srdce.herby.sk

Som zlý. Nenávidím seba, svet, Kiku, Boha. A najviac asi nenávidím teba, milý čitateľ, lebo nechceš, aby sa ku mne Kika vrátila. A keby sa aj vrátila, iba by som ju znovu bil, lebo je klamárka a beztak to nemyslí vážne a aj tak ma opustí. Vždy bola klamárka a nedá sa jej veriť. Jediný človek, ktorého je ochotná na tomto svete brať vážne je jej bigotná matka. A potom už len Ježiš Kristus, ktorému ublížila, lebo žila so mnou, a ktorému už nikdy takto (a ani inak) ublížiť nesmie, lebo ten je jej miláčik.

Zbalím veci, aby môj hostiteľ mal čo najmenej práce, ak sa mi to fakt podarí, zoberiem zopár drobností (povraz), a pôjdem sa presunúť na miesta, kde Kika ešte bola bezbožná a tvárila sa, že ma miluje. Neviem, čo tam budem robiť a ako dlho. Jej okienko svietiť nebude, lebo ju vyslali preč odo mňa, hoci desať z desiatich čitateľov bude naisto súhlasiť s tým, že to pre jej vzdelanie.

Ďalšie miesto, ktoré môžem navstíviť, je jazierko, kde sme boli v časoch jej bezbožnosti na prechádzke. Určite tam bude riadne studená voda. Ste svine!!!

Aj som rozmýšľal, či nezájsť prežiť Silvester za Srholcom do Podunajských Biskupíc, ale načo? Čo je moje "utrpenie" oproti jeho a tých, čo tam má?

Aj som si vravel, že by som možno bol ochotný dôverovať Jozefovi Haštovi z Trenčína. Ale neviem. Aj on by sa ma asi snažil vyliečiť a zaradiť späť do "života". Okrem toho naň nemám kontakt. Rozmýšľal som, že by som sa mal obesiť v Trenčíne, tak by som ho možno stretol. Ale asi nie, to by ten sadista Pánboh nedovolil, a dostal by som sa pod nôž nejakému zlému psychiatrovi.

Ak chcete, môžete mi zavolať, že máte garáž alebo záhradnú chatku v Trenčíne, kde by som mohol bývať. Jeden Peter, ktorý ma k sebe volal už skôr a ktorého mi jedna Dominika, ktorú som dnes nasral a ak sa obesím, zničím jej celý život, lebo si bude myslieť, že ma má na svedomí, odporúčala ako človeka, ktorého mám kontaktovať, lebo aspoň jej pomohol, hoci mne jeho suverénna poloha moc nevyhovuje, by mohol o polnoci posmešne zavolať, kde visím alebo mrznem, aby sa mi vysmial, že na to nemám a že to tu len tak vypisujem.

Ale tu to cez tie urážky nik nedočítal.

Jebem Vás!

zlý človek, hovädo, doplňte si svoje

Predstavte si: idete takto Brnom, stojíte na križovatke pred prechodom pre chodcov, napravo od Vás sa vinie ulica (naľavo a dopredu tiež, ale to nie je dôležité), za Vami je park. Ulica napravo je lemovaná stĺpmi, pravdepodobne osvetľovacími a tak. Zrazu len, neveríte vlastným očiam. Alej stĺpov je prerušená podivným zjavom. Na prvý pohľad stĺp ako každý druhý – vztýčený kovový stĺp, vedúci zo zeme, cca dva metra a hore ukončený... lenže tentoraz nie lampou (akoukoľvek neštandardnou), ale tenším kúskom kovu, z ktorého sa nepokryte dymilo. Za Vami, opakujem, park, žiadna budova na Vašej strane nie je vidieť, len komín trčiaci zo zeme.

No ani som nešiel cez ten prechod ale som si hneď šiel tú pamätihodnosť preskúmať. Rozmýšľal som, čo to môže byť? To keď tu majú súdruhovia z KGB tajnú zemľanku, tak by ju nemali takto trápne prezradiť! Ale čo iné to môže byť, viditeľne to bol nejaký komín zo zemľanky.

