon, 31 Aug 2009 12:04:14 GMT)

Herbert Daibakadesu. (Mon, 31 Aug 2009 07:09:05 GMT)

Herbert DDR zostava (komp schopný výstupu aj na (HDTV) s hrami, skrinky pod TV/monitor a prípadne aj 17'' CRT monitor, plus dve hardpady, buď TX6000 s barom, ktoré treba (mechanicky) opraviť alebo TX4000v2, ktoré majú tiež dronbé muchy, ale fungujú. HODILO BY SA TO NIEKOMU? (Wed, 26 Aug 2009 16:37:59 GMT)

Herbert je choré hovädo. Bolo mu dnes povedané. (Tue, 25 Aug 2009 20:08:11 GMT)

Herbert Jak by sa všetci potešili keby som mal Alzheimera! Kika by pre mňa prestala existovať, a všetci by oslávili toto víťazstvo dobra nad zlom!!! Živio, Alzheimer, živió! (Mon, 24 Aug 2009 19:27:59 GMT)

Herbert Indiánske mená Kiky, jej príbuzných a mňa, v abecednom poradí: Bude Čistá, Chvála Vtákov, Kvitnúci Kaktus, Myslí Vtákom, Smradľavý Problém, Tisíc Tvárí. (Mon, 24 Aug 2009 16:42:54 GMT)

Herbert Časopis .týždeň od prvého čísla (50/2004) až po 7/2008, s chýbajúcimi dvoma kusmi (48, 49/2006). Chce niekto? (Mon, 24 Aug 2009 13:16:14 GMT)

Herbert "Nechce niekto kvalitný na tvorbu grafiky použiteľný CRT monitor (Mitsubishi DiamondPro 2070SB)? Svojho času som ho kupoval za 30k, teraz by ma potešilo, keby ho niekto vzal za cca 400€." (Mon, 24 Aug 2009 10:45:14 GMT)

Herbert art: urobím na povraze katov uzol na oboch koncoch. Nájdem sochu visiacu dolu hlavou. Navlečiem jeden uzol na krk jej, druhý sebe a odvisnem. Btw o jednej takej soche viem. (Sun, 23 Aug 2009 21:14:29 GMT)

Herbert Je zaujímavé pozorovať, ako, keď človek nedokupuje zásoby, lebo vie, že onedlho bude bezdomovec a iba ich bude musieť vyhodiť, sa tieto postupne míňajú. Olej, múka, kakao, cukor, krupica... už dokupujem len chlieb, mlieko, syr a cibuľu. (Sat, 22 Aug 2009 17:56:56 GMT)

Herbert Preboha živého, gay, a ešte aktívny. To mi mal sviňa povedať, hneď si ho dávam preč. 161. (Sat, 22 Aug 2009 17:29:54 GMT)

Herbert Použitý červený dvpjmiestny (dobrí sa zmestia aj traja) gauč IKEA MYSINGE do klubovne alebo aj do bytu za odvoz a dobrovoľný príspevok, BA. (Sat, 22 Aug 2009 12:45:26 GMT)

Herbert návod ako vybrať náhodné miesto na hodenie atómovej bomby: Vygenerujte náhodné číslo medzi 0 a 1. Ignorujte nuly na začiatku. Zistite kam do akej časti sveta by ste sa tým zvyškom ako medzinárodným číslom dovolali. Tam bombu hoďte. (ak by ste sa nedovolali nikam, môžte venovať bombu susedovi sediacemu vľavo od vás) (Wed, 19 Aug 2009 16:18:39 GMT)

Herbert A stálo by veľa námahy prestať prekladať array ako "pole" (lebo to vôbec predstavu danej dátovej štruktňry nevyvoláva) a začať ho prekladať ako "šík"? A keď už sme pritom, file mi skôr než "súbor" (folklórny? to je tak jediný súbor ktorý ma napadá) pripadá ako "spis". (Tue, 18 Aug 2009 09:03:55 GMT)

Herbert prosí buď aby sa mu ozval dobrý človek (kritérium zlého čl.: nechce, aby ja a Kika sme boli zasa spolu), alebo aby mu tí zlí aspoň navrhli, prečo a ako sa má zasamovraždiť. Ďakujem. ps. Nezaradení nech urobia čo chcú. (Mon, 17 Aug 2009 20:02:12 GMT)

Herbert prosím vás všetkých, ktorí máte meno bez diakritky: "OPRAvTE SI MENO S DIAKRITIKOU!" Časy, keď s úou bola na počítačoch oštara, sú už minimálne 5 rokov preč. A poprosím, TERAZ. Nestojí to viac než pár sekúnd. (Mon, 17 Aug 2009 19:17:25 GMT)

Herbert otázka na zistenie pohlavia: "Orifice rider or orifice provider?" (Mon, 17 Aug 2009 13:27:03 GMT)

Herbert je na Františkánskom námestí a čaká, ako do seba začnú sekať dvaja konzervatívci, jeden kresťanský a druhý občiansky, celé moderované ďalšími dvoma. A to všetko kvôli Cigánom. (Sun, 16 Aug 2009 17:54:09 GMT)

Herbert Toto myslím NAOZAJ, tak sa prosím ozvite. Kto nie je zlý človek (kritérium z.č.: chce, aby ja a Kika už sme spolu neboli), a je ochotný mi pomôcť zbaliť byt do krabíc a tak nejak sa pripraviť na kariéru žobráka / tuláka / bezdomovca / človeka mimo, nech sa ozve alebo rovno príde. (Sat, 15 Aug 2009 14:34:22 GMT)

Herbert Kto nie je zlý človek (kritérium z.č.: chce, aby ja a Kika už sme spolu neboli), a je ochotný pomôcť Herbymu zbaliť byt do krabíc a tak nejak sa pripraviť na kariéru žobráka / tuláka / bezdomovca, nech sa nehlási u s. Žinčicu, ale u mňa, alebo nech rovno príde. (Thu, 13 Aug 2009 21:14:33 GMT)

Herbert sa zase zbláznil, tentokrát si spieva dokola (sorry za romaji): "Tsukurimashou, tsukurimashou, sate, sate nani ga dekiru kana" s crazy chrapľavým zafarbeným hlasom a schválne strašne falošne. (Thu, 13 Aug 2009 18:29:26 GMT)

Herbert odstránil ďalšiu vypatlanú kurvu. 162. (Thu, 13 Aug 2009 13:57:01 GMT)

Herbert si dokola spieva: "Nema zmysel existóvať / nema zmysel existóvať / néma zmýsel / némá zmýsel / nema zmysel existóvať / néma zmýsel / némá zmýsel / nema zmysel existóvať" (Thu, 13 Aug 2009 13:03:08 GMT)

Herbert Ľudia, buďte trochu (len trochu) paranoidnejší pri pridávaní nových aplikácií. Než kliknete na modré tlačítko, ktorým si ju pridáte, kliknite si na jej meno, otvorí sa vám stránka o nej aj reakciami ostatných, a keď má rating pod 2 a ostatní hovoria: "Neinštalovať, iba to spamuje", tak si ju neinštalujte. (Thu, 13 Aug 2009 11:38:40 GMT)

Herbert Po_na_u_čenie je jasné / Ne_hádž_te kameňom / Nikto nie je vinný (Wed, 12 Aug 2009 18:11:09 GMT)

Herbert Amazing. I can play my playlist at last.fm. Not recently they refused to play it, unless you are a subscriber... did they changed the policy? (Wed, 12 Aug 2009 14:46:41 GMT)

Herbert Všetko je nanič, aj tzv. friends. Myslím, že to začnem čistiť. Najprv pôjdu dole tí, čo nemajú fotku na profile. Potom dôjde na svine. (Wed, 12 Aug 2009 14:04:35 GMT)

Herbert Už ani neprší, Kika ma nenávidí a ľudia sú zlí. [tu by som mal zopakovať poslednú vetu z predchádzajúceho statusu] (Tue, 11 Aug 2009 14:37:36 GMT)

Herbert Krásne husto prší. Najradšej by som sa šiel prejsť nahý. Lenže nemôžem, vzali by ma policajti a strčili tam, kde prevychovávajú ľudí na slušných občanov. Do piče s týmto svetom nelásky a nepravdy! (Tue, 11 Aug 2009 13:46:48 GMT)

Herbert Úchylná úvaha: "Keď mi manželku unesú mimozemšťania, alebo umrie, je to to isté. Emzáci unášajú do kozmickej lode, Boh do neba. Emzáci mi ju časom môžu vrátiť, ale prečo by sa unúvali. Boh mi ju, ak by sa mu zachcelo, tiež môže vrátiť, ale prečo by sa unúval..." (Sat, 08 Aug 2009 15:46:13 GMT)

Herbert Už mám toho dosť! Všetky vypatlané kurvy si idem vyhodiť z friendov. Prvá bude N.K. ... (Wed, 05 Aug 2009 14:33:52 GMT)

Herbert Vote in the poll. Answer yes or no to "Is Herbert an epic personality fail"? ______________________ You can also vote by your feet. Anyone that unfriends me during this poll will be counted as voting for "DEFINITELY YES!" ______________________ Current st (Tue, 04 Aug 2009 19:17:52 GMT)

Herbert je lúzer strašne veľký... rozmýšľa ako dlho by prežtil a ako by skončil keby nahý a bez dokladov vybehol do lesov a tam žral sedmokrásky a bukvice... a či by sa do tých lesov vôbec dostal, keď je naokolo toľko ľudí (Tue, 04 Aug 2009 00:25:16 GMT)

Herbert Vote in this simple poll. Answer yes or no to "Is Herbert an epic personality fail"? ______________________ You can also vote by your feet. Anyone that unfriends me during this poll will be counted as voting for "DEFINITELY YES!" ______________________ Cu (Sun, 02 Aug 2009 17:33:56 GMT)

Herbert = "Epic Personality Fail"? ______________________ Vote 'yes' or 'no' in this lovely poll, it only takes you typing two or three characters. ______________________ You have also the premium option to vote by your feet. Anyone that defriends me during this (Sun, 02 Aug 2009 01:46:05 GMT)

Herbert Pánboh dal môjmu penisu vzniknúť preto, aby robil Kike dobre. Dokonca aj môjmu mozgu a mojim pästiam. Preto si nič z toho nesmiem odrezať. :-( Nič si nesmiem odrezať, všetko na mne vzniklo kvôli tomu, aby ju milovalo. Pánboh je fakt veľký s (Sat, 01 Aug 2009 19:28:31 GMT)

Herbert počúva Gran Turismo od Cardigans, absolútne úžasnú vec tragického romatika ako on, a je mu trochu ľúto, že ten album nemá legálne, zaslúžil by si to (ten album, nie Herby). (Fri, 31 Jul 2009 09:57:08 GMT)

Herbert bláznivé automatické repetitívne spevy za posledných 24h: |: I love you :| |: Vráť mi Kiku, Bože, vráť mi Kiku, Bože, vráť mi Kiku :| |: Vobec ma to neteší :| Všetky aspoň 100krát. O chvíľu budem typická figúrka priviazaná v blázin (Thu, 30 Jul 2009 19:05:51 GMT)

Herbert REAL Doctors, REAL Science, REAL Spam :-( (Thu, 23 Jul 2009 17:50:59 GMT)

Herbert ... "Smiech je praskot suchých konárov / to vie i Ján / Smiech je praskot suchých konárov / mŕtvy je Ján" ... (Tue, 21 Jul 2009 09:57:13 GMT)

Herbert premigroval blogy na nový server, teraz bežia pod blosxomom, a srdce.herby.sk zjednotil s básničkami z haluzka.herby.sk, už môžu mať aj ony svoje RSS (Mon, 20 Jul 2009 20:38:05 GMT)

Herbert vymenil CD. ...ukradni si taky kousek lásky a vypadni... ...co se dá dělat, když je to baví, a jsou tak mladí... ...nikdy to neskončí... Petr Fiala: nečum a tleskej vol. 2 (Sun, 19 Jul 2009 16:29:02 GMT)

Herbert našiel AC_DC adaptér, pripojil staručký MP3_CD prehrávač na svoje repráky, počúva Nerez a čaká, na zázrak alebo na smrť ;_( (Sun, 19 Jul 2009 13:55:39 GMT)

Herbert načo? (Thu, 16 Jul 2009 19:11:21 GMT)

Herbert Hubeného 58 _ Mozartova 19, po dvoch dňoch dehydratácie a hladu, z toho jedného na slnku, 1 h 50 min. Hoci to mal byť truc a pokus o samovraždu, je z toho púť obetovaná za návrat Kiky. Rehydrating, replenishing energy (Mon, 13 Jul 2009 00:13:00 GMT)

Herbert would celebrate and enjoy tomorrow only when there happens what others definitely want never to, and only because of that thing happening, not because of petty useless birthday (Sat, 11 Jul 2009 19:40:38 GMT)

Herbert si ani nezistil kedy je Bučková, lebo si myslí, že ho tam nechcú, a že by tam šiel zbytočne. A že ho vlastne nechcú nikde. Ale tam hlavne. (Sat, 04 Jul 2009 10:32:16 GMT)

Herbert sa dnes od bezdomovca dozvedel že je bastard nafetovaný, buzerant a má ísť do piče. Potom ho stretla jeho bývalá psychoanalytička, so širokým úsmevom sa ho spýtala, či má niečo nové (nič), a popriala mu, nech sa má dobre v rámci možno (Sat, 27 Jun 2009 15:43:29 GMT)

Herbert objavil perkusívne kvality soľnej lampy (treba ju voľne držať podstavou v jednej ruke a udierať druhou po diere) (Fri, 26 Jun 2009 08:44:13 GMT)

Herbert finished (Sun, 21 Jun 2009 07:30:30 GMT)

Herbert is going to bed with his notebook, network cable and decision to enlarge his otaku experience with Nodame Cantabile. Not that it matters. Not that anything matters, except ostracizing love. (Sat, 20 Jun 2009 22:08:26 GMT)

Herbert bol dnes na Harabinoproteste a potom prehral v DDR s notebookom, čo sa mu už dávno nestalo. Už je starý a mal by umrieť. (Fri, 19 Jun 2009 20:58:12 GMT)

Herbert Na marga Chu_a: To by chcelo využiť vzdušný priestor. Vytlačiť veľkoformátovo tanky na Tien_an_men, rozstrihať na prúžky a ťahať to formáciou zručne vedených modelových lietadielok nad Námestím Slobody tam a späť... Ale bojím sa, že (Thu, 18 Jun 2009 22:20:52 GMT)

Herbert aka www.facebook.com/herby.sk (Sat, 13 Jun 2009 18:06:36 GMT)

Herbert just went completely insane, and played along with Collegium Musicum on the radio (Devín) on the Microsoft mouse wheel button as the percussive instrument (Thu, 11 Jun 2009 16:25:35 GMT)

Herbert sa vysral na image a pozrel si celú Azumanga Daioh. Ha, kto je viac? BTW, najviac miluje Osaku (je rovnako mimo ako on, tie otázky a dedukcie, na prvý pohľad hlúpe, ale v skutočnosti vôbec nie odvecné, akoby hovorili priamo z jeho duše), a potom (Thu, 11 Jun 2009 13:39:21 GMT)

Herbert je beznádejný, lebo sa mu páči Voices of a Distant Star (podľa recenzií naivné dielo), chcel by si pozrieť aj The Place Promised in Our Early Days (už zrelejšie), ale už nechce 5 Centimeters Per Second (skutočne zrelé a reálne). Všetci dosp (Sun, 07 Jun 2009 08:41:29 GMT)

Herbert odvolil (Sat, 06 Jun 2009 12:29:26 GMT)

Herbert práve počul mamu, ako sa cestou k voľbám rozhodla, že zvolí Smer. Strach a hrôza... (Sat, 06 Jun 2009 09:07:02 GMT)

Herbert pri pokuse premontovať USB drôtik z pokazeného Impactu do iného zistil, že ten pôvodný vlastne bezproblémovo funguje, tak ho zvnútra trochu poopravoval striebornou páskou a znovu zmontoval. Snáď mu to fungovanie vydrží. (Thu, 04 Jun 2009 13:41:34 GMT)

Herbert dnes, asi pri vyberaní mobilu, stratil z vrecka 10€, čo je pri jeho chudobe pomerne zdrvujúca rana (keby mal niekto filantropické chúťky, číslo účtu je 2619300719/1100). Navyše zlomil USB kábel na Impacte (ten sa pokúsi nahradiť za ten z d (Wed, 03 Jun 2009 17:26:02 GMT)

Herbert si robil na raňajky krupicovú kašu a vykypela mu (áno, budem tu dávať iba smutné správy! Iné neexistujú) (Wed, 03 Jun 2009 06:31:08 GMT)

Herbert pri vyberaní vecí z práčky s hrôzou počúval, ako v nej niečo vibruje. Vybral bundu, a tá mala vo vrecku vypratý mobil. ;_( (Tue, 02 Jun 2009 11:02:01 GMT)

Herbert si nevie zvyknúť na to, že (ako keby už beztak nebolo všetko na dve veci) keď nájde na ANN nejaký pekne vyzerajúci anime seriál (ako Eden of the East alebo Eve No Jikan), tak zistí, že si ho nemôže pozrieť celý, lebo on sviňa ešte beží (Sun, 31 May 2009 06:33:42 GMT)

Status cleared (Sun, 31 May 2009 06:33:13 GMT)

Herbert Nič nedokážem vyjadriť. Hlavný dôvod je márnosť medziľudskej komunikácie. Nech ma trápi čokoľvek, neviem si predstaviť nikoho, komu by som to mohol odkomunikovať aby ma pochopil. Všetko čo poviem, je iba použité, po zaškatuľkovaní, p (Wed, 27 May 2009 09:38:04 GMT)

Herbert YOURSELF. The most distinguishing word of today's civilization. I hate it... (Mon, 25 May 2009 21:41:18 GMT)

Herbert odchádza v minimálnom outfite (tričko bez rukávov, kraťasy, sandále) do mesta zmoknúť. Z Brna hlásia "katastrofu", snáď čoskoro dorazí aj sem... a možno ho ten dážď rozpustí a svet bude bez neho krajší. (Fri, 22 May 2009 16:09:54 GMT)

Herbert rozmýšľa o využití faktu, že pod vplyvom alkoholu prestane fungovať termoregulácia. Sú v podstate dve alternatívy: zmrznúť niekde vonku pod hviezdami alebo v byte s otvoreným oknom... Vraj je to celkom príjemný spôsob ...  a ja naozaj nevi (Fri, 24 Apr 2009 23:27:26 GMT)

Herbert Ľudská výsada: "Môj Kristus ma nenávidí,/ moja Cirkev ma odmieta,/ som určený na porážku.// Na rozdiel od kravy mám výsadu/ vybrať si bitúnok.// Ktorý z nich/ bolí najmenej?" (Fri, 24 Apr 2009 03:27:18 GMT)

Herbert Je mi zle ... veľmi zle. (Tue, 21 Apr 2009 00:35:43 GMT)

Herbert Zas ma niekto vyradil z friendov... akurat je pomerne take zistit kto. Nech ide do p..., ked som mu/jej nie dost dobry. (Mon, 20 Apr 2009 17:01:16 GMT)

Herbert Who really cares? (Thu, 16 Apr 2009 14:35:14 GMT)

Herbert : "111" (Fri, 27 Feb 2009 19:05:30 GMT)

Herbert : "100" (Fri, 27 Feb 2009 07:45:00 GMT)

Herbert : "Dnes bola po nejakých 40 týždňoch druhýkrát na dA. A odznačila watch na mňa. Zlá ;_( Ja už 67 hodín neprijímam vodu a jedlo, chystajte šampus..." (Wed, 25 Feb 2009 22:09:06 GMT)

Herbert : "Dnes bola po nejakých 40 týždňoch druhýkrát na dA. A odznačila watch na mňa. Zlá ;_( Ja už 67 hodín neprijímam vodu a potravu. Svine, chystajte šampus..." (Wed, 25 Feb 2009 22:05:01 GMT)

Herbert : "Už ani čítať Sandmana ma neteší" (Tue, 24 Feb 2009 01:45:05 GMT)

Herbert je duševne malomocný (Mon, 16 Feb 2009 17:59:59 GMT)

Že sloboda. Hovno sloboda.

Keď som si šiel ľahnúť, vlastne ani nie ľahnúť, skôr sa len tak uvelebiť, po tom, čo som si našiel pekné miesto v tieni ihličnatých stromov, tak som si vravel, že sloboda. Proste si ľahnem a spím, lebo tu je pekné miesto, tiché, počuť len zurčanie nejakej stoky, nebo nado mnou, stromy, a okolo _snáď_ ľudia, ktorí proti mne nič zlé neurobia.