Dotkol som sa ho pomerne opatrne, ale nebolo prečo, samotný komín bola tá tenká rúra, čo končila hore, a okolo toho bola hrubšia rúra, aby to izolovala navôkol, takže to bolo teplé len tak trochu. Ale aj tak ma ten objav potešil. Keď som si vedľa sadol a oprel sa, bolo cítiť predsa len aspoň nejaké teplo. A to bolo príjemné, keďže to bolo počas tej bezslnečnej soboty, ktorú som už spomínal inde.

Nevedel som, či je to dieselový dym alebo to horí drevo, a nedokázal som to zistiť. Dole som necítil žiaden zápach, a keď som si povyskočil, že chytím rukou aspoň nejakú stopu toho dymu, tak som aj tak na ruke nič necítil. Ale hrialo to, trochu. Tak som sa pri ňom najedol a šiel ďalej.

Večer som sa k nemu vrátil. Plánoval som, že sa pri ňom vyspím, že si k nemu dám veci, poskladám „posteľ“ (spím na výplniach zo softpadov, toho staršieho typu, ktorého mali trojdielnu výplň z tuhej peny, vzal som samé stredné kusy (idú pospájať k sebe) a jeden krajný), zakryjem to celé igelitmi a budem mať vyhrievaný skoro stan. Pravda, pri ceste, to by nebolo najkomfortnejšie, ale nebola by mi zima.

Dokonca som sa k nemu pritúlil a zostal tak. Jednak som bral teplo väčším povrchom, jednak... aj keď to znie trápne, ale... spomínal som si na časy, keď som takto v dlaniach držal niečo iné teplé, k čomu som sa rád túlil. Kovový komín nie je Kika, ani nemôže a nechce byť jej náhrada, ale je lepšie pritúliť si kovový komín (a spomínať na Kiku a na diaľku s ňou aspoň v mysli hovoriť), ako sa nepritúliť k ničomu. Cítil som sa lepšie, keď som ho držal v dlaniach, oboch rúk, než keby som ho tam nemal.

Lenže sa to zvrtlo inak, prišiel taký cigán, okolo tridsiatky, dal sa so mnou do reči, že čo, či mám nejaký problém, či sa mi nedá nejako pomôcť a tak, o chvíľu sa objavila jeho manželka. Keď sa dozvedel, že som z Košíc, potešil sa, že aj on je východniar (potom z neho vyšlo, že odtiaľ odišli, keď mal osem, ale ok, furt tam má príbuzenstvo) a ponúkal sa mi, že uňho môžem prespať a neviem čo ešte. Ja som sa ho bál, predsa len, ja sa bojím všetkých cudzích ľudí, ale Cigánov viac, vyrastal som v štvrti Košice–sever a u babky na dedine boli tiež a tiež kradli. Čo si mám myslieť, keď sa mi niekto taký človek prihovorí, keď mám akurát otvorený notebook a sedím pri komíne?

Navyše sa, keď už sme tí krajania, rozhovoril sa, ako jeho nejaká rodina (bratranec?) bol šéfom košickej mafie, Robert H., určite si pamätám, ako ho policajti zabili, a že on ich zabíjal tak, že im odrezával hlavy a nechával ich v kvetináčoch. Ako mám takému človeku odpovedať keď sa ma pýta „Ale povedz mi do očí ako chlap, bojíš sa ma?“, lebo má pocit, že sa ho nemám prečo báť, veď on je dobrý človek a ponúka mi pohostinnosť. Tak sme sa rozprávali asi hodinu, vycítil, že mi je tak ako mi je lebo mi odišla žena, dal mi adresu, povedal, že môžem prísť kedy budem chcieť atď. Asi bol naozaj v jadre dobrý a nič zlé nechcel (a nadával na Cigánov, asi to bol taký ten, čo sa už ním necíti byť – varoval ma, že tu by som byť nemal, policajti mi dajú pokutu a že to nie je dobré miesto, lebo tu žije veľa Cigánov (čo bola možno ozaj dobrá rada a keby som tam zostal, mohol som skončiť minimálne okradnutý), a okrem brnenských sa dotkol aj slovenských, že sú zaostalí) a naozaj naňho nemôžem povedať jediné krivé slovo. Ale aj tak som sa ho bál, tak som v kuse opakoval, že sa neznámych ľudí bojím všetkých (čo je pravda), a že ďakujem a tak, až ma odprevadil do mesta a odpojil sa a šiel aj so ženou domov.

No ale späť ku komínu. Ešte než prišiel tento chlapík, tak som zistil, že to je parný komín. Lebo na mňa sporadicky padali veľké a nie studené kvapky. A to tá para kondenzovala na listoch stromu, ktorý bol nad komínom. Preto som teda na ruke nič necítil, keď som chcel zistiť, aký dym to je – ono to žiaden dym nebol. Takže to možno ani nebol komín zo zemľanky a žiadni súdruhovia z KGB tam podo mnou nesedeli. Ak je to parný komín, tak to môže ozaj byť všeličo iné. Ktovie?

Ešte ho asi niekedy navštívim (ten komín myslím).

V Brne je aj Slnko, to samozrejme nikoho neprekvapí. Avšak v Brne sa riadilo, aspoň zatiaľ, tým, aby som ho nevidel.

Keď som prišiel na návštevu k jednému (resp. dvom, resp. vlastne trom) dobrým ľuďom, ochorel som (resp. rozvinulo sa to, čo som už mal) a Slnko som videl iba svietiť oknom. Ale bolo pekne a teplo.

Potom, čo som návštevu ukončil, tj. v piatok, sa Slnko začalo skrývať. V noci z piatka na sobotu pršalo (dlho), ale vravel som si, cez deň sa to roztrhá a Slnko ma usuší a ohreje. Lenže ono nie! Celú sobotu bolo Brno v mraku. Od rána do večera a potom ešte aj v noci, a keby ste sa ma v sobotu opýtali, kde to Slnko je, nebudem vedieť odpovedať. Celá obloha bola kompletne v mliečnom odtieni, na všetky strany porovnateľne jasnom.

A pršalo aj v noci zo soboty na nedeľu (to som spal v prázdnom altánku cukrárne Aida, takže som bol suchý), a ráno mlieko ako predchádzajúci deň. Zúfalé. Viete, akú radosť mi spôsobilo, keď som okolo pol desiatej konečne po vyše tridsiatich hodinách to Slnko znovu uvidel (a ucítil)? S radosťou som sa pozrel na oblohu a miesto bielej som videl už aj modrú. Dúfal som, že sa to roztrhá a ešte príde nejaký ten zvyšok babieho leta.

Lenže Slnko nie. Asi si povedalo, že mi dovolilo príliš, keď o tej pol desiatej ukázalo. Počas dňa ho zasa viac nebolo ako bolo a večer už bola zima a začalo mrholiť. Bolo mi nanič.

Potom ma stretol jeden človek, ktorý ma nemohol z logistických dôvodov prijať cez víkend a pozval ma k sebe. Ale to už nie je o Slnku v Brne.

Že v Brne majú vodu, asi málokoho prekvapí. Lenže v Brne majú aj jednu veľmi peknú vodu.

Obzvlášť silne som s ňou bol spojený včera. Najprv som si čítal pekné slová o vode a o samote a o smutných vodných sliepkach. Sú napísané kovovými písmenami na kovových prstencoch okolo tej peknej vody (ktorá je tiež v kovovej vaničke. Možno je to všetko meď. Ale asi to bude nejaká zliatina). Tie slová napísal pekný (neviem, nakoľko navonok, nevidel som ho) ujo, ktorý bol na úplne najvonkajšom prstenci aj podpísaný, a volá sa Jan Skácel. To je ujo, ktorý píše z písmeniek také malé veci, ale pekné.

V strede bola, ako som spomenul, taká vanička. Ale skôr miska, lebo bola radiálne súmerná. Misku asi pripomínala najviac. Aj mala také guľovité vnútro, ako majú misky. Ale zvonku mala kolmý držiak, takže vyzerala ako valec. Ale zvnútra to bola miska. Alebo možno by sa dalo povedať, že je to stojaté umývadlo, keď to má kolmé boky a priehlbinu na vodu. Ale budem mu aj tak hovoriť miska. Akurát, že to bola veľmi veľká miska. Asi päť metrov mohla mať v priemere. A v strede mala odtok, ako vaňa. Alebo ako umývadlo.