Nič mi nechýba. Okrem Kiky, že.

Omyl.

Je to všetko taká ilúzia. Vlastne by som sa mal hanbiť, lebo som len príživník systému (za totality to bol dokonca trestný čin).

Žiadna sloboda, už napríklad len to, že je zima (aj ako ročné obdobie, aj ako fakt, hoci to druhé práve teraz nie je také hrozné). Sloboda nie je z núdze ctnosť, poznaná nutnosť, ako to písal Marx, a ten to odpísal neviem od koho. Asi od Hegela. Sloboda by to bola, keby som si to mohol zvoliť. Ja som si to _tak_úplne_ nezvolil. Trochu áno.

Príživníctvo je ale v niečom inom. Mám platiť zdravotné poistenie. Neplatím. Platí ho moja matka, ku ktorej nechcem ísť. Lebo by to bola priznanie porážky, kapitulácia, poniženie, strata statusu. Hlavne pred Kikou. Mám si platiť mobilný paušál s internetom, vďaka ktorému sa pripojím kdekoľvek na Slovensku. Neplatím. Platí mi ho, však viete kto. A to mám ešte splátky úveru, ktorý sa stratil v neschopnosti zarábať biznis plánom „rozšírim po Slovensku DDR, je to krásna vec, ľudia z toho budú mať radosť, bude to legálne, kóšer atď. a aj z toho budem vedieť žiť“, poplatky v bankách, minimálne splátky na kreditku a úroky.

Nie je to žiadna sloboda. Je to fraška. Bez zodpovednosti to vždy je niečo divné. Nejako som stratil duchaplnú niť.

Už som sa toho toľkokrát napočúval. Primo, „Nájdi si prácu!“, „Keď nechceš, si lenivý.“ Toto je pravdepodobne názor môjho otčima, môjho brata a sčasti aj mojej matky. Asi aj zvyšku prízbuzenstva (strýko, teta, bratranec, sesternica neviem). „My tiež [nemáme na ružiach ustlané], a musíme makať, tak makáme.“

Aj kresťania začnú o soli zeme.

Nemyslím si, že človek vznikol, aby chodil do zamestnania. Ale to nie je hlavný dôvod. Bez Kiky nie som schopný nijakého úsilia. A úsilie je na dosiahnutie dlhodobých a (na prvý, druhý, n–tý pohľad) nezmyselných vecí nutnosť. Zamestnanie je presne o tom: zmluva s diablom: predáš časť svojej duše na dlhodobé nezmysly, a dostaneš peniaze.

Deväťdesiat deväť percent národa to aj tak nazve lenivosťou.

Secundo, „Choď sa liečiť! Si chorý.“ Ba dokonca „Duša sa dá liečiť medikamentami.“ To je názor mnohých ľudí, sčasti podľa všetkého aj mojej matky. Podporilo by ho, samozrejme, desať z desiatich, riadne študovaných a veci znalých, psychiatrov.

Nuž ale (júj, do riti, mraky zmizli, bude studená noc, a to vyzeralo, že to bude celkom v pohode), ja sa bojím, myslím že oprávnene, že v tzv. „mojom záujme“, aby _ja_ som mal lepší život, by sa ma primárne snažili vyliečiť z Kiky. Pre chvíľou sa ma jeden dobrý človek v telefóne spýtal, či mám nejaký sen (veľký, celoživotný myslel). Ja som mu nemal čas vysvetliť to podrobne, že mám len jeden cieľ: večnosť s Kikou vo vzrastajúcej láske, v kresťanskom manželstve ako sa má žiť, tu aj potom v nebeskom kráľovstve, ako to popisujú Walter Trobisch (ten trochu konkrétnejšie, výbornou analýzou a aplikáciou jedinej biblickej vety) a Louis Évely (ten širšie, pretiahnuc celú lásku na večnosť). A hlavne som mal problém (trochu ide na vrub mojej hanblivosti) vysvetliť, že toto väčšinou brané ako „banálne klišé“ _je_ v skutočnosti dostatočne vznešený celoživotný (až večný) sen. To všetko by psychiatri vymazali, aby som „žil šťastný život“.

Tertio, „Prestaň sa správať ako dieťa a buď už konečne za seba zodpovedný / dospelý!“ To mi vravia hlavne úspešní zamestnaní mladí ľudia, krv nášho rodiaceho sa kapitalizmu. Cítim pri tom hanbu z menejcennosti a strach z toho, čomu hovoria „zodpovednosť“ a „dospelosť“.

Musím sa priznať, že týmto ľuďom v podstate naozaj nerozumiem. V zmysle, neviem o čom hovoria. To, čo nazývajú „zodpovednosťou“ a „dospelosťou“, mi je hrozne cudzie a až strašné. Mám pocit, že je to istý druh smrti, vnútornej. Ale neviem to asi dobre vysvetliť. Že je to hrozne neľudské, mechanistické, zglajchšaltované pozeranie na to, čo sa má a je vhodné, a čo sa nemá a je odsudzované. Úplne (resp. veľmi) oddelené od lásky a dôvery, ako by som rád videl zodpovednosť ja. Keď je niečo dobré potrebné, tak by sa malo dať spoľahnúť, že pre to urobím svoj diel. Nothing more, nothing less. To ich je ale o niečom inom.

Ako vždy, väčšina pravdepodobne povie, že mimo som ja.

Nie je mi vôbec dobre na duši, trasiem sa zimou, a nedokážem zodpovedne povedať, koľko z toho je ozajstná zima, a koľko tzv. „psychická zima“, keď sa trasiem z toho, že nezvládam nápor zla okolo seba (a možno aj v sebe).

A smrdí tu hovno, do ktorého som stúpil. Vraj to prináša šťastie, tak nám ho s Kikou prajte čo najviac, nech sa stane aj napriek všetkým, čo by ho už nikdy nechceli vidieť.

Thanx, Herby, KIKAの

Som zlý. Nenávidím seba, svet, Kiku, Boha. A najviac asi nenávidím teba, milý čitateľ, lebo nechceš, aby sa ku mne Kika vrátila. A keby sa aj vrátila, iba by som ju znovu bil, lebo je klamárka a beztak to nemyslí vážne a aj tak ma opustí. Vždy bola klamárka a nedá sa jej veriť. Jediný človek, ktorého je ochotná na tomto svete brať vážne je jej bigotná matka. A potom už len Ježiš Kristus, ktorému ublížila, lebo žila so mnou, a ktorému už nikdy takto (a ani inak) ublížiť nesmie, lebo ten je jej miláčik.

Zbalím veci, aby môj hostiteľ mal čo najmenej práce, ak sa mi to fakt podarí, zoberiem zopár drobností (povraz), a pôjdem sa presunúť na miesta, kde Kika ešte bola bezbožná a tvárila sa, že ma miluje. Neviem, čo tam budem robiť a ako dlho. Jej okienko svietiť nebude, lebo ju vyslali preč odo mňa, hoci desať z desiatich čitateľov bude naisto súhlasiť s tým, že to pre jej vzdelanie.

Ďalšie miesto, ktoré môžem navstíviť, je jazierko, kde sme boli v časoch jej bezbožnosti na prechádzke. Určite tam bude riadne studená voda. Ste svine!!!

Aj som rozmýšľal, či nezájsť prežiť Silvester za Srholcom do Podunajských Biskupíc, ale načo? Čo je moje "utrpenie" oproti jeho a tých, čo tam má?

Aj som si vravel, že by som možno bol ochotný dôverovať Jozefovi Haštovi z Trenčína. Ale neviem. Aj on by sa ma asi snažil vyliečiť a zaradiť späť do "života". Okrem toho naň nemám kontakt. Rozmýšľal som, že by som sa mal obesiť v Trenčíne, tak by som ho možno stretol. Ale asi nie, to by ten sadista Pánboh nedovolil, a dostal by som sa pod nôž nejakému zlému psychiatrovi.

Ak chcete, môžete mi zavolať, že máte garáž alebo záhradnú chatku v Trenčíne, kde by som mohol bývať. Jeden Peter, ktorý ma k sebe volal už skôr a ktorého mi jedna Dominika, ktorú som dnes nasral a ak sa obesím, zničím jej celý život, lebo si bude myslieť, že ma má na svedomí, odporúčala ako človeka, ktorého mám kontaktovať, lebo aspoň jej pomohol, hoci mne jeho suverénna poloha moc nevyhovuje, by mohol o polnoci posmešne zavolať, kde visím alebo mrznem, aby sa mi vysmial, že na to nemám a že to tu len tak vypisujem.

Ale tu to cez tie urážky nik nedočítal.

Jebem Vás!

zlý človek, hovädo, doplňte si svoje

Predstavte si: idete takto Brnom, stojíte na križovatke pred prechodom pre chodcov, napravo od Vás sa vinie ulica (naľavo a dopredu tiež, ale to nie je dôležité), za Vami je park. Ulica napravo je lemovaná stĺpmi, pravdepodobne osvetľovacími a tak. Zrazu len, neveríte vlastným očiam. Alej stĺpov je prerušená podivným zjavom. Na prvý pohľad stĺp ako každý druhý – vztýčený kovový stĺp, vedúci zo zeme, cca dva metra a hore ukončený... lenže tentoraz nie lampou (akoukoľvek neštandardnou), ale tenším kúskom kovu, z ktorého sa nepokryte dymilo. Za Vami, opakujem, park, žiadna budova na Vašej strane nie je vidieť, len komín trčiaci zo zeme.

No ani som nešiel cez ten prechod ale som si hneď šiel tú pamätihodnosť preskúmať. Rozmýšľal som, čo to môže byť? To keď tu majú súdruhovia z KGB tajnú zemľanku, tak by ju nemali takto trápne prezradiť! Ale čo iné to môže byť, viditeľne to bol nejaký komín zo zemľanky.

Dotkol som sa ho pomerne opatrne, ale nebolo prečo, samotný komín bola tá tenká rúra, čo končila hore, a okolo toho bola hrubšia rúra, aby to izolovala navôkol, takže to bolo teplé len tak trochu. Ale aj tak ma ten objav potešil. Keď som si vedľa sadol a oprel sa, bolo cítiť predsa len aspoň nejaké teplo. A to bolo príjemné, keďže to bolo počas tej bezslnečnej soboty, ktorú som už spomínal inde.

Nevedel som, či je to dieselový dym alebo to horí drevo, a nedokázal som to zistiť. Dole som necítil žiaden zápach, a keď som si povyskočil, že chytím rukou aspoň nejakú stopu toho dymu, tak som aj tak na ruke nič necítil. Ale hrialo to, trochu. Tak som sa pri ňom najedol a šiel ďalej.

Večer som sa k nemu vrátil. Plánoval som, že sa pri ňom vyspím, že si k nemu dám veci, poskladám „posteľ“ (spím na výplniach zo softpadov, toho staršieho typu, ktorého mali trojdielnu výplň z tuhej peny, vzal som samé stredné kusy (idú pospájať k sebe) a jeden krajný), zakryjem to celé igelitmi a budem mať vyhrievaný skoro stan. Pravda, pri ceste, to by nebolo najkomfortnejšie, ale nebola by mi zima.

Dokonca som sa k nemu pritúlil a zostal tak. Jednak som bral teplo väčším povrchom, jednak... aj keď to znie trápne, ale... spomínal som si na časy, keď som takto v dlaniach držal niečo iné teplé, k čomu som sa rád túlil. Kovový komín nie je Kika, ani nemôže a nechce byť jej náhrada, ale je lepšie pritúliť si kovový komín (a spomínať na Kiku a na diaľku s ňou aspoň v mysli hovoriť), ako sa nepritúliť k ničomu. Cítil som sa lepšie, keď som ho držal v dlaniach, oboch rúk, než keby som ho tam nemal.

Lenže sa to zvrtlo inak, prišiel taký cigán, okolo tridsiatky, dal sa so mnou do reči, že čo, či mám nejaký problém, či sa mi nedá nejako pomôcť a tak, o chvíľu sa objavila jeho manželka. Keď sa dozvedel, že som z Košíc, potešil sa, že aj on je východniar (potom z neho vyšlo, že odtiaľ odišli, keď mal osem, ale ok, furt tam má príbuzenstvo) a ponúkal sa mi, že uňho môžem prespať a neviem čo ešte. Ja som sa ho bál, predsa len, ja sa bojím všetkých cudzích ľudí, ale Cigánov viac, vyrastal som v štvrti Košice–sever a u babky na dedine boli tiež a tiež kradli. Čo si mám myslieť, keď sa mi niekto taký človek prihovorí, keď mám akurát otvorený notebook a sedím pri komíne?

Navyše sa, keď už sme tí krajania, rozhovoril sa, ako jeho nejaká rodina (bratranec?) bol šéfom košickej mafie, Robert H., určite si pamätám, ako ho policajti zabili, a že on ich zabíjal tak, že im odrezával hlavy a nechával ich v kvetináčoch. Ako mám takému človeku odpovedať keď sa ma pýta „Ale povedz mi do očí ako chlap, bojíš sa ma?“, lebo má pocit, že sa ho nemám prečo báť, veď on je dobrý človek a ponúka mi pohostinnosť. Tak sme sa rozprávali asi hodinu, vycítil, že mi je tak ako mi je lebo mi odišla žena, dal mi adresu, povedal, že môžem prísť kedy budem chcieť atď. Asi bol naozaj v jadre dobrý a nič zlé nechcel (a nadával na Cigánov, asi to bol taký ten, čo sa už ním necíti byť – varoval ma, že tu by som byť nemal, policajti mi dajú pokutu a že to nie je dobré miesto, lebo tu žije veľa Cigánov (čo bola možno ozaj dobrá rada a keby som tam zostal, mohol som skončiť minimálne okradnutý), a okrem brnenských sa dotkol aj slovenských, že sú zaostalí) a naozaj naňho nemôžem povedať jediné krivé slovo. Ale aj tak som sa ho bál, tak som v kuse opakoval, že sa neznámych ľudí bojím všetkých (čo je pravda), a že ďakujem a tak, až ma odprevadil do mesta a odpojil sa a šiel aj so ženou domov.

No ale späť ku komínu. Ešte než prišiel tento chlapík, tak som zistil, že to je parný komín. Lebo na mňa sporadicky padali veľké a nie studené kvapky. A to tá para kondenzovala na listoch stromu, ktorý bol nad komínom. Preto som teda na ruke nič necítil, keď som chcel zistiť, aký dym to je – ono to žiaden dym nebol. Takže to možno ani nebol komín zo zemľanky a žiadni súdruhovia z KGB tam podo mnou nesedeli. Ak je to parný komín, tak to môže ozaj byť všeličo iné. Ktovie?

Ešte ho asi niekedy navštívim (ten komín myslím).

V Brne je aj Slnko, to samozrejme nikoho neprekvapí. Avšak v Brne sa riadilo, aspoň zatiaľ, tým, aby som ho nevidel.

Keď som prišiel na návštevu k jednému (resp. dvom, resp. vlastne trom) dobrým ľuďom, ochorel som (resp. rozvinulo sa to, čo som už mal) a Slnko som videl iba svietiť oknom. Ale bolo pekne a teplo.

Potom, čo som návštevu ukončil, tj. v piatok, sa Slnko začalo skrývať. V noci z piatka na sobotu pršalo (dlho), ale vravel som si, cez deň sa to roztrhá a Slnko ma usuší a ohreje. Lenže ono nie! Celú sobotu bolo Brno v mraku. Od rána do večera a potom ešte aj v noci, a keby ste sa ma v sobotu opýtali, kde to Slnko je, nebudem vedieť odpovedať. Celá obloha bola kompletne v mliečnom odtieni, na všetky strany porovnateľne jasnom.

A pršalo aj v noci zo soboty na nedeľu (to som spal v prázdnom altánku cukrárne Aida, takže som bol suchý), a ráno mlieko ako predchádzajúci deň. Zúfalé. Viete, akú radosť mi spôsobilo, keď som okolo pol desiatej konečne po vyše tridsiatich hodinách to Slnko znovu uvidel (a ucítil)? S radosťou som sa pozrel na oblohu a miesto bielej som videl už aj modrú. Dúfal som, že sa to roztrhá a ešte príde nejaký ten zvyšok babieho leta.

Lenže Slnko nie. Asi si povedalo, že mi dovolilo príliš, keď o tej pol desiatej ukázalo. Počas dňa ho zasa viac nebolo ako bolo a večer už bola zima a začalo mrholiť. Bolo mi nanič.

Potom ma stretol jeden človek, ktorý ma nemohol z logistických dôvodov prijať cez víkend a pozval ma k sebe. Ale to už nie je o Slnku v Brne.

Že v Brne majú vodu, asi málokoho prekvapí. Lenže v Brne majú aj jednu veľmi peknú vodu.

Obzvlášť silne som s ňou bol spojený včera. Najprv som si čítal pekné slová o vode a o samote a o smutných vodných sliepkach. Sú napísané kovovými písmenami na kovových prstencoch okolo tej peknej vody (ktorá je tiež v kovovej vaničke. Možno je to všetko meď. Ale asi to bude nejaká zliatina). Tie slová napísal pekný (neviem, nakoľko navonok, nevidel som ho) ujo, ktorý bol na úplne najvonkajšom prstenci aj podpísaný, a volá sa Jan Skácel. To je ujo, ktorý píše z písmeniek také malé veci, ale pekné.

V strede bola, ako som spomenul, taká vanička. Ale skôr miska, lebo bola radiálne súmerná. Misku asi pripomínala najviac. Aj mala také guľovité vnútro, ako majú misky. Ale zvonku mala kolmý držiak, takže vyzerala ako valec. Ale zvnútra to bola miska. Alebo možno by sa dalo povedať, že je to stojaté umývadlo, keď to má kolmé boky a priehlbinu na vodu. Ale budem mu aj tak hovoriť miska. Akurát, že to bola veľmi veľká miska. Asi päť metrov mohla mať v priemere. A v strede mala odtok, ako vaňa. Alebo ako umývadlo.

Robila všeličo pekné (tá voda). Najprv rástla, už bola skoro plná celá vanička, keď som k nej prišiel. Bola plnená zospodu, a odtok mala uzavretý, takže jej dovtedy nepokojná hladina sa pomaly ustaľovala, bola stále pokojnejšia a pokojnejšia. Hoci úplne rovný stav nedosiahla nikdy. Lebo sa už naplnila až po okraj, a keďže tá miska bola postavená presne, tak sa začala prelievať cez okraj, ale všade, po celom obvode. Hrozne pomaly, ale videl som, že už sa prelieva. Liala sa popod prstence s písmenkami z kovu poukladanými podľa Jana Skácela.

Potom jej hladina prestala byť pokojná. Začala byť plnená agresívnejším prúdom, takže vyzerala akoby vrela, a aj prelievanie cez okraj bolo silnejšie. Také, že ho bolo vidieť aj z lavičiek.

Keď som videl tú veľkú vaničku/misku plnú vody aj tou „vriacou“ vodou kvôli tryskám, z ktorých bola napúšťaná, vravel som si, že táto fontána vyzerá, ako by bola priam navrhnutá na kúpanie. Voda by síce bola studená, ale priestoru bolo dosť, vody tiež a trysky by pridávali efekt masážnych trysiek. Nie, nešiel som si to vyskúšať. Ale predstavoval som si, že nejaký openminded bezdomovec alebo hoci len britský turista (prvý kompletne namydlený, druhý pravdepodobne nie) by tam pokojne mohol vliezť a vyskúšať brnenské jacuzzi. Lenže, ako očakávam od ľudí len to najhoršie, predstavoval som si, že to má nejaký dozor a manuálne ovládanie, a len čo by tam niekto vliezol, hneď by otvorili odtok naplno a bolo by, ako hovoria Česi (a možno aj Moraváci), „po ptákách“.

Nejakú chvíľu sa prelievala prúdom von. Potom, možno po piatich minútach, možno ešte neskôr, otvorili odtok. Voda začala vytekať von. Ako sa hladina znižovala (a trysky bolui stále pustené), začalo postupne „vrenie“ pod tryskami čo tvorili kruh najbližšie k okraju byť silnejšie a silnejšie, až sa ukázal prúd vody a po úplnom odkrytí trysiek bol do výšky asi pol metra. Lenže vody bolo ešte stále dosť. Trysiek je tam v skutočnosti viac, v štyroch úrovniach od okraja po stred. Takže sa to isté začalo diať aj s tryskami, čo boli bližšie k stredu, až sa ukázali aj tie, začalo to isté ešte raz a ešte raz. Až voda odtiekla úplne a už tiekla len tá čo prichádzala z trysiek. a bola tak tridsať centimetov nad horným okrajom, tým, cez ktorý sa predtým voda prelievala.