Robila všeličo pekné (tá voda). Najprv rástla, už bola skoro plná celá vanička, keď som k nej prišiel. Bola plnená zospodu, a odtok mala uzavretý, takže jej dovtedy nepokojná hladina sa pomaly ustaľovala, bola stále pokojnejšia a pokojnejšia. Hoci úplne rovný stav nedosiahla nikdy. Lebo sa už naplnila až po okraj, a keďže tá miska bola postavená presne, tak sa začala prelievať cez okraj, ale všade, po celom obvode. Hrozne pomaly, ale videl som, že už sa prelieva. Liala sa popod prstence s písmenkami z kovu poukladanými podľa Jana Skácela.

Potom jej hladina prestala byť pokojná. Začala byť plnená agresívnejším prúdom, takže vyzerala akoby vrela, a aj prelievanie cez okraj bolo silnejšie. Také, že ho bolo vidieť aj z lavičiek.

Keď som videl tú veľkú vaničku/misku plnú vody aj tou „vriacou“ vodou kvôli tryskám, z ktorých bola napúšťaná, vravel som si, že táto fontána vyzerá, ako by bola priam navrhnutá na kúpanie. Voda by síce bola studená, ale priestoru bolo dosť, vody tiež a trysky by pridávali efekt masážnych trysiek. Nie, nešiel som si to vyskúšať. Ale predstavoval som si, že nejaký openminded bezdomovec alebo hoci len britský turista (prvý kompletne namydlený, druhý pravdepodobne nie) by tam pokojne mohol vliezť a vyskúšať brnenské jacuzzi. Lenže, ako očakávam od ľudí len to najhoršie, predstavoval som si, že to má nejaký dozor a manuálne ovládanie, a len čo by tam niekto vliezol, hneď by otvorili odtok naplno a bolo by, ako hovoria Česi (a možno aj Moraváci), „po ptákách“.

Nejakú chvíľu sa prelievala prúdom von. Potom, možno po piatich minútach, možno ešte neskôr, otvorili odtok. Voda začala vytekať von. Ako sa hladina znižovala (a trysky bolui stále pustené), začalo postupne „vrenie“ pod tryskami čo tvorili kruh najbližšie k okraju byť silnejšie a silnejšie, až sa ukázal prúd vody a po úplnom odkrytí trysiek bol do výšky asi pol metra. Lenže vody bolo ešte stále dosť. Trysiek je tam v skutočnosti viac, v štyroch úrovniach od okraja po stred. Takže sa to isté začalo diať aj s tryskami, čo boli bližšie k stredu, až sa ukázali aj tie, začalo to isté ešte raz a ešte raz. Až voda odtiekla úplne a už tiekla len tá čo prichádzala z trysiek. a bola tak tridsať centimetov nad horným okrajom, tým, cez ktorý sa predtým voda prelievala.

Potom zapli všetky trysky na plný výkon. Tie vystriekli asi meter alebo aj vyššie nad okraj, čo by mohol byť pekny efekt sám osebe. Ja som ale bol fascinovaný inou zmenou. Zmenilo sa totiž aj množstvo vody, cez trysky teraz tieklo možno dvakrát alebo trikrát viac vody ako predtým, a krása sa ukrývala vo vnútri vaničky. Bolo len treba byť blízko, stojac na kovových prestencoch (a možno aj na kovových písmenkách rozložených podľa Jana Skácela) a vidieť dovnútra. Zvuk zosilnel, voda padajúca z metrovej výšky sa po dopade odrážala do stredu a tvorila alternatívne prúdy mimo tých produkovaných samotnými tryskami, a hlavne, v odtoku samotnom to hučalo a bublalo ako vo vodopáde, prevaľovali sa tam množstvá bielej peny, za hukotu miznúce v hlbine ale nahradzované novými a novými. Ťažko sa mi to opisuje, slová sú, síce dobrý, ale nie dokonalý, nástroj. Treba byť pri tom. Keby som zostal tak blízko, ako som bol, skončil by som asi veľmi mokrý, tak som poodstúpil, ale tak, aby som to, čo sa deje v strede, ešte videl.