Potom zapli všetky trysky na plný výkon. Tie vystriekli asi meter alebo aj vyššie nad okraj, čo by mohol byť pekny efekt sám osebe. Ja som ale bol fascinovaný inou zmenou. Zmenilo sa totiž aj množstvo vody, cez trysky teraz tieklo možno dvakrát alebo trikrát viac vody ako predtým, a krása sa ukrývala vo vnútri vaničky. Bolo len treba byť blízko, stojac na kovových prestencoch (a možno aj na kovových písmenkách rozložených podľa Jana Skácela) a vidieť dovnútra. Zvuk zosilnel, voda padajúca z metrovej výšky sa po dopade odrážala do stredu a tvorila alternatívne prúdy mimo tých produkovaných samotnými tryskami, a hlavne, v odtoku samotnom to hučalo a bublalo ako vo vodopáde, prevaľovali sa tam množstvá bielej peny, za hukotu miznúce v hlbine ale nahradzované novými a novými. Ťažko sa mi to opisuje, slová sú, síce dobrý, ale nie dokonalý, nástroj. Treba byť pri tom. Keby som zostal tak blízko, ako som bol, skončil by som asi veľmi mokrý, tak som poodstúpil, ale tak, aby som to, čo sa deje v strede, ešte videl.

Potom vrátili výkon trysiek na pôvodnú hodnotu, vodopád a hukot sa utíšili, pristúpil som bližšie, aby som videl nielen stred, ale celé vnútro. O nejakú chvíľu pustili trysky na plný výkon zasa. Poodstúpil som teda tak, aby som videl hučiaci odtokovodopád v strede. Keď začala voda zasa vystrekovať len nejakých tridsať centimetrov nad okraj, vrátil som sa. Keď počal znovu hučať vodopád, odstúpil som tak, aby som naň ešte videl. A znovu. A znovu. A znovu. Neviem koľko krát. Myslel som aj na to, či to naozaj nepozoruje nejaký ujo v nejakom velíne a nestrieda to naschvál tak dlho, aby ma už konečne odohnal. Ale nechcel som sa nechať odohnať. Chcel som zažiť celý cyklus brnenskej vody vo vaničke s písmenkami Jana Skácela.

Odhadujem, že asi po hodine bol odtok uzavretý a s tryskami pustenými na pol plynu začala byť vanička plnená znovu. Nastal postupný opačný efekt k tomu, aký som videl pri vypúšťaní. Prúd vody postupne slabol, až bol pohltený. A znovu, a znovu, a znovu. Vanička už bola zasa skoro úplne plná. Myslím si, že v poslednej fáze, v tej, v ktorej sa upokojuje hladina a blíži sa k samotnému okraju, sú vypnuté všetky trysky okrem úplne vnútorných. Aby voda prestala „vrieť“. Nechcel to testovať. Nechcel som tento vodný cyklus rušiť. Celý čas som ho pozoroval, chcel som to dokončiť.

Keď už bola voda už–už na preliatie, položil som prst do stredu rímsy, cez ktorú sa mala preliať. Bolo vidieť, ako sa postupne snaží preliať, ako sa „koniec“ (alebo začiatok, ako kto chce) vody centimeter po centimetri malými prískokmi blížil, až som ho nakoniec ucítil a voda sa začala pomaly prelievať.

Napísal som prstom Kikine meno do jemne sa lejúcej vody a vrátil sa na lavičku. Mal som pocit, ako by som sa hodinu modlil. Boh je predsa, okrem iného, aj v povznášajúcej kvalite existencie, ktorú inak asi nazývame krásou.

Chcete ma súdiť? Za hodinovú modlitbu brnenskej vode Jana Skácela? Nesúďte, zastavte sa tam na tú hodinku sami.

Kým neprídete bližšie, ani neviete, že tam také niečo je. Z diaľky to vyzerá ako bežná, ničím zvláštna fontána na námestí. Svobody. Brno.

Tie útoky čírej beznádeje a absencie zmyslu sú naozaj neúnavné. Už som ich mal aj tu. Teda v Brne.

Zmiešali sa dve dôvody. Prvý som už opisoval vo svojom statuse na Facebooku – a Me2d sa za to na mňa možno nahneval, čo mojej bezútešnosti len pridáva, hoci neviem, ako je to naozaj, lebo som videl iba písanú reakciu – keď som sa tu ocitol na ulici a chcel som pokračovať vo svojom „turné“ po rôznych ľuďoch, pobývajúc u nich a rozprávajúc sa o živote, vesmíre a vôbec, tak na verejnú (fb status) výzvu kto by ma chcel nezareagoval nik a na adresné výzvy zareagovali iba niektorí (a žiadna z reakcií neskončila kladne, ale o to tak úplne teraz nejde). Čo ma drtí, je to, že niektorí nezareagovali vôbec. Neviem prečo. Me2d už mi to vytkol, ale ja v takýchto prípadoch predpokladám to najhoršie, že nezaregovali úplne naschvál a to preto, že už so mnou nechcú mať nič spoločné. Dúfal som aspoň v to, že sa ozvú a povedia, že je to (v tejto chvíli) nemožné. Ale nie.

No a potom, klasická bezútešnosť zo sociálnej vytesnenosti. Človeku nie je trikrát dobre, keď všetci okoloidúci vyžarujú svoju nadradenosť a triednu oddelenosť, či prezentovanú nadutosťou mestských dôchodkýň alebo „pomocou“ na jedlo od mladých vodičov mercedesov, to je skoro jedno.

Keďže zatiaľ nepršalo, a jesť mám čo, pozorujem bezdomovecký život iba z niekoľkých jeho stránok. Po dnešku mám dosť veľký pocit bezútešnosti.

V podstate len zažívam rozšírenie predchádzajúceho zážitku z Tesca. Bezdomovec nie je považovaný za človeka (hodného úcty/dôstrojnosti). Poviete si, môže si za to sám, veď svojej dôstojnosti sa sám vzdáva za jedlo, peniaze a podobne, a svojim viditeľným fyzickým rozpadom (ja by som dodal, že aj psychickým).

Bežní ľudia len rýchlo odvrátia zrak a tvária sa, že rozmýšľajú, to je vec síce smutná (a myslím, že by si to každý mal zažiť na vlastnej koži, len pre ten pocit), ale najhorší sú príslušníci silových zložiek (štátni policajti, mestskí policajti, SBSkári).

Moje doterajšie pozorovanie je, že ich nepríjemnost rastie presne v tom poradí, ako som napísal. Štátni sú zväčša slušní a úctiví bez ohľadu na to, ako kto vyzerá, zaujíma ich len to, či neporušujete zákon (iná vec je, že keď tzv. vyzeráte podozrivo, častejšie vás kontrolujú). Možno sa im to nie vždy páči, ale mám pocit, že to proste takto musia. Legitimujú, spýtajú sa, čo robíte, či máte zbrane, drogy alebo prekurzory, vykomunikujú vaše meno a ČOP s centrálou a povedia, že je všetko v poriadku.

Mestskí policajti, to už sú ľudia, ktorí buzerujú omnoho radšej, a správajú sa omnoho menej slušne. Ešte stále majú aké–také pravidlá, ktoré musia dodržiavať, musia mať nejakú inteligenčnú úroveň, ale myslím, že kritériá na nich sú predsa len menej striktné ako na štátnych. Stretol som jedného, ktorý na mňa, spoza tmavých okuliarov, s pôžitkom z moci, ktorú má, zahulákal „[my sa o chvíľu vrátime, a keď tu ešte stále budete, tak] Keď to nepôjde podobrotky, tak to pôjde po zlotky!“ (a pritom na mňa mával niečím železným, čo mal v ruke).

SBS (a to som možno ešte nestretol celý výkvet), to je zberba, ktorá nemusí vedieť nič, len čítať, písať a byť nepríjemná. Dnes ma vyháňal jeden z Tatracentra. Ten bol ozaj vypatlaný. Nielenže bol schválne nepríjemný a dorážal, nech zmiznem _teraz_ a _okamžite_ a či mi netreba pomôcť, samozrejme pri tom skĺzol do tykania, ale smerom k môjmu otvorenému notebooku, ktorý som ukončoval, povedal: „Tú krabicu si zatvor!“ To naozaj musí Tatracentrum prenajímať SBSkárov, ktorí nevedia, čo je notebook (a nie, nebol starý, bol cca ako ja, alebo o pár rokov mladší)???

No a tá bezútešnosť bytia má aj ďalšie dimenzie. Napríklad človek omnoho jasnejšie cíti svoju úbohosť a samotu, než keď má tzv. strechu nad hlavou a základný servis k tomu. Teraz nenariekam za tým bytom a servisom (hoci okúpať sa a vyprať si veci by sa mi už zišlo), teraz komtemplujem nad tým, ako je lúzerské postavenie v tejto pozícii vnímané omnoho intenzívnejšie.

Nájde sa zopár výnimiek, či už medzi bežným ľudom (že sa niekto prihovorí), alebo medzi SBSkármi (zažil som aj takého; nejaká stará pani doňho dorážala, aby ma vyhnal, že tu nemôžem byť, špatím mesto, a tak ďalej, poznáte tie typy, ktoré vedia všetko najlepšie a musia to hneď ísť zariadiť, ale on mávol rukou a nenechal sa), ale to sú výnimky.

A potom je tu také hryzenie svedomia. Aj teraz, aj v tom Tatracentre, aj v tej príhode o výnimočnom SBSkárovi som vlastne robil nekalú vec. De facto som porušil prikázanie, lebo som kradol. Kradol som síce veľmi malú hodnotu (rádovo centy), ale kradol. Musím priznať, že tento druh krádeže som robil aj s Kikou, keď sme boli v meste, ale nie v takom rozsahu, v akom to robím teraz. Kradnem totiž elektrinu. Na verejných miestach sú zásuvky, a je v nich často aj prúd. Keď človek prekoná prvotný ostych, tak sa proste pripojí a ťahá, aj keď, je to z cudzieho, je to bez povolenia, je to proste, nie úplne správne. S Kikou sme si takto pripájali notebook v Starej Tržnici blahej pamäti. Teraz to robím na rôznych miestach, kde viem, že to funguje. Aj práve teraz, keď píšem tento článok. Čo s tým?

A čo vlastne so mnou? Včera a predvčerom som stretol po jednom vzácnom druhu človeka, totiž, obaja, informovaní o detailoch, neodsúdili ma tak ako všetci predtým, nebrali mi Kiku, nezakazovali mi získať ju späť, ba dokonca boli ochotní ma v tom získaní podporiť. To je veľmi dobré. Ja som si myslel, po tom, ako mi všetci moji „priatelia“ dovtedy Kiku jednohlasne brali, že taký nik existovať nebude. Ale bezútešnosť na mňa dolieha, stále. Napríklad z debilných SBSkárov.

Mám aj zopár pozvaní na dlhodobé návštevy. Chcem nájsť ešte niekoľko takých ľudí. Dano Pastirčák mi vravel, ako táto moja hra na bezdomovectvo je blbosť a určite nikam nevedie a mal by som s tým hneď prestať a že mi ruksak aj s notebokom ukradnú. Zatiaľ je to naopak. Bez tohto bezdomovectva by som asi nestretol tých, ktorých som stretol. A obohacuje to môj pohľad na svet. Zažiť takéto niečo, to je ako prečítať si 1984 alebo byť nedobrovoľne zavratý v blázinci (a vidieť, kto je kto). Nepríjemné, ale obohacujúce veci – teraz som za to, že som v tom blázinci bol, pomerne vďačný – nie za to, že by ma nebodaj vyliečili, to som im nedovolil – ale za to, ako som videl to, čo všetci dostávajú prezentované zvonku, zvnútra.

Zahrajte sa aj vy na bezdomovcov, nejaký ten týždeň.

Dnes okolo druhej vo vstupnej časti obchodného domu Tesco na Kamennom námestí:

• (chlapík v bielom klobúku, bielom tričku a rifliach mieri k eskalátorom vedúcim na prvé poschodie. Na chrbte má ruksak, v jednej ruke plnú igelitku, v druhej ťahá batoh na kolieskach. Na batohu je prehodená vetrovka, z batoha trčia z jednej strany topánky a z druhej ešusy. Pristupuje k nemu SBSkár, ktorého výzor nie je ďaleko od populárne používaného zobrazenia neandertálca)
• SBSkár (pokúša sa chlapíka zastaviť): To kam s tým idete???!!!
• Chlapík (so začudovaným pohľadom): Dovnútra.
• SBS (prezrie si chlapíkov batoh a nahodí ospravedlňujúci tón): Jaj, vy ste turista. Ja som myslel, že ste bezdomovec.
• Ch (so spravodlivým hnevom v hlase): Ja SOM bezdomovec! Aký je v tom rozdiel?! (ide ďalej a jebe na SBSkára)
• SBS: No v tom je veľký rozdiel! Z hygienických dôvodov tu bezdomovci nemajú čo hľadať.
• (chlapík, jebúc na SBSkára ide ďalej a nastupuje na eskalátor. SBSkár nejaví pokus o fyzický zápas)

Tak toto ma fakt dožralo. Nájdite mi logickú chybu v tom, keď z toho odvodím, že (keďže SBSkár dostáva pokyny od svojho zamestnávateľa): „Oficiálne stanovisko obchodného domu Tesco na Kamennom námestí v Bratislave je, že každý človek bez strechy nad hlavou je hygienicky závadný.“ a „Oficiálne stanovisko obchodného domu Tesco na Kamennom námestí v Bratislave je, že človek ošumelého vzhľadu s batožinou je do priestorov obchodného domu pustený na základe svojho sociálneho statusu“ (tj. turista môže, bezdomovec nemôže).

Toto by niekto mal použiť ako základ mimimálne na dve žaloby: prvú hromadnú za urážku na cti (za všetkých bezdomovcov, ktorí nie sú hygienicky závadní, tj. chodia sa sprchovať a nosia čisté veci) a druhú za diskrimináciu na základe sociálneho statusu, oficiálne aplikovanú na skupinu ľudí ošumelého vzhľadu s nadmernou batožinou. Minimálne tú druhú by sa možno podarilo aj vyhrať.

Som nasratý.

Na druhú stranu, nech im slúži ku cti, že to nevyhrocovali.

V podstate ani neviem, čo mám písať. Môže to byť tým, že nepíšem pre obsah, ale ako maskovací manéver. Oprel som totiž batoh o stenu a pod ňou som pripojil do zásuvky svoju predlžovačku, a do nej mobil a notebook. Pán Boh ma za toto svinstvo môže trestať tým, že mi zruší inšpiráciu a kreativitu.

A Pán Boh je sadistiská sviňa už len preto, že mi vzal Kiku a nevracia mi ju späť.

V postate ešte neviem, čo je to byť bezdomovec. Ešte som si poriadne neuvedomil, že to nie je hra a že keď bude zle, nemám ju ako ukončiť a vrátiť sa do bytu (napríklad ešte nepršalo). Navyše mám nejaké peniaze – v podstate môžem ísť do potravín a kúpiť si chlieb a niečo k tomu.

Ťažko sa mi odopiera luxus. Napríklad zmrzlina. Alebo klasická tyčinka Bounty, ktorú som si vždy kúpil pri návšetve potravín (vzhľadom na byt a chladničku som tam nebol každý deň) a zjedol ju cestou na trolejbus. Zatiaľ som vydržal, hoci som si zasa v akcii kúpil tvrdý syr. Ešte nesmrdím tak, aby som musel urýchlene vyprať všetko čo mám na sebe vrátane seba. V podstate nemám šancu zistiť, aké je to byť naozaj takým bezdomovcom ako tí, čo tam u sú dlhšie a vidieť to na nich. Tí nemajú ozaj nič. Ja mám furt matku, ktorá sa mi snaží posielať nejaké prachy na účet, aj keď tvrdí, že už pomaly nemá z čoho a prestane mi platiť mobil. Mobil by som chcel zachovať len z dvoch dôvodov – aby som mohol zdvihnúť, keď mi zavolá Kika, a aby som mal internet, ktorý mám teraz cez mobil všade na Slovensku (aj abroad, ale za roamingové ceny, tj. ako keby nebol). A som rozmaznaná lenivá voš, keď sa mi máli free wi–fi v centre Bratislavy a chcem ešte aj vlastné pripojenie, ktoré funguje všade.

Takže, ja som skôr sviňa, ktorá má s bezdomovcom spoločné len to, že nemá strechu nad hlavou. Aby ušetrila na nájomnom (o hypotékach mi nehovorte; to sa mám na celý život upísať len kvôli takej blbosti ako je vlastný byt?). A príživník. Neviem, ako prežijem zimu, čakám, že ma niekto zachráni, alebo budem obchádzať známych a u každého sa zdržím toľko, aby som to prežil. Rozmýšľam aj o tom, dostopovať na Kanárske ostrovy, a tam je furt 22 stupňov, aj v zime.

Teraz sa tí čo vraveli o chlapčekoch, kolobežkách, dospelosti, zodpovednosti a podobných témach uškŕňajú a vravia si, že sa opakovať nebudú. Však nech sa ani neopakujú. Ja som im nerozumel ani vtedy, a nerozumel by som im ani teraz.

Bol som cez víkend (teda v sobotu večer a v nedeľu do poobedia) vo Vrbovciach. Bol som u Bicáka na omši, as usual. Lenže ja už sa ho tak trochu bojím, a dosť ma to serie. Bojím sa ho, lebo má rád takú tú teóriu o odmietaní, vyjednávaní, prijatí, neviem od koho, a keď by sa na mňa pozrel takouto prizmou, mohol by (hoci iba v duchu) skonštatovať, že ešte furt s Bohom kšeftujem alebo trucujem, a že ma to proste musí časom prejsť. Čo je pre mňa skoro to isté, ako keby mi bral Kiku. Pritom on bol asi jediný, ktorý sa k tomu, aby sme s Kikou boli znovu spolu, vyjadril kladne (modlil sa za to, aby Pán dal to, aby sme mohli znovu začať spolu; hoci to už bolo dávno, nik iný to zatiaľ, podľa mojich informácií, neurobil). Ale aj tak sa ho bojím, čo keď si to už nemyslí? A keď si to myslí a urazí sa? Je to hrozné.

Takže som nebol v stave, aby ma jeho omša nadchla.

A to vlastne tiež považujem tak trochu za zradu (moju zradu jeho, aby nedošlo k nedorozumeniu).

Potom som zistil, že autobus do Myjavy ide až o 12:00 a do Senice až o 13:00. A zdalo sa mi ako lepší nápad ísť do Senice, že je to tade asi bližšie a ušetrím a možno odtiaľ chodí aj viac autobusov ako z Myjavy). Anyway, tak som teda premietal, či ísť aj na evanjelickú (oni to vlastne volajú služby Božie, ale ja to všetko volám omša). Napísal som noc predtým depresívnu SMS tamojšiemu evanjelickému farárovi, ale neodpovedal, hoci mi doručenky došli. Tak som premietal, že ma možno nenávidí, veď vlastne vylepil na svoj kostol (ako som to v tú noc bol zistil) letáčik proti násiliu na ženách, všetky tie kydy, ako ho musia osrať, tak asi preto, lebo mu niekto povedal o Kika a o mne, a tak ma vlastne nenávidí. Ale šiel som nakoniec.

Bolo to tam také typické, ako to uňho chodí; teda de facto dedinský kultúrny program vedený farárom a obsahujúci spev, čítanie z Písma a kázeň, okrem iného. Dokonca tam bol aj hosť, neboli to síce „naši ochranári, ktorí nám kosia naše krásne lúky“, ale bol to istý Nemec Oliver, ktorý tam bol zrovna na návšteve, a ktorý tam rok predtým civilkoval (jak môže Nemec civilkovať na Slovensku?). takže si naňho domáci pamätali (zhodou okolností aj ja, lebo sa s ním lúčil v roku 2008 (alebo 2007?) práve vtedy, keď bola aj Bučková).