Potom vrátili výkon trysiek na pôvodnú hodnotu, vodopád a hukot sa utíšili, pristúpil som bližšie, aby som videl nielen stred, ale celé vnútro. O nejakú chvíľu pustili trysky na plný výkon zasa. Poodstúpil som teda tak, aby som videl hučiaci odtokovodopád v strede. Keď začala voda zasa vystrekovať len nejakých tridsať centimetrov nad okraj, vrátil som sa. Keď počal znovu hučať vodopád, odstúpil som tak, aby som naň ešte videl. A znovu. A znovu. A znovu. Neviem koľko krát. Myslel som aj na to, či to naozaj nepozoruje nejaký ujo v nejakom velíne a nestrieda to naschvál tak dlho, aby ma už konečne odohnal. Ale nechcel som sa nechať odohnať. Chcel som zažiť celý cyklus brnenskej vody vo vaničke s písmenkami Jana Skácela.

Odhadujem, že asi po hodine bol odtok uzavretý a s tryskami pustenými na pol plynu začala byť vanička plnená znovu. Nastal postupný opačný efekt k tomu, aký som videl pri vypúšťaní. Prúd vody postupne slabol, až bol pohltený. A znovu, a znovu, a znovu. Vanička už bola zasa skoro úplne plná. Myslím si, že v poslednej fáze, v tej, v ktorej sa upokojuje hladina a blíži sa k samotnému okraju, sú vypnuté všetky trysky okrem úplne vnútorných. Aby voda prestala „vrieť“. Nechcel to testovať. Nechcel som tento vodný cyklus rušiť. Celý čas som ho pozoroval, chcel som to dokončiť.

Keď už bola voda už–už na preliatie, položil som prst do stredu rímsy, cez ktorú sa mala preliať. Bolo vidieť, ako sa postupne snaží preliať, ako sa „koniec“ (alebo začiatok, ako kto chce) vody centimeter po centimetri malými prískokmi blížil, až som ho nakoniec ucítil a voda sa začala pomaly prelievať.

Napísal som prstom Kikine meno do jemne sa lejúcej vody a vrátil sa na lavičku. Mal som pocit, ako by som sa hodinu modlil. Boh je predsa, okrem iného, aj v povznášajúcej kvalite existencie, ktorú inak asi nazývame krásou.

Chcete ma súdiť? Za hodinovú modlitbu brnenskej vode Jana Skácela? Nesúďte, zastavte sa tam na tú hodinku sami.

Kým neprídete bližšie, ani neviete, že tam také niečo je. Z diaľky to vyzerá ako bežná, ničím zvláštna fontána na námestí. Svobody. Brno.

Tie útoky čírej beznádeje a absencie zmyslu sú naozaj neúnavné. Už som ich mal aj tu. Teda v Brne.

Zmiešali sa dve dôvody. Prvý som už opisoval vo svojom statuse na Facebooku – a Me2d sa za to na mňa možno nahneval, čo mojej bezútešnosti len pridáva, hoci neviem, ako je to naozaj, lebo som videl iba písanú reakciu – keď som sa tu ocitol na ulici a chcel som pokračovať vo svojom „turné“ po rôznych ľuďoch, pobývajúc u nich a rozprávajúc sa o živote, vesmíre a vôbec, tak na verejnú (fb status) výzvu kto by ma chcel nezareagoval nik a na adresné výzvy zareagovali iba niektorí (a žiadna z reakcií neskončila kladne, ale o to tak úplne teraz nejde). Čo ma drtí, je to, že niektorí nezareagovali vôbec. Neviem prečo. Me2d už mi to vytkol, ale ja v takýchto prípadoch predpokladám to najhoršie, že nezaregovali úplne naschvál a to preto, že už so mnou nechcú mať nič spoločné. Dúfal som aspoň v to, že sa ozvú a povedia, že je to (v tejto chvíli) nemožné. Ale nie.

No a potom, klasická bezútešnosť zo sociálnej vytesnenosti. Človeku nie je trikrát dobre, keď všetci okoloidúci vyžarujú svoju nadradenosť a triednu oddelenosť, či prezentovanú nadutosťou mestských dôchodkýň alebo „pomocou“ na jedlo od mladých vodičov mercedesov, to je skoro jedno.