Tam som zistil, že ma (ešte zatiaľ) nenenávidí, a na SMS mi neodpovedal, lebo som mu písal na iné číslo, než zrovna v tú sobotu používal. Hm. Ešte ma ponúkol obedom, pozval na nešpory, že ma biskup odvezie do Jura, a odtiaľ mám do BA kúsok (biskup ma odviezol až na električku do Rače), a ešte sa opýtal, či na tých nešporách nechcem mať preslov, čo som mu vyhovoril, tvrdiac, že to určite nie, lebo som bezbožník.

Na tej omši (teda – službách Božích) mal kázeň biskup Filo – ten bývalý generálny – teraz chodí v nedeľu často do Vrboviec a trochu sa tam realizuje – a čítal (to je zvláštne, zdalo sa mi, že tie čítania sú rovnaké u katolíkov aj u protestantov – resp. dosť sa prekrývali) z evanjelia to o prvých, poslednýcn, deťoch a tak. Niekoľko odstavcov venoval aj poslednému veršu „a vzal dieťa, posadil ho medzi nich, objal ho a povedal: ‚Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, ten nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.‘ “ (ak necitujem presne, sorry, je to spamäti). A rozhovoril sa o tom, že takýchto detí, ktoré potrebujú niekoho, kto by ich prijal a dal im lásku, je mnoho. A nie sú to len deti, ale napríklad aj starší ľudia, ktorí potrebujú, aby ich, namiesto ich matky a otca, niekto prijal, lebo majú pocit, že ich všetci opúšťajú. Ľudí v produktívnom veku nespomínal, ale aj tak sa mi tisli slzy do očí, lebo hovoril o mne (nie len o mne, nijakú exkluzivitu si neosobujem).

Už veľmi dávno som došiel na to, že mi chýba láska, že som nedostal tú dávku, ktorú som dostať mal, a že hľadám, kto by bol ochotný mi ju doplniť. Že mi rodičia síce dali veľa starostlivosti, ale lásky som cítil málo. Keď to po mne chcú (nejakí ľudia) vysvetliť, neviem to. Ale viem, že je to tak. Preto som pri návšteve psychoterapeutky povedal, že potrebujem affirmation therapy (tú prapôvodnú, ktorá sa dá vygoogliť cez „emotion deprivation disorder“), a ona si myslela, že mám problém so svojou homosexualitou (lebo a.t. je dnes používaná na nich, aby to akože nejako zvládli prijať). (Nakoniec to skončilo zle s tou psychoterapeutkou, lebo chcela zostať nezúčastnená, a ja som nechcel „gumového panáka, ktorý chce vždy to, čo klient“, na tomto metaspore som zaplatil cca 10 sessionov, než to umrelo).

A teraz, možno po roku, mi to biskup Filo pripomenie znovu. Tak, tak. Potrebujem lásku. Dostávať, áno, dostávať, pre tých, čo furt melú o dávaní, a zopakujem to ešte raz, dostávať. Chápen Sie?

To bol jeden zdroj problémov vo vzťahu s Kikou. Ona mala dve roly. Jedna rola bola moja žena, teda partner do spoločného života, sprevádzajúci jeden druhého do neba a aj tam tento vzťah pokračujúci v tom zmysle, že tento a práve tento vzťah je ten špeciálny, skrze ktorý sa človek naučil milovať a ďalšie cnosti, a stále aj v nebi pokračuje a zdokonaľuje sa (Kika vravela, nie raz, o „vzrastaní v láske“, teraz by sa tomu len trpko zasmiala, ten Satan sviňa hovädo psychopat nevie, čo je láska, nech ju neberie do úst), ako o tom píše Évely (a z toho dôvodu ma hrozne desí predstava, že si Kika oficiálne vezme namiesto mňa niekoho iného. Niet neba bez Kiky, a to nie akejkoľvek Kiky, ale Kiky, ktorá je mojou manželkou a netvrdí, že nie).

Lenže tu ešte bola druhá rola, o ktorej som ja vedome nevedel, resp. nevedel že sú dve a naformulovať ich teritóriá, a to rola tej, ktorá mi dopĺňa lásku, ktorú som nedostal. Nie je správne nazvať túto rolu matkou – to nie je rola matky, rola matky toto robí svojmu dieťaťu, kým je dieťa, ak je to dobrá matka, ale rola opravára nie najvydarenejšej matky smerom k dospelému človeku.

Tieto roly sa prekrývali a to muselo viesť k hroznému chaosu, lebo som mohol napádať jednu rolu za chyby druhej, alebo ona používať jednu rolu na mieste, kde mala byť druhá – kým sa to robí podvedome, tak tam môžu byť opakované nedorozumenia a dokonca sa môže populárne skonštatovať, že „sa k sebe nehodíme“ alebo „nerozumieme si“ alebo podobná blbosť na základe ktorej sa vzťah ukončí.

My sme s Kikou ale boli stvorení jeden pre druhého. Láska je vec rozhodnutia, a každá dvojica si nerozumie, čím dlhšie sa spoznávajú, tým menšie je to nerozumienie si. Zabiť vzťah na základe „nerozumieme si“ je príznakom lenivosti, ničoho iného.

Mať v roli ženy niekoho iného je jednoznačne nevera. Mať v roli oprávára nedostatočnej vývinovej lásky niekoho iného by asi verejnosť tvrdila, že nie je nevera. Problém je, že sú tam styčné plochy (napríklad blízkosť – nemusí, ale môže byť aj fyzická). Nieto lepšej osoby na rolu o.n.v.l. ako je Kika. Bojím sa, že keby som tam mal niekoho iného, nevera by to bola.

Ale keď tam nikto nebude, bude veľmi zle.

Už teraz si niekedy vravím, že nenávidím Boha.

• Zbierku časopisov .týždeň, 50/2004 (tj. od začiatku vydávania) - 8/2008, bez 48,49/2006
• 2 ks hardpadov TX6000. Elektronika aj senzory sú ok, každý z nich má však uvoľnený jeden kovový závit, ktorý bol prilepený k drevenej základni a skrutka v ňom držala šípky na mieste.
• Firemné zásoby:
  • 2 ks viditeľne používaný hardpad TX4000v2
  • cca 40ks cínových figúriek pre DrD+
  • 109ks DrD+ Príručka pre hráča
  • 107ks DrD+ Príručka Pána jaskyne
  • 1 ks DrD+ Beštiár
  • 74 ks DrD+ Príručka Bojovníka / Príručka čarodeja
  • 74 ks DrD+ Príručka Zlodeja / Príručka Theurga
  • 74 ks DrD+ Príručka Hraničiara / Príručka Kňaza
  • 5 ks Dorn
  • 53 ks Graenaland
  • 1 ks Proroctví, otvorené a hrané
  • 1 ks Dorn, otvorený a hraný^*
Hry vlastné:
• Funkenschlag + rozšírenie Francúzko/Taliansko
• Eufrat a Tigris
• Once upon a Time prázdne kartičky^*
• Puerto Rico
• Drunter und Drüber
• Osadníci z Katanu
• Carcassonne
• ^*ďalšie moje hry mi ukradla Kristína Čevorová a odmieta mi ich vrátiť, odpojuje sa, keď sa jej ozvem cez IM, nedvíha telefón a tak
• gitaru
• počítač (MB MSI 875P Neo, bez HD, bez zdroja (odišiel), Intel P4 Northwood 2.6MHz, 1GB RAM, graf. Matrox G450eTv (tv, vivo, perfektný obraz matrox), OEM KB/mouse Microsoft wireless, DVD-RAM Plextor PX-116A, CD-RW Plextor PlexWriter Premium, WIn XP Prof. OEM EN+SK LIP)
• CRT monitor Mitsubushi DiamondPro 2070SB (22'', poloprofesionálny, vhodný aj na grafiku)
• CRT monitor Philips 107 Brilliance (17'')
• 5.1 soundsystem Cambride Soundworks Desktop Theatre DTT2200 plus dve satelity už v stojanoch z IKEA
• atramentová tlačiareň / skener / kopírka HP Deskjet F2280, čierna farba došla (v Avione majú lacno XXXL náplň), farebná cca 80%
• malý IKEA nánytok (2 stolíky s tromi zásuvkami, stolík pod TV, 2 malé poličkové skrinky, 2 kontajnery NERO čierny a tmavomodrý, ľahké kreslo ÖLAND používané), korková nástenka, kancelárska stolička z komunizmu kovová
• 5 ks IKEA BENNO CD stojany (každý na 180ks, nastaviteľné poličky)
• gauč IKEA mysinge (vraj dvojmiestny, ale traja si tam sadnú), červený, snímateľný poťah
• samonosný matrac na nožičkách SULTAN GRYNING, používaný)
• manželská posteľ IKEA (rám, rošty, 160x200 matrac SULTAN HASSELBACK, vínová froté plachta príslušnej veľkosti)
• veľký kancelársky stôl IKEA (doska DIREKTOR, 6ks čiernych nožičiek)
• bezsáčkový vysávač Philips Marathon

A vyhodím to na smetisko, lebo to nikto nechce. A tu to nechať nemôžem.

A potom mám ešte veci, ktoré by som si rád iba nabalil do krabice a u nejakého dobrého človeka nechal, aby som si ich prípadne mohol občas vyzdvihnúť / vymeniť, a to:
šatstvo, knihy, CDčkam (čo sa týka tých CD, mám zbierku filmov, aj veľa kvalitných medzi nimi, skoro 500ks, ak niekto prejaví záujem, dodám aj so štyrmi CD stojanmi, v ktorých to je teraz), a tak, a iné drobnosti. Lenže prečo by to niekto robil?

Edit: update 12.9., vymazané veci, ktoré už sú umiestnené
Edit: update 15.9., detto

roh Cukrovej a Lazaretskej

Dnes je iný deň ako ostatné. Šiel som po Cukrovej ulici, od Medickej k Tescu. Na konci Cukrovej je sídlo Cirkvi Bratskej a býva (a pracuje) tam Daniel Pastirčák. Už som okolo tej budovy šiel mnohokrát. Vždy som túžil dostať sa k nemu a nejako sa s ním podeliť. O to všetko. Ale vždy som si vravel, že som len obyčajný rozmaznaný lúzer, prečo by sa takým mal zaoberať. A ak, tak povie, že musím svoj život venovať Kristovi. Toto už som počul. Veľakrát. Tentoraz som si vravel „posadím sa oproti CB na chodník, opriem sa o ošarpanú budovu, ako bezďák, ktorým už de facto som, a tam budem sedieť a písať o tom, čo sa mi zrovna objaví v hlave.“ No ale, nepodarilo sa. Zrovna na tom mieste, kde by som si bol sadol, bolo auto, do ktorého sa balila časť Pastirčákovcov, a už vyššiespomínaný Daniel tam práve preberal so svojím synom (Jonatán to nebol, možno Damián) to, či sa ten batoh vojde do kufra. Možno je to zbabelosť, ale sadnúť si dva metre od toho auta som nedokázal.

D.P. (a súvisí to aj s tým Damiánom) napísal najstrašnejší text, aký som kedy čítal. Viem, dodnes si pamätám, ten pocit pri čítaní toho textu, keď som si vravel: „Preboha, toto snáď nie?!“ v zmysle „toto ma snáď nečaká?!“ Sviňa sadistická (Boh), zdá sa, vymyslel, že práveže áno.

Idem si tam presadnúť. Pastirčákovie auto odišlo.

Tak, už tam sedím. Ak to auto práve nešoféruje (D.P.), môže ma vidieť z okna.

Dnes je iný deň ako ostatné. Bol som v Medickej záhrade, a bol som tam z dobre definovaného dôvodu. Dvanásteho septembra roku Pána 2007 sme si totiž s Kikou dali schôdzku o 15⁰⁰ v Medickej záhrade. V „istej dôležitej veci“, pričom som ju deň predtým smskou požiadal, aby sa pomodlila za to, aby to obom nasledujúci deň vyšlo. Tá dôležitá vec bola, že ju milujem, a že napriek na prvý pohľad podivnému vzťahu o jej lásku naozaj stojím. Ona mi chcela povedať to isté, s rozdielom, že očakávala, že možno, kvôli tej podivnosti, budem proti. Takže teraz sú dva roky.

Chcel som tam byť o 15⁰⁰. Aj som sa začal chystať o 14²⁰, čo by aj stačilo. Lenže som potom ;-( pätnásť minút hľadal kľúče, trolejbus mi ušiel, zobral ma taký mikrobus pre staré babky, ktorý došiel na Hodžovo námestie o 14⁵⁸. Zopäl som ruky a modliac sa „Kikuška“ som prekráčal až do Medickej záhrady. A možno, možno tam o 15⁰⁰ bola. Lenže ja som tam vtedy nebol. Prišiel som neskoro.

Dnes je iný deň ako ostatné. Všetci moji známi sú na Istrocone. Hrajú hry, niektorí súťažia na majstrovstvách SR v ITG. Ja tam nie som. Dobrovoľne tam nie som (hoci ani peňazí nemám nazvyš). Ale už tam nemám prečo ísť. Bez Kiky, bez toho, aby som to robil pre ňu, nie je zmyslu v tom, aby som mal radosť. Veď aj to druhé miesto v roku 2007 (15. septembra) bolo len kvôli nej. Len kvôli nej som sa na tom pade dokázal tak pekelne sústrediť, zapnúť na vyšší prevodový stupeň, keď bolo treba. Aby sa za mňa nemusela hanbiť (v roku 2008, bez nej, som sa nedostal ani do finále; 2009 tam nie som).

Na oknách sú žalúzie. Asi to ten D.P. predsa len šoféruje a z tej budovy na mňa nik nevidí. A keby aj videl, čo ho je do podivného týpka, čo si píše do notesu?

Štyri. To je číslo na dome. Pousmial som sa. Zároveň je to totiž číslo tragického romantika. Jedného z osobnostných typov v eneagrame. Môjho dominantného osobnostného typu, a mám silné tušenie, že aj Danielovho Pastirčákovho. Až na to, že on je asi zdravšia štvorka, ako ja.

Dnes je rovnaký deň ako iné. Moji priatelia mi na fejsbuku radia, aby som sa ostrihal, oholil, prestal so sebaľútosťou, že veď oni by takisto neboli radi, keby ich dcéra chodila s dvakrát starším neoholeným melancholikom (a to ešte boli slušní a nepovedali lúzrom).

A ja sa chcem obesiť, lebo je to neznesiteľné, a ja sa nechem obesiť, lebo chcem, aby prišla Kikuška a nastal zázrak, že už ma nebude nenávidieť.

Lenže Boh mi už jeden taký zázrak poskytol, a vyzerá, že druhý nedá. Alebo dá, ale musím veriť. Alebo čo vlastne. Jebem Vás! Aj Dano Pastirčák by ma asi poslal ...

...

... za Ježišom Kristom.

Čo mám z Ježiša Krista bez KIky?

Zaoberám sa úplnými blbosťami. Som idiot. A mám veľa zlých vlastností. Napríklad drzosť a nesmelosť.

Vyzerajú protikladne, ale nie sú. Drzosť mám totiž v sebe inherentne - vždy ma napadne, aké pekné by bolo [xxx], a okmžite s tým nemám problém niekomu blízkemu otravovať život. Keď však až taký blízky nie je, prípadne som na jeho dobrej vôli závislý, tak je moja drzosť vyrovnávaná nesmelosťou (aj keď možno je to skôr obyčajná zbabelosť). Nie, nebudem o sebe dobre zmýšľať. Veď som len hovädo. A mám sa ísť liečiť. Ako mi bolo povedané.

Toť nedávno jeden dobrý človek mojej drzosti neuhol a vyhovel mojej prosbe, či by som nemohol squattovať (dátovo) na jeho súkromnom serveri, čo má s úzkym okruhom ľudí. Lebo keď budem bezdomovec, tak peňazí navyš nebude, a hosting tiež niečo stojí.

(a totálne blbosti sú to. robím zbytočné veci. dôležité je niečo iné. na to ale nemám síl, lebo mi to každý zakazuje, a nik mi nepodrží stranu, a už vôbec nie kresťania, lebo som začal nenávidieť boha)

A ja som chcel na tom svojom online piesočku robiť náročné veci. Napríklad bežať kópiu wiki, ktoré bolo pod FlexWiki systémom (ten je určený pre ASP .NET, ale server je FreeBSD). To by znamenalo nainštalovať mono, ale o tom viem, že by dotyčný nechcel. A potom tam bežať klon appjetovskej platformy, teda umožniť púšťanie webových aplikácií. A nielen sebe, ale chcel som túto platformu otvoriť verejne (tak ako bol otvorený samotný appjet.com, a ako je teraz otvorený jgate.de, jadro je to isté, appjet-1.0.3.jar, ale platforma okolo toho iná). Keďže je to pomerne neznáma vec, namotalo by sa na to možno sto ľudí, a bolo by tam možno cca 300 aplikácií, ale server by to ozaj zaťažilo, pričom tam majú weby aj iní.

A tak som prišiel na nápad, že (keď aj tak musím celý svoj majetok zbaliť a niekam uložiť alebo ho vyhodiť na ulicu) keď je to jeho server, čo keby som zabil dve muchy (ha, použil som správny tvar) jednou ranou, a poprosil ho, či by som uňho nemohol nechať svoj pôvodne DDRkový počítač (lebo je malý a nikto oň neprejavil záujem) a naň presunul aj HD z pôvodného desktopu, nainštaloval naň serverový OS (DesktopBSD 1.7, už-už má byť oficiálny release) a poprosil ho, či by ho nemohol pripojiť k tomu svojmu ako slave (aby ho nebolo zvonku vidno, len lokálne) a všetky CPU a memory intensive tasky by som forwardoval naň (navyše by som tam mal všetky svoje dáta a mohol by som ich cez ssh a druhé ssh vidieť).

No. Vyzerá to ako šľachetný scenár. Nechcem byť na obtiaž ostatným, čo majú weby na serveri, takže dynamické aplikačné záťažové veci presuniem na svoj HW (ostatné ako maily a statický web nech tam zostanú).

Lenže a. bojím sa ho opýtať b. neviem, či má ten server doma alebo v práci a koľko komplikácií by bolo s pripojením (či má doma router a tak, ale ja jeden kombinovaný wifi+ethernet router mám) c. ono to vlastne nie je vôbec šľachetné, ale som zasa drzá sviňa - miesto pomerne pokročilého shared webhostingu so shell prístupom zadarmo chcem ešte aj serverhousing zadarmo.

Zaslúžim si byť zatratený. Veď bijem ženy a zneužívam svojich blížnych. Fuj!

Mám sa ísť obesiť hneď alebo až zajtra?

ps. A to mám v tom kompe málo pamäte a hľadal som si ceny, koľko by ma stálo dokúpiť ďalšiu, identickú, aby to bol dual-channel. To je ešte len drzosť, plánovať ako by to bola viac-menej hotová vec. A blbosť, keď záleží na niečom úplne inom.

A vlastne to vôbec nie je o nich. Sadol som si na schody kláštora na Dominikánskom námestí a naproti som videl dievča, rozdávajúce letáky. A moje vyššiespomenuté krátkozraké oči boli tým pohľadom naozaj potešené, lebo to dievča bolo veľmi pekné.

Lenže potom sa ukázalo, aký je život na tomto svete ťažký. Za prvé, nie som pohľadom (a nie jedným) na cudzie dievča neverný? Za druhé, veľmi rád by som tomu dievčaťu povedal, čo pri pohľade na ňu cítim. Že jej milý je šťastný človek, lebo samotný pohľad na ňu robí svet v jej okolí krajším. Ale také niečo sa dnes nesmie - buď ju "balíte" (čo som v úmysle nemal), alebo ste nejaký úchyl a začne volať o pomoc. Nechcel som zažiť to druhé (a ani to, že by si myslela to prvé), a tak som jej nepovedal nič.

Nakoniec odišla. Myslím, že sa ma možno aj zľakla, lebo všetky letáky ešte rozdané nemala. Ale, keďže vyzerám ako bezdomovec, som od nej starší a pozeral som sa na ňu, asi preventívne odišla (a kamarátkam bude rozprávať hroznú príhodu, ako sa oproti nej usadil starý úchyl a pozoroval ju).

Je mi ťažko na svete, kde sa človek nemôže otvorene tešiť z krásnych vecí.

Keď som sa po dopísaní vyššieuvedeného pohol smerom, akým odišla, našiel som ju po chvíli stáť na druhom konci námestia. Možno iba prešla na lepšie miesto. Fantazíroval som chvíľu o tom, či by si túto úvahu nebola ochotná prečítať, a možno by sa nič zlé nestalo, ale neurobil som to. Medzitým odišla znovu. Vôbec, ale vôbec ma to neteší, lebo som si istý, že to je kvôli mne.