Keďže zatiaľ nepršalo, a jesť mám čo, pozorujem bezdomovecký život iba z niekoľkých jeho stránok. Po dnešku mám dosť veľký pocit bezútešnosti.

V podstate len zažívam rozšírenie predchádzajúceho zážitku z Tesca. Bezdomovec nie je považovaný za človeka (hodného úcty/dôstrojnosti). Poviete si, môže si za to sám, veď svojej dôstojnosti sa sám vzdáva za jedlo, peniaze a podobne, a svojim viditeľným fyzickým rozpadom (ja by som dodal, že aj psychickým).

Bežní ľudia len rýchlo odvrátia zrak a tvária sa, že rozmýšľajú, to je vec síce smutná (a myslím, že by si to každý mal zažiť na vlastnej koži, len pre ten pocit), ale najhorší sú príslušníci silových zložiek (štátni policajti, mestskí policajti, SBSkári).

Moje doterajšie pozorovanie je, že ich nepríjemnost rastie presne v tom poradí, ako som napísal. Štátni sú zväčša slušní a úctiví bez ohľadu na to, ako kto vyzerá, zaujíma ich len to, či neporušujete zákon (iná vec je, že keď tzv. vyzeráte podozrivo, častejšie vás kontrolujú). Možno sa im to nie vždy páči, ale mám pocit, že to proste takto musia. Legitimujú, spýtajú sa, čo robíte, či máte zbrane, drogy alebo prekurzory, vykomunikujú vaše meno a ČOP s centrálou a povedia, že je všetko v poriadku.

Mestskí policajti, to už sú ľudia, ktorí buzerujú omnoho radšej, a správajú sa omnoho menej slušne. Ešte stále majú aké–také pravidlá, ktoré musia dodržiavať, musia mať nejakú inteligenčnú úroveň, ale myslím, že kritériá na nich sú predsa len menej striktné ako na štátnych. Stretol som jedného, ktorý na mňa, spoza tmavých okuliarov, s pôžitkom z moci, ktorú má, zahulákal „[my sa o chvíľu vrátime, a keď tu ešte stále budete, tak] Keď to nepôjde podobrotky, tak to pôjde po zlotky!“ (a pritom na mňa mával niečím železným, čo mal v ruke).

SBS (a to som možno ešte nestretol celý výkvet), to je zberba, ktorá nemusí vedieť nič, len čítať, písať a byť nepríjemná. Dnes ma vyháňal jeden z Tatracentra. Ten bol ozaj vypatlaný. Nielenže bol schválne nepríjemný a dorážal, nech zmiznem _teraz_ a _okamžite_ a či mi netreba pomôcť, samozrejme pri tom skĺzol do tykania, ale smerom k môjmu otvorenému notebooku, ktorý som ukončoval, povedal: „Tú krabicu si zatvor!“ To naozaj musí Tatracentrum prenajímať SBSkárov, ktorí nevedia, čo je notebook (a nie, nebol starý, bol cca ako ja, alebo o pár rokov mladší)???

No a tá bezútešnosť bytia má aj ďalšie dimenzie. Napríklad človek omnoho jasnejšie cíti svoju úbohosť a samotu, než keď má tzv. strechu nad hlavou a základný servis k tomu. Teraz nenariekam za tým bytom a servisom (hoci okúpať sa a vyprať si veci by sa mi už zišlo), teraz komtemplujem nad tým, ako je lúzerské postavenie v tejto pozícii vnímané omnoho intenzívnejšie.

Nájde sa zopár výnimiek, či už medzi bežným ľudom (že sa niekto prihovorí), alebo medzi SBSkármi (zažil som aj takého; nejaká stará pani doňho dorážala, aby ma vyhnal, že tu nemôžem byť, špatím mesto, a tak ďalej, poznáte tie typy, ktoré vedia všetko najlepšie a musia to hneď ísť zariadiť, ale on mávol rukou a nenechal sa), ale to sú výnimky.