Dodatok: možno som paranoidný. Potom, čo som zavrel poznámkový blok a odišiel, uvidel som ju asi o 5 metrov ďalej, na ešte lepšom mieste. Hm. Ale aj tak.

Videl som v meste holuba. Holubov je v meste habadej, ale tento bol iný. Sedel uprostred námestia SNP. Ako keby sedel na vajciach. Len tam sedel, občas si prečistil perie alebo pretiahol krídla, ale nekorzoval, ako to robia jeho kolegovia.

Aj jeho výzor bol taký, zanedbaný. Tam, kde mali ostatní dúhové farby (na krku a na krídlach), bol on biely s čiernymi škvrnami. Domyslel som si, že je starý a prešedivený.

Občas vstal a trochu sa natočil alebo urobil niekoľko ťažkých krokov, kým zasa sadol. Raz, keď sa k nemu blížila skupina ľudí, ktorí ho evidentne nemienili obísť, vyletel a zosadol o pár krokov ďalej. Tam sa mi pozoroval horšie, lebo na lavičku vedľa mňa si sadla mladá gotička s červeným vyšívaným pentagramom (našťastie dobrým, nie zlým) na čiernej kabelke. Výhľad na starnúceho holuba mi clonili jej nohy v čiernych sieťovaných pančuchách.

Holub čas od času urobil zopár pomalých krokov. Po niekoľkých minútach na gotičku zavolal nejaký redneck z druhej strany námestia a ona sa pobrala za ním.

Ako umiera taký mestský holub? V prírode ho asi v takomto stave nejaká kuna, líška alebo orol zjedia (alebo donesú svojim blízkym). V meste asi zomierajú na starobu a namiesto domova dôchodcov majú dlažbu námestia. Čo sa deje, keď na nich príde ich chvíľa? Stuhnú na mieste a smetiari ich na ďalší deň hygienicky hodia do koša? Asi áno. Inak mi to nenapadá.

pri príležitosti svojho vymazania sa z deviantArtu zanechala nejakú správu, asi by znela nejako takto:

I must leave this site, because I’m being stalked by one insane, violent and mentally ill individual, an evil being who denies God. I once had acquaintance with him, and I deeply regret my foolishness. I should have listened to my parents. My hope is in God, who only can give me true life.

Keď spácham samovraždu, len to potvrdím. Svinský Boh, ktorý mi v prípade samovraždy sľubuje večné zatratenie. Všetci ľudia už zradili. Nik, okrem jednej, osudom ťažko skúšanej osoby, ktorú teraz nemôžem otravovať, nechce, aby sme boli znovu spolu.

Najnovšie ma napadlo odrezať si malíček na nohe a cez tú ranu vykrvácať. Už nevládzem. Bez Kiky nie (a nie tejto premazanej a nenávidiacej, ktorá nosí na ochranu proti Satanovi (čítaj mne) exorcistickú medialu sv. Benedikta). Ako túžim nakopať gule jej otcovi…

Nedávno som dostal túto otázku v súvislosti s knihou Johna Eldredga “Divoký v srdci”. Vravel som, že niektoré pasáže som vyslovene nemal rád, ale väčšina bola ok. A zdalo sa mi, že si na žiadnu takú knihu neviem spomenúť. Že vlastne je to tak, že na každej knihe sa našlo niečo, čo sa mi nepáčilo.

Ale musím sa opraviť, nie je to pravda. Časom mi vyplávali na povrch mysle knihy, ktoré, pokiaľ ma pamäť neklame (a to by ešte nemusela), sa mi páčili naozaj celé, od začiatku do konca.

Prvá z nich je Matt Ridley: “Červená královna”. Na rozdiel od Sobeckého génu, kde som voči Dawkinsovým osobným názorom presakujúcim do knihy občas niečo mal, u RIdleyho som žiaden takýto problém nepobadal. Neznamená to, že som bol zo všetkých prezentovaných faktov nesmierne nadšený (pasáže, ktoré by som skrátene nazval “ženy sú kurvy a muži kurevníci” resp. “bež, čo ti sily stačia, nesmieš prestať, ináč ťa predbehnú a umrieš”), ale boli prezentované ako vedecké teórie, nie ako recept na život. Keď je niečo matematicky dokázané, je divné sa proti tomu búriť – a tieto evolučné teórie, hoci som nikdy nevidel ich formálny dôkaz, radím osobne tiež do tejto kategórie – ono mnoho z toho naozaj je abstraktná vec ukázaná na konkrétnom príklade, ktorá sa dá matematicky dokázať (najväčším hrdinom novodobej biológie je matematik Fisher, aspoň tak mi to bolo prednášané, keď som išiel počas štúdií biológom zlíznuť smotanu z torty a zapísal si (a úspešne absolvoval, za 1) popri rôznych informatických a matematických veciach aj Evolučnú biológiu na vedľajšej katedre).

Ďalšou z tohto druhu je Jared Diamond: “Osudy lidských společností”. Tá ma navyše celkom vzdelala, čo sa týka rasistických názorov (teda že to nie je tak, že rôzne ľudské rasy majú každá trochu inak fungujúci mozog a z toho vyplýva, ako to dopadlo, kto koho civilizačne prevýšil, ale to má pravdepodobne iné dôvody).

A aj keď si zo mňa robili srandu, že možno nejaké “Programovanie v jazyku …”, tak vlastne neboli úplne mimo, lebo treťou knihou, ktorá sa mi páčila od začiatku do konca bol Kent Beck: “Test-driven development”. Toto nie je učebnica nejakého programivacieho jazyka, ktorá by hovorila “keď napíšete toto, počítač urobí toto”. Nie, táto kniha učí prístupu, a aj keď sa to bude zdať divné, tak v takejto knihe som ja našiel veľa krásy; krásy ukrytej v jednoduchosti. Toto je totiž učebnica light-weight metodológie “testami riadeného” programovania, ktoré je veľmi “ľudské” a jednoduché, necháva produkt rásť po malých krokoch, vytvára (emergentým efektom, akoby len tak pomimo, keď sa dodržuje) krásny dizajn a odbremeňuje od inak často prítomného strachu “či to vôbec bude fungovať aj v prípade …” aj zo strachu “radšej do toho nebabrime, lebo teraz to vyzerá, že to funguje”. A ja patrím do tej sorty medzi programátormi, ktorí nadovšetko stavajú to, aby bolo programovanie čo najďalej od “dávaniu príkazov počítaču” a čo najbližšie človeku a jeho zmýšľaniu, čo táto kniha (napriek počiatočnej skepse čo to je za evidentnú blbosť, čo to zas tí amíci vymysleli) spĺňa.

Takže nakoniec viem, že mám také knihy.

Herbert dostal v balíku od mamy žiletky (Tue, 10 Feb 2009 15:51:40 GMT)

Herbert : "Problém je, aby ona chcela mňa, a to dokonca aj vtedy, keď ja chcem ju" (Thu, 05 Feb 2009 07:49:29 GMT)

Herbert je v takej krásnej hustej hmle akú už dávno nepamätá (Wed, 04 Feb 2009 06:39:10 GMT)

Herbert dopočúval Beatles a počúva Dana Rausa (Tue, 03 Feb 2009 10:29:17 GMT)

Herbert má už zas 2Mbit a nie náhradné GPRS (Mon, 02 Feb 2009 16:04:01 GMT)

Herbert počúva posledné Bez Lampy na rádiu FM. Tak to je fakt sila... Prestávam byť okamžite jeho fan (Sat, 31 Jan 2009 11:37:12 GMT)

Herbert 0 (Tue, 27 Jan 2009 21:39:18 GMT)

Herbert is undescriptably down, but still goes to holy mass, hoping brother Damian will have it at Capuchins' church. Maybe something happens... maybe not (Sun, 25 Jan 2009 16:56:42 GMT)

Herbert doskákal DDR a sedí u Bena (Sat, 24 Jan 2009 15:49:49 GMT)

Herbert bol upozornený, že je pekne. Kto s ním príde skákať DDR na Župné námestie? Jak furt nikto, že? (Sat, 24 Jan 2009 13:03:23 GMT)

Herbert sa bol prejsť k Červenému krížu, krátko pozdravil Pána Boha a vrátil sa. V tenučkom tričku, teplákoch a bosý (Fri, 23 Jan 2009 23:20:01 GMT)

Herbert -> DDR @ Župné námestie -> games @ Radlinského 28 -> sleep etc. (Thu, 22 Jan 2009 15:16:58 GMT)

Herbert sneží. Teda, nie on, počasie v Bratislave sneží... (Wed, 21 Jan 2009 21:34:05 GMT)

Herbert sneží. Teda, nie on, počasie v Bratislave sneží.. (Wed, 21 Jan 2009 21:33:53 GMT)

Herbert vyráža na turné po BA antikvariátoch, predávať knihy... pošlite mu SMS o tých, ktoré poznáte, on pozná len Next Apache... (Wed, 21 Jan 2009 12:08:54 GMT)

Herbert hral v meste DDR (Tue, 20 Jan 2009 19:19:28 GMT)

Herbert ide zasa hrať DDR na námestie. Teplomer ukazuje 11C, dole je určite viac než 13C, čo už aj podľa jeho najkrajšej Kiky, ktorá ho nenávidí, nie je zima (Tue, 20 Jan 2009 13:06:14 GMT)

Herbert : "Keď chytíte správne počasie a časť dňa, tak sa dá v Bratislave skákať DDR na námestí aj v polovici januára" (Mon, 19 Jan 2009 20:16:06 GMT)

Herbert pôjde skákať DDR na Župné námestie. Dnes je nenormálne teplo, teplomer na okne ukazuje 5C, dole v meste bude aspoň 8 (Mon, 19 Jan 2009 12:31:25 GMT)

Herbert is letting time pass in hopeless agony and feelings of self-unimportance, thus buying himself a ticket to hell (Sun, 18 Jan 2009 10:54:22 GMT)

Herbert is letting time pass in hopless agony and feelings of self-unimportance, thus buying himself a ticket to hell (Sun, 18 Jan 2009 10:53:37 GMT)

Herbert : "Šiel by si niekto zahrať DDR do podchodu na Hodžovom?" (Sat, 17 Jan 2009 11:12:25 GMT)

Herbert desperate hopelessness cries inside and outside rendering everything torn and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:51:14 GMT)

Herbert desperate hoplessness cries inside and outside rendering everything torn and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:48:14 GMT)

Herbert desperate hoplessness cries inside and outside rendering everything torned and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:44:10 GMT)

Herbert is coding a facebook app (Mon, 12 Jan 2009 03:03:27 GMT)

Herbert chce obytnú Aviu. Zbaviť sa všetkých starostí s "bývaním", mať len toľko, čo sa tam vojde, a internet má beztak už roky vzduchom... (Mon, 05 Jan 2009 20:13:43 GMT)

Herbert bol zradený ďalším človekom (Mon, 05 Jan 2009 00:40:34 GMT)

Herbert už doštudoval pravidlá Through the Ages a nebol by proti nejakej generálke ešte pred štvrtkom (Sat, 03 Jan 2009 14:27:44 GMT)

Herbert si študuje pravidlá Through the Ages a dúfa, že sa nájdu ľudia, čo si ho s ním zahrajú (Fri, 02 Jan 2009 21:04:07 GMT)

Herbert je vážne ako mŕtvola na dovolenke... nič mu nepripadá zmysluplné ani potešiteľné... snáď jedine ísť o polnoci ku kapucínom na omšu... ale sa mu nechce... ;-( (Wed, 31 Dec 2008 21:01:08 GMT)

Herbert už u Bena nesedí, a ... ktosi sa ho cez drôty pýta, čo by ho potešilo ... hm ... no, len zázrak asi ... (Wed, 31 Dec 2008 18:24:44 GMT)

Herbert sedí u Bena... má dnes otvorené do 16 (Wed, 31 Dec 2008 11:24:59 GMT)

Herbert sa dnes rozprával cez icq s Jozefom, ale ešte viac by ho potešilo, keby prišiel na fb... (Tue, 30 Dec 2008 19:40:50 GMT)

Herbert ďakuje tým, čo ho nasmerovali na Rádio Devín. Inak by asi sotva počul Idu Rapaičovú čítať pásmo ľúbostnej poézie Kristy Bendovej... (Sat, 27 Dec 2008 13:58:04 GMT)

Herbert : "I can't imagine there is someone out there who wants to perceive and believe me. They just preach and teach me" (Sat, 27 Dec 2008 08:54:15 GMT)

Herbert : "There is no one out there who wants to perceive and believe me. They just preach and teach me" (Sat, 27 Dec 2008 08:48:46 GMT)

Herbert experiences having the worst Xmas of his life (Fri, 26 Dec 2008 11:08:39 GMT)

Herbert predicts having the worst Xmas of his life (Wed, 24 Dec 2008 08:49:32 GMT)

Herbert predicts having worst Xmas of his life (Wed, 24 Dec 2008 08:49:19 GMT)

Herbert begs God for miracle to happen, but he's s wounded and weak too much; he can't pray for the moment (Sat, 20 Dec 2008 19:56:36 GMT)

Herbert begs God for miracle to happen (Sat, 20 Dec 2008 19:50:19 GMT)

Herbert : "Kill the cloners! How I was happy that new fb kills all those SuperWalls and FunPokes... but cloners never die ;-(((" (Wed, 17 Dec 2008 21:25:45 GMT)

Herbert postúpil o level a čoraz častejšie namiesto Rádia_FM počúva Rádio Devín (Tue, 16 Dec 2008 16:41:39 GMT)

Herbert ... you would not understand, anyway, so why bother? :-( (Sun, 14 Dec 2008 22:47:14 GMT)

Herbert is coding in Ben's cafe "Next Apache" (Sun, 14 Dec 2008 20:27:52 GMT)

Herbert either has not understood Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's really good at that, but it's disappointing, to find them so many) bug (Sat, 13 Dec 2008 22:57:53 GMT)

Herbert either has not understood Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's extremely good at that, but it's disappointing, too) bug; now in Rhino (Sat, 13 Dec 2008 22:50:23 GMT)

Herbert either has not understand Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's extremely good at that, but it's disappointing, too) bug; now in Rhino (Sat, 13 Dec 2008 22:50:02 GMT)

Herbert hates cloned spam applications (gossipcentral, whatdotheysay, mybuddies). Cloning as another malicious developers' weapon against blocking? F**k! (Sat, 13 Dec 2008 16:18:01 GMT)

Herbert is test-infected so he is porting jsunit into AppJet. Runner ported (no need for real jsunit package just to port the runner ;-) ) (Sat, 13 Dec 2008 02:41:58 GMT)

Herbert is test-infected so he is porting jsunit into AppJet (Sat, 13 Dec 2008 00:13:05 GMT)

Herbert is porting jsunit into AppJet (Sat, 13 Dec 2008 00:12:39 GMT)

Herbert -> pay bills @ Hlavná pošta; play DDR @ Vianočné trhy; have soup @ Stará Tržnica; play DDR @ herný klub before 18; play boardgames @ herný klub after 18 (Thu, 11 Dec 2008 14:02:36 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing live. Then he has met some people and have had fairly pleasant time (Thu, 11 Dec 2008 01:53:30 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing live (Thu, 11 Dec 2008 01:51:49 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing alive (Thu, 11 Dec 2008 01:51:40 GMT)

Herbert has technology discoveries period. Two days ago he discovered pipes.yahoo.com, and yesterday he stumbled upon something even more interesting: appjet.com (Wed, 10 Dec 2008 14:19:47 GMT)

Herbert has technology discoveries period. Two days ago he discovered pipes.yahoo.com, and yesterday he stumbled upon something even more interesting: www.appjet.com (Wed, 10 Dec 2008 14:18:40 GMT)

Herbert found out that his top-three-things-that-do-me-well are: love, refactoring and happy children. He crucially lacks the first, and lacks other, too. What's yours? (Tue, 09 Dec 2008 20:13:22 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSi všetkyTrestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:29:10 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia: "ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:28:31 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:27:53 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol.Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý."A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:26:37 GMT)

Herbert žije zbytočný život. Je v rovnakých sračkách ako pred rokom a pol. Vidí, že všetci kričia: "Zaslúžiš si všetky tresty sveta, lebo si zlý." A nik nevraví opak (Mon, 08 Dec 2008 19:17:30 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all his RSSs into one, so he can now import every activity he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:54:48 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all his RSSs into one, so he imports everything he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:54:05 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all my RSSs into one, so he imports everything he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:53:24 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all my RSSs into one, so I import everything I do! (Mon, 08 Dec 2008 17:53:05 GMT)

Herbert have had anarchocapitalistic thought session, and found out that VAT is ridiculous, there is not point of paying it (other taxes as well), only per capita tax. (Sun, 07 Dec 2008 22:34:37 GMT)

Herbert is going to sleep, but was pleased to experience "make it fail, make it work, make it right," iteration again (Sun, 07 Dec 2008 00:10:13 GMT)

Herbert is pleased he keeps getting friend requests. Seems there are still people who like him, at least a bit (Fri, 05 Dec 2008 20:10:00 GMT)

Herbert is pleased he keeps getting friend request. Seems there are still people who like him, at least a bit (Fri, 05 Dec 2008 20:08:12 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life before him; unless, of course, he hasn't... (Wed, 03 Dec 2008 20:49:06 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life; unless, of course, he hasn't... (Wed, 03 Dec 2008 20:47:16 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life; unless, of course, he hasn't.. (Wed, 03 Dec 2008 20:46:58 GMT)

Herbert is making TDD with jsunit (Wed, 03 Dec 2008 16:19:09 GMT)

Herbert si asi urobí tričko s nápisom "Kto si ma vezme k sebe a bude ma mať rád? Zn. Bez nároku na opätovanie" (Thu, 27 Nov 2008 14:50:47 GMT)

Herbert si asi urobí tričko s nápisom "Kto si ma vezme k sebe a bude ma mať rád?" (Thu, 27 Nov 2008 14:48:19 GMT)

Herbert , after not playing Double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2. Double is great fun (Mon, 24 Nov 2008 20:19:00 GMT)

Herbert , after not playing Double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2 (Mon, 24 Nov 2008 20:14:24 GMT)

Herbert , after not playing double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2 (Mon, 24 Nov 2008 20:14:12 GMT)

Herbert needs affirmation therapy, now! Don't you by the chance know someone able to deliver it? (Mon, 24 Nov 2008 08:59:35 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behind. Alternatively, you can love him, but maybe it's too late (Sun, 23 Nov 2008 11:52:12 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behind (Sun, 23 Nov 2008 11:51:17 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behiu (Sun, 23 Nov 2008 11:51:08 GMT)

Herbert ;-( Kika return back all evil people get happy and stop being evil God have mercy on us sinners (Sat, 22 Nov 2008 19:29:41 GMT)

Herbert : "Trápne, už to skončilo. Takú kalamitu aká bola v KE v 1998?9? by som si tu v BA želal... tri dni ticha a pokoja" (Sat, 22 Nov 2008 14:15:38 GMT)

Herbert : "Trápne, už to skončilo. Takú kalamitu aká bola v KE v 1998?9? by som si tu BA želal... tri dni ticha a pokoja" (Sat, 22 Nov 2008 14:08:38 GMT)

Herbert : "Že by tá povestná snehová víchrica už dorazila do BA? Ale zoslabla nejako, vonku sa len tak točí sneh, ale žiadna katastrofa..." (Sat, 22 Nov 2008 13:42:07 GMT)

Herbert vidí. že sneh už sa skoro roztopil, počúva Rádio_FM a túži po veciach, ktoré sú vzdialené (Sat, 22 Nov 2008 11:19:34 GMT)

Herbert vidí, že nasnežilo (Sat, 22 Nov 2008 08:09:27 GMT)

Herbert vraj blbne. A ešte je asi posadnutý. Pred hodinou jeho vlastná ruka, bez toho, aby jej to prikázal, skočila prudko na jeho krk a začala ho škrtiť (Fri, 21 Nov 2008 06:39:36 GMT)

Herbert sa chystá na herný klub. Ale neteší sa. Prečo? Lebo sa neteší vôbec nikdy a z ničoho (Thu, 20 Nov 2008 15:06:18 GMT)

Herbert , having suicidal tendencies and browsing through wikipedia pages like major_depressive_disorder, discovered a new gem: Martin Buber's "I and Thou" (Tue, 18 Nov 2008 08:11:19 GMT)

Herbert , having suicidal tendencies and browsing through wikipedia pages like major_depressive_disorder, dicovered a new gem: Martin Buber's "I and Thou" (Tue, 18 Nov 2008 08:11:00 GMT)

Herbert zažíva ďalšie levely toho, ako sa dá nenávisť voči nemu vyhecovať. A chcú ho doraziť, a chcú; nech jej už dá naveky pokoj. Trhnite si! (Fri, 14 Nov 2008 20:48:20 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ťa, naozaj, vieš? počúvam bez lampy, a štefan hríb mi (nám) odkazuje: 'yes, we can!'", hoci tá to cez filter neuvidí (Wed, 12 Nov 2008 00:09:21 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ta, naozaj, vies? pocuvam bez lampy, a stefan hrib mi (nam) odkazuje: 'yes, we can!'", hoci ta to cez filter neuvidi (Wed, 12 Nov 2008 00:08:21 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ta, naozaj, vies? pocuvam bez lampy, a stefan hrib mi (nam) odkazuje: 'yes. we can!'", hoci ta to cez filter neuvidi (Wed, 12 Nov 2008 00:07:45 GMT)

Herbert hľadá podporu, pochopenie a citlivé vedenie (Tue, 11 Nov 2008 22:48:51 GMT)

Herbert má dojem, že ho Boh nenávidí a rozmýšľa o žiletkách, šalalalali (Sat, 08 Nov 2008 22:50:03 GMT)

Herbert : "Loveless haiku - Somebody has sucked / the contents out of my heart / I am dying now" (Fri, 07 Nov 2008 03:07:34 GMT)

Herbert je v stave rozkladu. A ešte k tomu ten Hussein... (Wed, 05 Nov 2008 14:53:44 GMT)

Herbert je v stave rozkladu. A ešte k tomu ten Hussein.. (Wed, 05 Nov 2008 14:53:36 GMT)

Herbert je v stave rozkladu (Sun, 02 Nov 2008 22:48:44 GMT)

Herbert dnes večer hral na Župnom námestí DDR. V novembri! Bratislava je úchylne horúca (Sat, 01 Nov 2008 21:26:21 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Neprečíta si ho. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete. Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:40:42 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete. Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:39:08 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:38:25 GMT)

Herbert napísal Kike haiku: "Parky plné  stríg / Láska spí na mučidlách / A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Má práve 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:36:08 GMT)

Herbert napísal Kike haiku: "Parky plné  stríg / Láska spí na mučidlách / A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Má práve 18. (Fri, 31 Oct 2008 12:33:58 GMT)

Herbert miluje Kiku a je mu nevysloviteľne zle. Pôjde do mesta vypočuť si Slovo Božie, ktoré ho dorazí úplne (Wed, 29 Oct 2008 17:12:15 GMT)

Herbert miluje Kiku a je mu nevysloviteľne zle (Wed, 29 Oct 2008 17:11:14 GMT)

Herbert milujr Kiku a je mu nevysloviteľne zle (Wed, 29 Oct 2008 17:10:57 GMT)

Status cleared (Mon, 27 Oct 2008 14:01:21 GMT)

Herbert zúfalo hľadá garáž, ktorú by mu niekto prenajal na bývanie, inak bude plnohodnotným bezdomovcom. Neviete o nejakej v BA a okolí? (Mon, 27 Oct 2008 10:26:52 GMT)

Herbert potrebuje, aby Pravda a Láska zvíťazili nad lžou a nenávisťou (Sun, 19 Oct 2008 04:23:07 GMT)

Herbert došiel na triviálny fakt: že jeho život bez Kíky nemá zmysel (Fri, 10 Oct 2008 22:11:45 GMT)

Herbert túží po Kike a po Bohu. Naraz, nie zvlášť. Domov má definované ako miesto, kde obaja sú. Takže je, zatiaľ, bez domova (Tue, 07 Oct 2008 16:54:05 GMT)

Herbert predáva všetko možné. Viac v Notes. Súrne. Môžete mať dobré ceny. Potrebuje peniaze (Tue, 23 Sep 2008 23:17:50 GMT)

Herbert knows where she is. Thank you, www.utrace.de. She must be commuting to school, ..., hm (Tue, 23 Sep 2008 20:02:08 GMT)

Herbert predáva všetko možné. Viac v Notes. Súrne. Môžete mať dobré ceny. Potrebuje peniaze (Tue, 23 Sep 2008 19:15:35 GMT)

Herbert predá všetky svoje stolné hry, viac v sekcii Bazár na www.spolocenskehry.sk (Tue, 23 Sep 2008 18:22:08 GMT)

Herbert is playing Ultrastar, alone, missing Kika much, after he managed to make it run. Wondering when the neighbours call the police (Mon, 22 Sep 2008 01:08:43 GMT)

Status cleared (Fri, 19 Sep 2008 00:12:43 GMT)

Herbert nemá status (Wed, 17 Sep 2008 13:22:12 GMT)

Herbert chce poslat "Oyasumi. 143" cez ICQ ale hrozne sa boji. Poslite jej to niekto za neho, prosim ;-( (Wed, 17 Sep 2008 03:19:32 GMT)

Herbert nemá zmysel (Tue, 16 Sep 2008 14:45:30 GMT)

Herbert finished watching Neon Genesis Evangelion and is weeping now (Mon, 15 Sep 2008 21:29:48 GMT)

Herbert has his modem broken and connects on mobile phone backup (Mon, 15 Sep 2008 17:29:04 GMT)

Status cleared (Mon, 15 Sep 2008 17:28:56 GMT)

Herbert has his modem broken and connect on mobile phone backup (Mon, 15 Sep 2008 17:28:52 GMT)

Herbert is watching Neon Genesis Evangelion (Mon, 15 Sep 2008 11:41:09 GMT)

Herbert dnes videl filmy a anime. A je mu bez Kiky zima (Sun, 14 Sep 2008 20:35:24 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá. To nie je to najdôležitejšie, ale pridá to (Sat, 13 Sep 2008 22:12:31 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:12:08 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý a deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:11:56 GMT)

Herbert mal dnes extra zl7 a deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:11:43 GMT)

Herbert má dnes extra smutný deň... Kika vie, prečo... a to má zajtra ísť na majstrovstvá SR... (Fri, 12 Sep 2008 11:11:39 GMT)

Herbert má dnes extra smutný deň... Kika vie, prečo (Fri, 12 Sep 2008 11:04:21 GMT)

Herbert has his notebook broken. Like if there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:52:27 GMT)

Herbert has his notebook broken. Liek if there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:52:19 GMT)

Herbert has his notebook broken. If there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:51:51 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (one older, one younger) (Tue, 09 Sep 2008 23:42:02 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (one older, onr younger) (Tue, 09 Sep 2008 23:41:56 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (Tue, 09 Sep 2008 23:41:25 GMT)

Herbert vidí, že Kiku už mu vyviezli do Kanady ;-( (Tue, 02 Sep 2008 21:04:14 GMT)

Status cleared (Sat, 30 Aug 2008 20:25:52 GMT)

Herbert asi zasa pôjde open-air DDR, niekedy večer, asi na Župné (Sat, 30 Aug 2008 16:07:42 GMT)

Herbert si pomýlil dni. Všetko je na dve veci (Wed, 27 Aug 2008 16:55:37 GMT)

Herbert má zasa stisnuté srdce. Pôjde na koncert do Slovenského Rozhlasu na 19, vstup voľný, Pohoda _FM live (Wed, 27 Aug 2008 15:21:57 GMT)

Herbert má zasa stisnuté srdce. Pôjde na koncert do Slovenského Rozhlasu na 19, vstup voľný, Pohoda _FM (Wed, 27 Aug 2008 15:18:38 GMT)

Herbert wants to integrate Facebook status changes with posting to Twitter (Tue, 26 Aug 2008 22:00:59 GMT)

Herbert just hears You and Me Song. Heart is gonna break any moment (Tue, 26 Aug 2008 21:59:19 GMT)

Herbert listens You and Me Song. Heart is gonna break any moment (Tue, 26 Aug 2008 21:58:26 GMT)

Status cleared (Tue, 26 Aug 2008 21:13:00 GMT)

Herbert ide k Milosrdným bratom a potom bude open air hrať DDR niekde v meste. Bude rád, ak sa k nemu niekto pripojí. Najlepšie ona s tým, že sa vracia (ha,ha,naivita) (Tue, 26 Aug 2008 15:21:41 GMT)

Herbert ju vidí, ako už nie online, bolí ho existencia, ide k Milosrdným bratom a potom do Next Apache (Mon, 25 Aug 2008 15:29:03 GMT)

Herbert ju vidí, ako je online a bolí ho existencia (Mon, 25 Aug 2008 15:03:18 GMT)

Herbert is uploading more old photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:56 GMT)

Herbert is uploading old photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:16 GMT)

Status cleared (Sun, 24 Aug 2008 21:30:09 GMT)

Herbert is uploading photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:05 GMT)

Herbert is down (Fri, 22 Aug 2008 17:35:02 GMT)

Herbert managed to pass his first 11-difficulty song in ITG, Charlene (Wed, 20 Aug 2008 19:47:31 GMT)

Status cleared (Mon, 18 Aug 2008 15:23:44 GMT)

Herbert writes (Mon, 18 Aug 2008 12:43:23 GMT)

Status cleared (Sun, 17 Aug 2008 21:14:06 GMT)

Herbert is leaving to downtown to attend the holy mass and then to perform some open-air DDR (Sun, 17 Aug 2008 13:07:21 GMT)

Herbert is leaving to downtown to attend the holy mass and then perform some open-air DDR (Sun, 17 Aug 2008 13:07:02 GMT)

Herbert is going to cook and then to eat, listening to Rádio _FM while doing it (Sun, 17 Aug 2008 11:21:39 GMT)

Herbert is going to cook and then to eat, listening to some Rádio _FM while doing it (Sun, 17 Aug 2008 11:21:12 GMT)

Herbert finished his biggest upload batch yet and is tired (Sat, 16 Aug 2008 22:44:42 GMT)

Herbert is uploading LOTS of photos onto herby.smugmug.com (Sat, 16 Aug 2008 18:44:28 GMT)

Herbert hľadá, kto by ho bol schopný, popri bežnom živote, dlhodobo a proaktívne milovať (Wed, 13 Aug 2008 07:54:16 GMT)

Herbert nie je (Tue, 12 Aug 2008 21:09:43 GMT)

Herbert potrebuje kontext, patriť k niekomu. (Fri, 25 Jul 2008 18:38:37 GMT)

Herbert postol nový článok a rozmýšľa, či dostane nejaké reakcie (Thu, 24 Jul 2008 15:17:00 GMT)

Vždy keď jej pošlem ICQ, dostanem oznámenie, že sa práve odhlásila a že to môžem poslať Offline. Zrejme sa takto správa filter mirandy.

Občas to tu updatnem. Nebudem pri každej príležitosti robiť nový článok.

4. júna 2009, 16:47:35: kika hral som mungyodance 3 a bol som lama a potom som sa s tebou chcel milovat
16:47:47: nebola si tu
16:47:55: este som ta nemiloval po ddrku
16:55:58: myslim ze by to bolo naozaj pekne, ozaj [vypadlo mi slovo, opak k "umely, hrany, kontrolovany"]
16:56:08: myslim, ze by si pri tom bola stastna
16:56:09: ;-(
16:56:12: 143
16:58:04: (uz som to slovo nasiel: spontanne)

13.apríla 2009, 1:07:21: odpust mi
uver mi
vrat sa

prosim

3, februára 2009, 4:42:31: kikuska, zena moja, pod ku mne.
potrebujem ta.
mal som hrozne sny, ze sme zostali jedini zivi ludia.
ty tam a ja tu

31. januára 2009, 0:36:16: milujem ta.
a potrebujem ta.
a je mi z toho vsetkeho zle.
ako si bezo mna.
a ako si vlastne vsetko toto mozem beztrsdtne pisat, lebo sa ti to cez filter aj tak nedostane.

Dnes som mal hrozný sen. Bola tam Kika aj ja aj zopár ďalších ľudí, ale to už nebol nikto známy, to boli nejaké NPC. Kika bola pilotom Formuly 1, ale z nejakého mne neznámeho dôvodu som mal ísť za volant F1 na závod, ktorý mal odštartovať, ja. Mal som akúsi snahu argumentovať, že ja neviem riadiť auto, nie to ešte F1 počas závodu, nik ma ale nepočúval. Čakal som, že ma v tom Kika nenechá, ale jej vzťah k danej situacii aj ku mne bol chladný. Bál som sa, ale nakoniec som tam nasadol, aj kvôli nej (ten pocit, že kvôli nej, si pamätám naisto).

Ráno mi to prišlo ako alúzia na prvý diel Neon Genesis Evangelion. Ale nezdalo sa mi, že by som bol Shinji ani ona že by bola Rei. Po chvíli mi to ale až také od veci nepripadalo. Shinji tiež prežil v detstve stratu milovaných osôb a tiež z neho asi vyrástla osobnosť s dominantným typom 4 (viď www.enneagramcentral.com). A Rei pokojne naozaj mohla mať dominantný osobnosťný typ 9, hoci to mohlo byť aj 8 alebo 5. Až taká odvecná mi teraz táto podobnosť nepripadá.

Tak som šliapol do pedálov, aby som monopost dal do pohybu a dostal sa na štartovnú pozíciu, ale z boxov to bolo k štartu dole kopcom a nevedel som ubrzdiť, tak som musel brzdiť nohou o asfalt. Potom, keď bolo treba presunúť monopost na správnu štartovnú pozíciu (30, nie 38, kde som sa pôvodne postavil). tak to bolo tak, že som presúval školskú lavicu zo značky 38 na značku 30. Ako to už vo sne býva, nič z toho nebolo divné a nelogické.

Potom som sa s niekým rozprával o tom, ako blbo sa cítim. Kika, ktorá to vie, nemôže pilotovať. Miesto toho tam sedím ja, lúzer, ktorý v živote neriadil žiadne auto, a maximálne tak hral Microprose GP 2. Buď pôjdem pomaly, tak ako to zvládnem, a výsledok tímu bude katastrofálny, a bude to na mňa, alebo sa zabijem, možno zhorím zaživa. A veľmi mi z toho bolo zle. Bál som sa. Nechcel som stratiť ani život, ani dôveru a vzťahy ostatných. Možno hlavne Kiky, hoci som si vtedy v tom strese neuvedomoval.

Potom som bol vo vlaku, v kupé. V otvorených dverách do chodbičky stála moja mama hore bez. Jej prsia vyzerali odporne - boli hrozne asymetrické, ľavé malo tak dvakrát väčší rozmer ako pravé, navyše boli obrovské guľaté a vyzerali veľmi nevzhľadne, ako napadnuté nejakou kožnou chorobou. O niečom sme sa rozprávali. Ale neviem o čom. Hlavný bol ten absolútne zlý pocit, ktorým som mal v tej formuli, a ktorý iba rástol.

Bol taký silný, že ma zobudil, a bolo to nepríjemné, naozaj nepríjemné zobudenie. Doteraz mi je zle.

A ešte predtým, než som mal pilotovať namiesto Kiky, som bol v Drnave (dedina, kde žila moja babka), bola tam ona a ešte nejaké dievča, ale neviem, či to bola Kika, možno áno, malo nejaký vzťah ku mne. Babka mi vravela, že ako to, že som oblečený (mysliac vyparádený; ona bola tiež), a nešiel som na omšu. Vtedy som si uvedomil, že je nedeľa, že ona sa práve z omše vrátila a ja som sa asi zakecal s tým dievčaťom. Mal som pocit, že to dievča tiež nie je nadšené tým, že som nebol na omši, a chystal som sa rýchlo stihnúť ďalšiu, aj keď možno už práve začala.

Pričom babka vôbec nebola veriaca, do kostola nechodila a prostredie babkinej rodiny bolo anticirkevné. Ale v snoch ide hlavne o pocity, kulisy k nim stačí aby sedeli tak trochu.

Po zobudení som mal teda navyše zlý pocit aj z toho, že je nedeľa a mal by som ísť na omšu, a že to bude z nejakého dôvodu veľmi ťažké. Až asi po 10 minútach som si spočítal, že je utorok.

Spoločným menovateľom všetkých tých epizód je to, že nechcem, NECHCEM, niečo dôležité stratiť (Boha, Kiku, dôveru, život), ale všetko k tomu speje a ostatní tomu ešte napomáhajú, a hovoria, že si to zaslúžim, je to moja vina, atď. Je mi hrozne zle.

Dnes je jedno z najsmutnejších výroči. Dnes je to pol roka odkedy odišla a už sa nevrátila, iba raz v doprovode rodičov vziať si veci, a to sa brať ako návrat nedá.

Pane Bože, v poslednom čase je môj vzťah skoro nulový. Už ti neverím, už nie si prítomný, už ani v tradícii Kiky nerobím prežehnanie pred jedlom, hoci som sa nejaký čas snažil. Strácam ťa, strácam ju. Ale dnes ráno som ťa vrúcne prosil, vidíš do mňa, vidíš, že nie som ten zlý, za ktorého ma má väčšina ľudstva od Kariho a Viliama po Ivana s Elenou. Prosil som ťa, urob, aby sa Kika prestala báť a vedome si dovolila znovu ten luxus, že ma bude milovať, že budem pre ňu znovu najdôležitejší človek na svete, že bude na mňa celý deň myslieť. Lebo si to zakázala. A ja ju potrebujem, neviem bez nej žiť, a už som jedíný, kto verí vo vzrastanie v láske, ironicky, lebo mi to večne opakovala ona, ktorá by som tomu dnes asi, ale nie slobodne, vedená obsesíou že ma musí v sebe zabiť, vysmiala. Prosím ťa o to aj teraz, hoci moja viera a nádej sú iba epsilonové. A veľmi dobre vieš, že ťa nechcem mať explicitne na prvom mieste, že ťa chcem mať prítomného implicitne, ale že explicitne mám prvú Kiku. A teba by som chcel, aby si bol prítomný tak nejak implicitne, tak, ako je to na tých kresťanských tričkách s vrkočom a nápisom "Jesus, You and Me".

Prosím, nech sa vráti.

Veď:

Bohu človek nerozumie. Sú tu síce snahy o porozumenie Božím zámerom, ale nikdy nemôžu stopercentne uspieť. To vám povie každý teológ. Vykladáme si rôzne signály ako znamenia a vymýšľame, čo nám tým chcel povedať. Aj sa nám darí, ale aj nie.

Bábätku človek nerozumie. Sú tu síce snahy o porozumenie bábätkovskej reči, ale nikdy nemôžu stopercentne uspieť. To vám povie každý detský lekár. Vykladáme si rôzne signály ako znamenia a vymýšľame, čo nám tým chce povedať. Aj sa nám darí, ale aj nie.

Boh nás miluje.

Bábätko nás miluje.

My sami cítime k Bohu lásku, niekedy veľmi silnú a dá sa povedať iracionálnu, a nevieme, odkiaľ sa zobrala.

My sami cítime k bábätku lásku, niekedy veľmi silnú a dá sa povedať iracionálnu, a nevieme, odkiaľ sa zobrala.

Boh je náš osobný Boh. Iní majú tiež svojho Boha, ale ten náš je práve pre nás ten najúžasnejší na svete.

Bábätko je náše osobné bábätko. Iní majú tiež svoje bábätká, ale to naše je práve pre nás to najúžasnejšie na svete.

Tak toto ma napadlo, keď som uvažoval nad tým, ako všetci protežujú pohľad na Boha ako pána, otca a vôbec...

17. augusta 2008, Bratislava, libresso Next Apache

(pokračovanie)

Dnes som bol na omši v Blumentáli a, čuduj sa svete, hovorilo sa presne o tomto. Že máme veriť stále a bez pochýb, ako deti veria tomu, že ich rodičia majú radi. Čítanie bolo o pohanskej žene, ktorej Ježiš nechcel pomôcť, a vravel: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a dať ho šteňatám“ a ona na to „Ale aj šteňatá jedia zvyšky zo stola svojich pánov.“ No, úplne presne o tom, čo som písal včera, to nie je, ale je to blízko.

Problém so mnou je, že neverím. Teda mi to aspoň tak pripadá z toho, čo viem o sebe a o viere. Sú niektoré veci, ktoým verím, ale tie sú od viery, ktorá je v Apoštolskom vyznaní, ďaleko. Sú veci, ktorým pomerne zúfalo verím, ale sú len tak okrajovo príbuzné. Ale veci, o ktorých sa mi zdá, že sú fundamentálne, o tých sa mi bez výnimky zdá, že v ne neverím.

Napríklad verím v peklo. Teda, presnejšie povedané, bojím sa, aby som tam neskončil. Väčšina ho popisuje ako miesto, kde je človek naveky bez Boha, a to je najväčšie utrpenie. Mne stačí taká definícia, že je to miesto, kde mi bude naveky aspoň tak zle, ako mi je teraz. To naozaj nechcem, a tento môj strach z pekla mi vo veľmi zlých chvíľach efektívne bráni pred samovražednými krokmi. Lebo samovrahovia končia v pekle. Hovorí sa.

Verím aj v Zlého. Že je, a že z nejakého dôvodu ponúka ľudí k tomu, aby robili zlo. Aj keď, teraz neviem, či to nie je len personifikácia, ktorú som prijal, aby sa proti nej lepšie bojovalo. Ale skôr si myslím, že v jeho existenciu naozaj verím. Občas ma chytá beznádej, lebo veď hovorí sa, že je taký inteligentný, že kohokoľvek bez problémov dostane - potom akú máme šancu? Nemám ho rád, lebo mi robí zle. Ale zároveň ho ľutujem - zdá sa mi, že potrebuje lásku, ako každý, ale nedostáva ju, lebo bol vyhnaný.

Verím v zázraky. Už som ich niekoľko zažil. Videl som ich, zažil som ich, viem, že sú. Brané čiste logicky, ako to, že potom neverím v Boha, veď pochádzajú od Neho? Áno, podľa logiky som divný, ale to sme asi v týchto veciach všetci. Veľmi často vidím Boha ako Toho, ktorý robí zázraky. A keď sa modlím, tak ho dokola o nejaký prosím. Aj keď je mi smutno, že mi ich asi nedá, lebo on ich dáva podľa nejakého kľúča, ktorému úplne nerozumiem. Na jednej strane „proste a dostanete, klopte a bude vám otvorené“, na druhej strane kopa výrokov o tom, že Boh nie je skrinka na prosby a zázraky, že máme niesť kríž, že nám dáva to, čo je pre nás najlepšie a nie to, o čo žiadame apod.

A potom je tu Kika. Verím (asi zúfalo) tomu, že sme si súdení - to jest, že Pán Boh nás poslal na tento svet preto, aby sme boli s tým druhým a milovali ho (teraz to tak nie je, pokazili sme to, mnohí by tvrdili, že hlavne ja). Lenže ja tomuto verím. Som zúfalý z toho, že je to pokazené, z toho, koľko energie bude treba na to, aby sa to spravilo, či to zvládnem, bojím sa malovernosti, že mi v hlave začnú znieť hlasy, že to tak nie je. Som zúfalý aj z toho, že neviem, čo mám robiť, aby som opravil všetko, čo sa dá, a urobil všetko, čo mám, aby sa to vyplnilo.

Existujú aj také hlasy, že môj vzťah ku kresťanstvu je taký, ja by som to zjednodušil do slov konzumný alebo farizejský, hoci nikto to takto nevyslovil. Že sa mi kresťanstvo páči len dovtedy, kým nemusím niečo obetovať. Na to neviem, čo povedať. Na takéto útoky reagujem stereotypne - asi je to pravda, koniec-koncov, ja som lúzer a zlý človek a zaslúžim si byť potrestaný. Pasívne agresívna obranná reakcia mojej tragicky romatickej osobnosti s nulovým sebavedomím.

Ale veci, ktorým mám naozaj veriť - s tými už je problém.

„a v život večný“ Tu je to také áno aj nie. V nebo a veci po smrti som začal veriť, lebo Kika. Sľúbili sme si, že budeme naveky šťastní vo vzájomnej láske. Naveky znamenalo tu, na zemi, a potom naveky, v nebi. To je niečo, čo som naozaj chcel. Byť s ňou ani nie že do smrti, ale aj potom, naveky. Takže som začal túžiť po tom, dostať sa do neba. Lebo som chcel byť s ňou. Ona verila, že existuje. A nechcel som, aby tam bola sama, chcel som tam byť s ňou. Milovať ju naveky. A citiť, ako ona miluje mňa naveky. To, že je tam aj Boh, bol fakt, o ktorom som vedel, že je pre ňu dôležitý, ale pre mňa osobne nebol; len ona. Myslím, že ani teraz sa to veľmi nelíši. Chcem získať Kiku späť a potom s ňou byť naveky. Čiže aj v tom nebi.

Lenže, keď sa to vezme vo všeobecnosti, neviem, či ozaj verím v život večný. To by som asi viac považoval „časnosť“ za inú kategóriu ako „večnosť“. A mal taký ten prístup, že toto tu je len „predkolo“. Ale ja to tak necítim. „Hľadajte Božie kráľovstvo, ostatné vám bude pridané“ je mi ešte stále príliš cudzí, možno by som povedal až chorý prístup. Skôr ma od kresťanstva odstrašuje.

„vo vzkriesenie tela“ To je časť, ktorá je mi veľmi príťažlivá. Že nebo nie je len nejaký suchý platónsky svet ideí, ale že ľudia budú vzkriesení s duchom, dušou aj telom. Časté hlasy sú, že oslávené vzkriesené telo je niečo iné než to, čo máme teraz, a že ... [doplňte si niečo proti telesnosti]. Lenže. Lenže napríklad aj vo svetle toho, čo je v „špekulatívnej“ prvej časti encykliky Deus caritas est, a aj vo svetle toho, že súčasťou spoločných modlitieb na svätých omšiach býva aj také, že „za [zdravotníkov], aby sa náležite starali o telo, ktoré je určené na oslávenie, prosme Pána“, som toho názoru, že telo je chrám Ducha, ak to človek prijme. Ja to rád prijímam. A ubite ma za to, že som si rád predstavoval, že sa v nebi budeme môcť s Kikou milovať, na vyššom leveli, nekonečne veľa krát.

„v odpustenie hriechov“ Tak, a je tu prvý kameň úrazu. Tomuto asi neverím. Nie preto, že by som to rozumom neprijímal, považoval to za blbosť, apod. Ale odpustenie je vec, ktorá je pre mňa zo základu nepochopiteľná a neprijateľná. V tomto potrebujem pomôcť. Naučiť sa uveriť, že to zlo, ktoré som vykonal, sa síce stalo, ale ja nemám očakávať trest, ale prijať, že nik za to neočakáva satisfakciu, že „dlhy“ z neho vyplývajúce boli vymazané z účtovníctva a ja mám byť zasa čistý ako dieťa. Tak dlho som učený tomu, že zlo zasluhuje trest, a že keď budem zlý, tak ma ľudia nebudú mať radi a opustia ma, že proste neviem uveriť v odpustenie. Teda, dúfam, že viem, len si to teraz neviem predstaviť. A potrebujem v tom pomôcť.

A potrebujem, aby mi Kika povedala, že mi odpúšťa. Ona s tým nikdy nemala problém, ale teraz sa mi zdá, že mi nedokáže odpustiť.

„v spoločenstvo svätých“ Tým neviem, čo chcel básnik povedať.

„v svätú cirkev katolícku“ V podstate platí to isté, ako pre predchádzajúci verš. Asi tu pôjde o nejaké veci ako viera v to, že všeobecná cirkev je telo Kristovo a nevesta Kristova a že teda to nie je len spoločenstvo kresťanov, ale celok vyššej úrovne. Toto som doteraz veľmi neriešil.

„Verím v Ducha Svätého“ Hm. No, všetci hovoria, že Duch Svätý je súčasťou Svätej trojice, takže za predpokladu, že verím v Boha, mal by som bez problémov veriť v Ducha Svätého. O toto ale asi nejde. Teda, zasa neviem, ktorý aspekt viery vyjadruje tento verš. Predpokladám, že ide o to, že veci pripisované tomuto aspektu Boha tu skutočne sú a môžeme a máme v ne dúfať, ako je to v Matúšovi: „Keď vás vydajú súdu, nestarajte sa, čo a ako budete hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo povedať. Veď to budete hovoriť nie vy, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ Tak s týmto až taký problém nemám. V tomto prípade verím.

„Odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“ No, posledný súd. To je trochu iná téma. A hlavne, s mojím nízkym sebavedomím ... hoci, je milostivý. Ale aj tak, pšenica a kúkoľ ... bojím sa.

„sedí po pravici Otca, Boha všemohúceho“ No, ak by som veril tým ostatným, nemám problém veriť ani tomuto. Ale.

„vystúpil na nebesia“ Detto.

„tretieho dňa vstal z mŕtvych“ Hm. Základný prvok kresťanskej viery. A niečo, z čoho by som asi mal byť najviac v úžase. A pritom, nejako ma to necháva chladným. Asi mám nejaký blok, niekde mám v hlave alebo v srdci zavreté dvere. No dobre, vstal z mŕtvych. No a čo, keď bol Boží Syn, tak to nie je nič divné. Veď to predtým ešte predpovedal... Získať bázeň a úžas nad týmto je asi tiež vec, v ktorej by som nejakú pomoc potreboval.

„umrel a bol pochovaný, zostúpil k zosnulým“ No, ok. Iste, stalo sa to. Nejako nevidím problém v tom, veriť tomu, asi je to tam, aby sa pripomenulo jeho utrpenie a zázrak zmŕtvychvstania. Asi niekde musím byť veľmi zranený, keď sa k tomu neviem poriadne vyjadriť. A de facto nič necítim.

„bol ukrižovaný“ Videl som Passion of the Christ. A zažil som, ako skoro každý, ako sa v niektorých polohách zle dýcha. Ak to urobil kvôli mne, aby som to nemusel zažiť ja, tak mu ďakujem. Neviem, ako to lepšie vyjadriť.

„trpel za vlády Poncia Piláta“ No, trpel.

„narodil sa z Márie Panny“ O tomto sa už nehádam. To je to najmenšie.

„ktorý sa počal z Ducha Svätého“ Detto. Ak Boh je, a mal v pláne poslať na svet Syna aby zachránil ľudstvo, tak takéto veci nie sú problém prijať. Ak. Celé je to implikácia.

„jeho jediného Syna“ Veriť tomu, že Ježiš Kristus je Syn Boží, keď to vezmem len ako holý fakt, nie je žiaden problém. To je presne ako s predchádzajúcimi dvoma. Trochu (trochu dosť) väčši problém je, keď sa to vezme komplexne. Keď Boží Syn znamená nie len „ten, ktorého splodil Otec“, ale keď sa vezme do úvahy aj jeho poslanie, jeho úloha na tomto svete. Že nás prišiel zachrániť pred hriechom a smrťou. Že je celá tá rozprávka faktom o tom, ako beží tento svet ...

(došla mi bombička, som unavený a je neskoro; navyše som si uvedomil (s Kikinou pomocou, lebo som si predstavoval, ako to hovorí), že mi ušiel jeden verš, pomerne kritický; takže končím, pokračovanie nabudúce)

16. augusta 2008, Bratislava, Tatra centrum, kaviareň Coffee & Co

Rímski katolíci majú v nedeľu a vo sviatok ako súčasť liturgie aj dlhé, niekoľkoveršové vyznanie svojej viery. Má dve alternatívy, a ako som stihol vypozorovať, v tunajších krajoch je viac v obľube Apoštolské vyznanie. Zarytý anticirkevníci by asi povedali niečo na spôsob, že je to mantra, ktorá má za cieľ udržiavať brainwashing ovečiek. Ja sám som sa ho napočúval mnohokrát priamo z Kikiných úst, vždy keď som s ňou bol na omši. Aj mi ju práve táto časť liturgie často bolestne pripomína. Keby som sa zamýšľal nad tým, prečo práve táto a nie iná, asi by som došiel k tomu, že jednak tieto slová hovorila naozaj z hĺbky duše a bolo to na tom cítiť a počuť, jednak je to pomerne dlhé a neprerušované a zborové, čo má v sebe istú silu.

Ale nie o tom som chcel. Aj keď asi je to prirodzené, Kika je všade v mojom srdci.

Ja som nikdy toto vyznanie nehovoril. Teda, za oných čias, ešte spolu s Kikou, som počas celej omše mlčal a vynechával celú liturgiu, ale ani potom, keď som začal omše navštevovať sám, som sa k tomuto vyznaniu nepripojil. Nedokážem totiž klamať. A teraz to nehovorím ako sťažnosť, že by som rád, ale neviem to. Ja ani nechcem. Cítim to ako niečo zlé a nesprávne a proste to neurobím. Myslím, že každý človek má v sebe nejaký blok pred hovorením nepravdy, u mňa je veľmi silný. Preto vyznanie vynechávam.

Učinil som, pravda, asi tri pokusy, keď som sa ho snažil hovoriť s ostatnými. To ale bolo skôr na úrovni prosby alebo žiadosti, vedel som, že hovorím slová, ktoré nie sú pravda, ale hovoril som ich preto, aby sa pravdou stali. Nepomohlo, dvakrát som ten text niekde pokazil a ten jeden, ktorý sa podaril, žiaden zázrak nepriniesol.

Na základe toho, čo som sa zatiaľ o viere dopočul, je to celé také zvláštne komplikované (myslím teraz konkrétne vieru v kresťanského Boha). Viera je darom Ducha Svätého a teda, kým sa Duch nerozhodne, môžem sa snažiť koľko chcem a stavať sa na hlavu, nič s tým nenarobím. Takže si môžem ísť sadnúť do kútika a čakať, kedy ma konečne osvieti.

Ja sám som asi najbližšie škatuľke agnosticizmu - teda viere, že sa Boh dokázať ani vyvrátiť nedá a že človek buď uverí (jeho existencii, resp. neexistencii), alebo bude bez viery. Ale to, či ju bude alebo nebude mať, to nie je vec, ktorú by mohol ovplývniť. Proti tomu sú tu ale iné hlasy, ktoré hovoria, že pre vieru sa človek môže rozhodnúť. Asi sa tým myslí skôr pre jej hľadanie, lebo pre vieru v čokoľvek sa rozhodnúť nedá; viera a rozhodnutie nie sú to isté.

A potom sú tu hlasy, ktoré môžu tvrdiť, že si pletiem vieru s istotou, a že viera a pochybnosti patria k sebe. A že keď si pod vierou predstavujem to, že už navždy budem bez pochybností veriť vo všetky tie veci z vyššiespomínaného vyznania, tak som na omyle, lebo to bude večný boj a znovuspochybňovanie a znovupotvrdzovanie.

Myslím si, že som zažil veriacich oboch typov. Kika podľa mňa verila (možno to len idealisticky vidím) absolútne, bez spochybňovania. Niekto by povedal, že naivne. Mňa táto absolútnosť a čistota fascinovala a miloval som to v nej. Aj ja chcem veriť takto. Namiesto naivne by som to radšej nazval detsky. Zdá sa mi to blízko tomu, čo sa píše v Písme: „Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nevojde doň.“

10. augusta 2008, autobus Sobotište - Nové Mesto nad Váhom

Predchádzajúcu noc som sa šiel vyspať niekam za dedinu pri ceste pod strom, keby začalo jemne pršať, aby som to mohol ignorovať. Keď som zaspával, boli ešte mraky. Potom som sa zobudil na zimu. Počas noci sa mraky roztrhali a bola chladná noc.

Ráno som vyčkal, kým vyjde slnko, prezliekol sa do čistých vecí a šiel na omšu. Omša bola ako vždy vo Vrbovciach - komorná až rodinná a k veci. Potom ma Bicák vzal do Sobotišťa, mal v aute voľné miesto.

Takže teraz už len sedím v autobuse a prechádzam. Autobus práve vchádza do Myjavy. Už tu všetko pripomína civilizáciu, a s ňou sa viažu spomienky na to, aké je to práve zlé. Že ma veľa ľudí nenávidí, pohŕda mnou alebo mi nedokáže odpustiť. Ja sa snažím, aby som takýto nebol.

Je otázka, aké prekvapenie ma bude čakať, až sa vrátim do bytu. Možno Kikina rodina využila to, že som bol na Bučkovej Jame na to, že mali týždeň k dispozícii na presťahovanie Kikiných vecí späť a jej kľúče ma čakajú v schránke. Alebo sa naďalej držia svojej doterajšej unperson doktríny a nič, čo by ma pripomínalo, nepovoľujú. Veď uvidím v Bratislave.

Veľmi ma bolí srdce z toho, ako zabíjajú (a od začiatku zabíjali) lásku. Ignorancia, odsúdenie a nekomunikácia. Oni mali pre svoju dcéru iné plány. Boh mi je svedkom, že ja som sa o komunikáciu snažil a radšej im veril, ako by som ich odpisoval. Teraz sa cítia byť na koni. Kto ich zbaví ich zaslepenosti - veď podporovať nenávisť nie je konanie dobra. Nazývali ma Antikristom. A teraz má ich dcéra benediktínsky medailónik s exorcistickými heslami. Aby ju chránili pred Satanom.

Veď ja tiež nie som svätý, ani zďaleka. Ale naozaj sa snažím nezabúdať na to, že hlavné prikázanie je láska. Život je s týmto prístupom iný. Najmä vo vzťahu k odsudzovaným a neprijímaným častiam spoločnosti. Ale aj k ľuďom všeobecne. Zdá sa mi, že keď má človek toto základné prikázanie na pamäti, nemôže odsudzovať, lámať palice, ignorovať - vo všeobecnosti robiť zlo. Aspoň nie v masívnom rozsahu, každý sme len človek a máme svoje hranice.

Bicák dnes hovoril o bezmocnosti a kríze. Zasa raz sa trafil veľmi presne do toho, čo ma práve trápi. Ale ani jeho, ani nikoho iného si neviem predstaviť, že by dokázal prelomiť múr ich ignorancie a odmietania. Ani on by ich nepresvedčil, že podporovať Kiku v nenávisti ku mne nie je pre jej dobro. A už vôbec si neviem predstaviť, ako by sa cez tú stenu, ktorú si Kika okolo seba za ich výdatnej pomoci vystavala, dostalo to, že nie som Antikrist ani Satan, že ju milujem, že aj ona miluje mňa, a že zlé veci sú z 99% preč.

Throw down the wall! Throw down the wall!

Autobus je v Starej Turej. Slnečný, skoro bezoblačný deň. Vodič púšťa nejaké rádio. Pohoda.

Toto sú asi chvíle, keď ľudia začnú pochybovať o Bohu. Mne osobne to žiadne pochybnosti nepridáva ani neodoberá. Keď Boh je, tak vie, prečo to robí takto a nie inak. Ja ho môžem iba prosiť a dúfať v Jeho milosrdenstvo.

Skutočný problém nie je Boh, ale ľudia. Presnejšie, zlo v nich. Alebo, podľa Kikinho kúzelného hesla z čias, keď sme ešte spolu iba začínali, nešťastie v nich. Prečo si všetci tí seriózni kravaťáci a lobisti nepriznajú, že sú ako deti a potrebujú lásku? Miesto toho pestujú image moci alebo úspechu? Ja im prajem, a vždy som im prial, aby svoje šťastie našli a boli milovaní. Aj ja lásku potrebujem. Som preto menejcenný lúzer? V akej spoločnosti to žijeme?

Ktovie, koľko bezdomovcov, väzňov, mafiánov a iných trosiek by žilo plnohodnotným životom, keby im niekto dal dosť lásky, v takom jazyku, v ktorom by jej rozumeli? Myslím si, že väčšina. A teraz nehovorím o tom, že majú začať veriť v Boha. Ja sám Krédo a Vyznanie viery vynechávam - nebudem klamať. Láska sa prejavuje skrze ľudí. A lieči dušu. Duša, ktorá má menej rán, koná viac dobro a menej zlo.

Prečo welfare state dodáva v sociálnych dávkach peniaze? Tie sú troske nanič, iba na prepitie. Prečo ten slávny welfare state nedopĺňa, keď už má tie mesiášske komplexy, namiesto peňazí lásku? Nech tie peniaze radšej dajú psychológom a kňazom, ktorí potom každému, kto je v núdzi, individuálne doplnia chýbajúcu lásku, až kým ho táto zasa nevzchopí. Keď už máme tie inštitúcie, nech robia niečo zmysluplné.

Autobus je v Novom Meste. Toto už s kopanicami naozaj nemá nič spoločné.

9. augusta 2008, Vrbovce, 14:00

Tak som zostal sám a môžem nasávať atmosféru upršanej dediny. Je mi trochu zima, musím sa priobliecť.

Dúfam, že nie som domácim úplne na ťarchu. Obsadil som totiž malú terasu pred krčmou, na ktorej sa často zastavovali, aspoň sa mi tak zdá. Ale teraz tu nik nie je. Prší. Už pomerne dlho. Pršalo celú predchádzajúcu noc, potom si mraky dali pauzu, kým sme zbalili tábor. Teraz prší znovu. Obloha je zamračená všade navôkol. Vyzerá to na dlho.

Pred chvíľou odišli poslední účastníci. Ja som tu zostal, asi z viacerých dôvodov. Prvý je ten, že som tu plánoval zostať do nedele a navštíviť Bicákovu omšu. Bicákove omše za nejakú tú obeť stoja. Ďalší dôvod, alebo skôr výhovorka, je cestovný príkaz, ktorý som vyplnil so zajtrajším dátumom návratu. A asi je tu aj nejaký tretí dôvod. Ešte tu chcem byť nejaký čas sám. Hoci časovo to tak nevychádza, je tu zo mňa výrazná časť. Domáci o tom ani nevedia. Ale jednak Bučkové Jamy, jednak dôležité fragmenty s Kikou vyvažujú nedostatok kvantity kvalitou.

Dážď ustáva.

Mám splín jak sviňa. Toto miesto je skoro ideálne na to, aby som sa schuti poprehŕňal všakovakými príjemnými spomienkami. Mám výhľad na konkurenčnú krčmu, ktorá evokuje staré zlaté časy dávno minulých ročníkov Bučkovej Jamy. Napadá ma napríklad Funkenschlag s Vojtekovcami, ktorý sme hrali na lavičkách, na ktoré mám výhľad, v ktorom sme sa snažili zastavaním všetkých miest na mape zabrániť Martinovi vo výhre, ale prišlo Stufe 3. Z miesta pred tými lavičkami sa štartovala kedysi dávno orvávačka, sedánek až hore do tábora, kde sme mohli vyhrať, ale vďaka rozhodnutiu Peťa Černáka skrátiť si to cez pole sme stratili náskok, sily aj motiváciu a skončili poslední. Naproti lavičkám mám výhľad na tunajší katolícky kostol. Vyzerá ako stará ruina. Aj ňou v podstate je. Pamätám si na svoje udivenie nad tým, ako múdro ten farár hovorí, keď som tam, len zo zvedavosti, navštívil omšu s inými účastníkmi. A na ďalšie prekvapenie, keď sa ukázalo, že to nie je výnimka, a že omše pána farára Bicáka stoja za to vždy. Veď som tu zostal kvôli tomu, aby som na jednej zajtra bol.

Obloha naznačuje jemné náznaky vyjasnenia. Ale ešte sa na to nespolieham. Neviem, kde budem túto noc. Zariadim sa podľa okolností.

Kika. Posledné dve noci sa mi snívalo o nej. Viem, že jeden z tých snov bol o tom, že sa ku mne vrátila. Aj Kika súvisí s tunajším katolíckym kostolom. Jej rodina tu má chatu, takže na tunajšie omše chodievala častejšie. Nevyše sa angažujú na rekonštrukcii. Je potrebná, kostol sotva stojí, vnútri je spevnený nejakými priečnymi železnými tyčami. Posledná (ostatná podľa najnovšieho vynálezu jazykovedcov) omša s ňou v tomto kostole bola v októbri minulého roku, za dramatických okolností, v atmosfére napätia a nenávisti zo strany jej rodiny.

Ten kostol za to nemôže.

Spoza mrakov vykuklo slnko. Vidím to, lebo je zrazu osvetlený trávnik za kostolom a vidieť na ňom tiene stromov. Na trávniku sú lavičky a malé detské ihrisko. Ktovie, či ho chceli skôr domáci alebo víkendujúci Bratislavčania.

Vtedy ma Kika milovala naozaj veľmi. Boli sme na prechádzke, objavili sme portál do inej dimenzie, ale sme ním neprešli, a sľúbili si, že budeme spolu naveky šťastní vo vzájomnej láske. Mysliac tým aj tu na zemi, nie až v nebi. Najkrajšia večerná prechádzka môjho doterajšieho života. Mali sme chodiť na prechádzky častejšie. Vo všeobecnosti, mali sme robiť viac nezmyslených, ale lásku živiacich vecí.

„Sľuby večnosti / sú tie / ktoré každá / počuť chce“ Toto sa spieva pre zmenu u Andreja Šebana. Čo si mám na základe tohoto rodového stereotypu pomyslieť o sebe? Ja som muž, ale tiež ich počuť chcem. A veriť im. A spoliehať sa na ne. A potom byť na základe toho nevýslovne šťastný. Už sú preč. Teda, vyzerá to tak. A ja? Ja meditujem nad tým, ako som bez týchto sľubov večnosti vykorenený, odrezaný, odtrhnutý od všetkého zmyslu.

Zasa prší. Statne.

Kam smerujem? Neviem. V podstate je mi to jedno, kam. Čo chcem, je Kika. Aby sme zasa boli spolu. Aby vstal z mŕtvych ten sľub večnosti. Niekedy zažívam pomerne zaujímavú skúsenosť s klišé. Možno nie som sám. Nastanú situácie, v ktorých zistím, že niečo, čo som považoval za vyprázdnené klišé, je plnovýznamová replika. Aj teraz. Človek si uvedomí, čo mal, až keď to stratí. Hrozné klišé. Ale v tejto situácii je to smutné plnovýznamové tvrdenie. Všadeprítomná čistá objímajúca Kikina láska je To. To, čo keby som mal po tomto všetkom znovu, už si to nenechám nijako vziať. To, čo je také silné, že to nemôže byť mŕtve, tým som si istý. Ale je to teraz postavené mimo. Zneškodnené. Klamané. Izolované. Týrané. A vyhladované. Ale mŕtve nie. Ako Samson. Ako ostrihaný Samson.

Ako dostať Samsona von živého?

Niektorí ľudia mi prajú, aby sa to podarilo. Je ich našťastie viac, než tých druhých. Ale našli sa aj takí.

Teraz som paralyzovaný v písaní. Zamotalo sa to. Jednak to s tým, že sedím Pod gaštanom pramálo súvisí, jednak mi je zle z tých, ktorí „ľutujú každé dievča, ktoré si so mnou začne“. A ešte to komplikujú ďalší ľudia a ďalšie entity a ďalšie filozofické koncepty. Napríklad Boh, agapé a éros.

(ten istý deň, neskôr, na námestí)

Vrbovce pripomínajú albatrosa. Preto má nováčik problémy sa v nich vyznať a blúdi. Až nedávno, pred piatimi týždňami, keď som si sem urobil nostalgický výlet, som konečne pochopil, ako je to tu postavené.

Prvé, čo som si z Vrboviec pamätal, bola hlavná os - cesta od námestia s autobusovou zastávkou, krčmou a katolíckym kostolom k evanjelickému kostolu a renovovanej cirkevnej škole. Pre nás, účastníkov Bučkových Jám, bola toto hlavná časť dediny. Vo zvyšku som ja osobne veľmi blúdil a mal problém nájsť správnu odbočku späť do tábora. Predstavoval som si, že dedina je postavená okolo tejto osi. Ako si človek asi spočiatku oprávnene myslí, že telo albatrosa je postavené okolo jeho chrbtice. Ale keď roztiahne krídla, vyzerá telo skoro nepodstatne - krátke, hlava na jednom a chvost na druhom konci a z toho na obe strany dlhé krídla. Presne také sú aj Vrbovce.

Teraz práve neprší. Ale mrakov je stále plný obzor. Kam sa podejem na noc?

Keď som tu pred tými piatimi týždňami bol, uvažoval som o tom, že by sme s Kikou, až sa ku mne vráti, mohli na čas ujsť z úplne rušnej civilizácie niekam, kde by sme mohli žiť pokojnejšie. Nazval som to Vrbovčiansky nulový variant. Spočíval v tom, že len čo by mala osemnásť, to je v októbri, by sme sa presťahovali sem, do Vrboviec. Tak na rok. Prenajali by sme si za nejaký prijateľný peniaz podkrovie u niekoho miestneho, žili mimo ruchu veľkomesta, venovali čas jeden druhému a vyžili by sme z freelancových prác cez internet. Oficiálne by sme sa vzali, oddal by nás Bicák v tunajšom kostole, tak ako si to Kika priala, a ako som túto predstavu s nadšením vzal za svoju aj ja. V škole by si vybavila individuálny študijný plán a do Bratislavy by sme chodili tak raz mesačne.

Ešte vždy je to reálne. Október je ešte ďaleko. Aj keby bola na budúci školský rok vycestovaná niekam do Ameriky, po osemnástke by si mohla kúpiť letenku a prísť. To, že nie je karieristka ako jej rodičia, je jedna z mnohých vecí, ktoré na nej milujem.

A až by sme získali pocit, že už sme sa zo svojich rán vylízali a môžeme sa vrátiť do kolobehu stresu, tak by sme sa vrátili. Možno už po polroku, možno až po roku. Závisí od toho, kde by sa rozhodla študovať vysokú.

Slnko je ešte dosť vysoko na to, aby do západu vysušilo opršanú zem. Len keby tie mraky zo západu chceli skončiť.

Pred niekoľkými rokmi tu zrenovovali námestie. Majú tu umelý potôčik, ktorý má asi sedem metrov a vedie cezeň mostík. Potôčik ústi do jazierka s leknami a rybičkami. Aj teraz ich vidím plávať, pozoroval som ich aj dnes predpoludním, ešte keď tu boli ostatní ľudia z Bučkovej. Niektoré sú červené a niektoré sú pásikované bieločervené. Je to samozrejme veľký gýč, ale roztomilý. Navyše môže niekomu urobiť aj radosť, napríklad malému, asi trojročnému dieťaťu, ktoré sa pred asi desiatimi minútami rozplývalo a kričalo: „Voda!“ A možno zvuk tečúcej vody a plávajúce živé tvory pomáhajú prežiť aj splínujúcim romantikom.

Keď po revolúcii nasadili v Košiciach ryby do fontány, bolo to chvíľu cool. Až kým ryby nezačali miznúť a na noc sa museli strážiť. Potom to mesto vzdalo.

Tu asi žijú iní ľudia. Alebo je to tým, že sa všetci poznajú. Tunajší Rómovia si jedálniček rybami z jazierka neprilepšujú.

Slnko klesá, mrakov kopa.

Na tomto turnuse Bučkovej Jamy som si všimol, že vlastne neviem, kam patrím. Omnoho viac som si rozumel s „Aninovými deťmi“, to jest s tínedžermi zo Školy pre mimoriadne nadané deti, než s „dospelými“, pracujúcimi, ustarostenými, zaradenými, skeptickými, životom skúsenými, o civilizovaný image dbajúcimi yuppíkmi. Zdalo sa mi, že tie „deti“ majú stále energiu do života, ideály a vedia sa hrať. Tí ostatní už robili len to, čo im ich kompromisy dovolili. A mal som pocit, že nepriamo učia aj mňa - nemôžeš mať všetko, nauč sa žiť v skutočnom svete ako my. Nechcem. Dá sa žiť svoje sny. Aj keď to mnohokrát vyzerá, že to nejde, alebo, čo je ešte zákernejšie, že to za to nestojí.

Myslím, že Kika to cíti podobne. Asi by sme nemali dom a dve autá, ale boli by sme šťastní. Stačí viac lásky a menej si k sebe púšťať Zlého. Ostatne, láska je hlavné prikázanie.

Jej kravaťácky otec by si po tomto odstavci iba potvrdil, že som chorý človek, ktorý nie je schopný za seba, a tým pádom samozrejme ani za nikoho iného, prevziať zodpovednosť. A dcére by pogratuloval k tomu, že už je zasa v ich dobrých, zodpovedných rukách.

Asi naozaj v niektorých aspektoch vyrásť nechcem. Priznávam to bez mučenia. Vedúceho oddelenia predaja nábytku v nadnárodnej firme robiť nebudem. A na rozdiel od niektorých to za nedostatok nepovažujem.

Kika.

Boh.

Dve entity, ktoré mi v mnohom splývajú. Zmyslom mojej existencie je láska k nim. Všetko, čo je zmysluplné, je zmysluplné skrze ne. Vzťah k jednej a vzťah k druhej je neoddeliteľný. Nemôžem mať plnohodnotný vzťah ku Kike bez vzťahu k Bohu. Boh je veľmi dôležitou súčasťou jej života. Dostať sa k Bohu je cieľom jej života. Ja ju mám na tejto ceste sprevádzať. To je ťažké, pokiaľ nechcem touto cestou ísť aj ja sám.

Môj vzťah k Bohu nemôžem oddeliť od vzťahu ku Kike. Boh ma poslal na tento svet pre ňu a naopak. Na toto sme prišli v septembri, neďaleko STU v Bratislave. A ja tomu verím. Ale realita tomu (teraz) bráni. A bolí to.

Začína byť zima. Slnko je ešte nad obzorom. Aj mraky.

Môj život má zmysel skrze Kiku a Boha. Ani jeden z nich momentálne neodpovedá. A ľudia, tí vravia, že som mimo.

Čo prinesie noc a zajtrajší deň?

„Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi, máš Ty, Bože Otče všemohúci, v jednote s Duchom Svätým, všetku úctu a slávu.“ Toľko rímsko-katolícka liturgia.

Autori knižky o eneagrame „Devět tváří duše“ priradili jednotlivým triádam po jednej osobe z Trojice. Triáde brucha, ľuďom riadeným inštinktami, priamym, prirodzeným a jasným, ktorých primárna emócia v čase stresu je hnev, priradili Boha Otca. Triáde hlavy, ľuďom premýšľajúcim, hodnotiacim a porovnávajúcim, ktorých primárnou emóciou je strach, priradili Ducha Svätého. A triáde srdca, ľuďom primárne cítiacim, súdiacim a vzťahujúcim, priradili Ježiša Krista. Autori tejto knihy to s kresťanskou systematizáciou eneagramu trochu prehnali, šli omnoho ďalej, napríklad rozdelením veršov modlitby Otče náš jednotlivým osobnostným typom. Kedysi som sa tomu smial. Ale teraz si myslím, že minimálne to priradenie Trojice nie je nezmyslom.

Som človek srdca, ktorý má krídlo v oblasti hlavy. Postava Ježiša Krista mi je naozaj najbližšia. Prišiel na zem, šíril lásku a nakoniec nás vlastnou obeťou zachránil. K nemu mám asi najsilnejší vzťah.

Rolu Ducha Svätého som dlho vôbec nechápal. Teraz je môj vzťah k Duchu Svätému v rovine, povedzme, korektnej. Naozaj mi z tej Trojice príde ako najracionálnejšia z osôb. Je zdrojom viery. Vedie ľudí po tých správnych chodníčkoch. Vnukáva správne myšlienky. S vierou mám doteraz problém, Duch mi príde ako dosť neosobný, cudzí. Ťažko sa mi k nemu hľadá vzťah, ale viem, že je potrebný a užitočný (ten vzťah).

Otec je hrôzyplná osoba nahnevaného starca na obláčiku, Stvoriteľa, ktorý sa hnevá a trestá. Je mi to ľúto, že je môj pohľad takýto. Ale je fakt, že hoci Ježiša uznávam, cítim s ním a je mi blízky, k Duchu mám korektný a postupne budovaný vzťah, Otca sa bojím.

Všade sa hovorí „láska Boha Otca“. On je v skutočnosti ten, ktorý miluje. Rozumom by som to možno bol schopný do istej miery prijať, ale aj to iba do istej miery. A hanbím sa za seba, lebo ak ma naozaj miluje, musí mu tento pohľad veľmi ubližovať. Faktom ale je, že z triád eneagramu je pre mňa najviac neznámych práve v triáde brucha.

Veci také večné a nekonečné, ako bezpodmienečná láska alebo odpustenie, boli pre mňa vždy nepochopiteľné a vyvolávali istý druh iracionálnej hrôzy. To, že láska nie je za žiadne zásluhy, človek ju dostane nezávisle na tom, čo robil a kým je, je mimo sféry, v ktorej cítim pevnú pôdu pod nohami. Je to ako fakt z úplne iného vesmíru. To isté sa týka odpustenia - nastalo síce zlo, ale všetky záväzky z neho vymažeme z účtovníctva. Odteraz sa môžeš (a máš!!!) správať tak, ako by si to nikdy neurobil. Som si istý, že tieto veci majú súvislosť. Lásku a odpustenie by som dokázal prijímať aj dávať keby som mal vyčistený svoj vzťah k Otcovi, a naopak.

Kika je poklad okrem iného práve preto, že je z triády brucha, priamo z jej stredu. Ona mi dokázala dať bezpodmienečnú lásku a prijatie, ktoré ma tak fascinovalo a ktoré som hltal plnými dúškami. Hovorí sa, že Trojica je tajomstvo, ktoré človek nikdy nepochopí. Vyzerá to pravdepodobné. Pred niekoľkými mesiacmi, keď sa formoval náš vzťah s Kikou, som však dostal istý vhľad do tajomstva Trojice. Alebo si to iba neskromne myslím. Bolo to v čase, keď sa rozoberali otázky typu, o čo v tom vzťahu ide a čo je najdôležitejšie. Jeden pohľad hovorí, že absolútna priorita je usilovať sa o šťastie toho druhého. Čo vyzerá hrozne romanticky, ale nemôže to fungovať. Aby sa človek mohol usilovať o šťastie toho druhého, musí byť funkčný aj sám.

Ergo, je nutné starať sa aj o vlastné šťastie. Takže čo z toho je vlastne priorita? Obidve naraz. Ale toto je mimoriadne nestabilný a oscilujúci systém, z ktorého môže človeku tak maximálne šibnúť. Dve extrémy, niekedy antagonistické, a obe sú rovnakou absolútnou prioritou.

Až pridaním tretieho prvku sa veci dostanú do poriadku. Bolo pre mňa zjavením uvedomiť si, že sú tri veci, ktoré sú naraz absolútnou prioritou: jej šťastie, moje šťastie a vzťah medzi nami ako taký. Dovtedy som ten vzťah videl iba ako „second-class object“, ako niečo v pozadí, čo je nástrojom na tie prvé dve. Veci do seba zapadli, až keď sa vzťah medzi nami dostal na rovnakú úroveň ako jej a moje šťastie.

V tej chvíli som mal pocit, že chápem, o čom je Trojica. Otec a Syn ako dve rôzne osoby; podobne ako jej a moje šťastie. Ale aby to fungovalo, je potrebné na rovnakú úroveň k Otcovi a Synovi dať, ako tretiu osobu, rovnako dôležitú, aj vzťah medzi nimi. Teda vitaj, Duchu Svätý.

Na záver by som len chcel poprosiť: „Ježišu Kriste, ktorý si za mňa umrel, pošli mi Ducha, aby som pochopil, že sa Otca nemusím báť, že ma naozaj miluje.“

Herby

Predminulý víkend som prečítal Harryho Pottera 6. Ja viem, že to nie je žiadna novinka, a že vy už ste všetci pred rokom, ale nie o tom som chcel.

Možno si ani neviete predstaviť, ako ma potešilo, keď sa Harry a Ginny nakoniec dali dokopy. Dúfam, že to nebol od autorky "popular demand" (lebo určite im to priali mnohí, nie len ja). Ale bol som naozaj šťastný, že sa im to podarilo.

(Malá vsuvka: Keby som o tom nevedel dopredu, asi by ma Brumbálova (čítam český predklad) smrť zdrvila, ale bohužiaľ, dozvedel som sa o tom dopredu)

A na konci som bol zronený, možno som sa dokonca hneval, že sotva to začalo, tak to musí skončiť. Predsa sa nebudú opúšťať, keď sa konečne našli. To nie!

Aj keď to samozrejme istý zmysel dáva, veď to tam koniec-koncov bolo napísané. A keď som dočítal, tak som sa pred sebou zahanbil. Oproti mne je Harry Potter hlboko morálny hrdina. Predstavoval som si, čo by som robil v jeho svete ja. Nielenže by som si Ginny chcel nechať, ale na dôvažok som si bol istý, že zvodom zla by som sa asi nedokázal vyhnúť. A že by som bol asi jedným z tých, ktorí by sa nechali zlákať čiernou mágiou.

Som ešte stále príliš zlý človek. Pravdepodobne neviem milovať, čo Harry Potter vie. Mal by som byť lepší. Lenže sotva čo môže byť ťažšie. Nejako to nejde, aspoň nie rýchlo a jednoducho.