A potom je tu také hryzenie svedomia. Aj teraz, aj v tom Tatracentre, aj v tej príhode o výnimočnom SBSkárovi som vlastne robil nekalú vec. De facto som porušil prikázanie, lebo som kradol. Kradol som síce veľmi malú hodnotu (rádovo centy), ale kradol. Musím priznať, že tento druh krádeže som robil aj s Kikou, keď sme boli v meste, ale nie v takom rozsahu, v akom to robím teraz. Kradnem totiž elektrinu. Na verejných miestach sú zásuvky, a je v nich často aj prúd. Keď človek prekoná prvotný ostych, tak sa proste pripojí a ťahá, aj keď, je to z cudzieho, je to bez povolenia, je to proste, nie úplne správne. S Kikou sme si takto pripájali notebook v Starej Tržnici blahej pamäti. Teraz to robím na rôznych miestach, kde viem, že to funguje. Aj práve teraz, keď píšem tento článok. Čo s tým?

A čo vlastne so mnou? Včera a predvčerom som stretol po jednom vzácnom druhu človeka, totiž, obaja, informovaní o detailoch, neodsúdili ma tak ako všetci predtým, nebrali mi Kiku, nezakazovali mi získať ju späť, ba dokonca boli ochotní ma v tom získaní podporiť. To je veľmi dobré. Ja som si myslel, po tom, ako mi všetci moji „priatelia“ dovtedy Kiku jednohlasne brali, že taký nik existovať nebude. Ale bezútešnosť na mňa dolieha, stále. Napríklad z debilných SBSkárov.

Mám aj zopár pozvaní na dlhodobé návštevy. Chcem nájsť ešte niekoľko takých ľudí. Dano Pastirčák mi vravel, ako táto moja hra na bezdomovectvo je blbosť a určite nikam nevedie a mal by som s tým hneď prestať a že mi ruksak aj s notebokom ukradnú. Zatiaľ je to naopak. Bez tohto bezdomovectva by som asi nestretol tých, ktorých som stretol. A obohacuje to môj pohľad na svet. Zažiť takéto niečo, to je ako prečítať si 1984 alebo byť nedobrovoľne zavratý v blázinci (a vidieť, kto je kto). Nepríjemné, ale obohacujúce veci – teraz som za to, že som v tom blázinci bol, pomerne vďačný – nie za to, že by ma nebodaj vyliečili, to som im nedovolil – ale za to, ako som videl to, čo všetci dostávajú prezentované zvonku, zvnútra.

Zahrajte sa aj vy na bezdomovcov, nejaký ten týždeň.

Dnes okolo druhej vo vstupnej časti obchodného domu Tesco na Kamennom námestí:

• (chlapík v bielom klobúku, bielom tričku a rifliach mieri k eskalátorom vedúcim na prvé poschodie. Na chrbte má ruksak, v jednej ruke plnú igelitku, v druhej ťahá batoh na kolieskach. Na batohu je prehodená vetrovka, z batoha trčia z jednej strany topánky a z druhej ešusy. Pristupuje k nemu SBSkár, ktorého výzor nie je ďaleko od populárne používaného zobrazenia neandertálca)
• SBSkár (pokúša sa chlapíka zastaviť): To kam s tým idete???!!!
• Chlapík (so začudovaným pohľadom): Dovnútra.
• SBS (prezrie si chlapíkov batoh a nahodí ospravedlňujúci tón): Jaj, vy ste turista. Ja som myslel, že ste bezdomovec.
• Ch (so spravodlivým hnevom v hlase): Ja SOM bezdomovec! Aký je v tom rozdiel?! (ide ďalej a jebe na SBSkára)
• SBS: No v tom je veľký rozdiel! Z hygienických dôvodov tu bezdomovci nemajú čo hľadať.
• (chlapík, jebúc na SBSkára ide ďalej a nastupuje na eskalátor. SBSkár nejaví pokus o fyzický zápas)

Tak toto ma fakt dožralo. Nájdite mi logickú chybu v tom, keď z toho odvodím, že (keďže SBSkár dostáva pokyny od svojho zamestnávateľa): „Oficiálne stanovisko obchodného domu Tesco na Kamennom námestí v Bratislave je, že každý človek bez strechy nad hlavou je hygienicky závadný.“ a „Oficiálne stanovisko obchodného domu Tesco na Kamennom námestí v Bratislave je, že človek ošumelého vzhľadu s batožinou je do priestorov obchodného domu pustený na základe svojho sociálneho statusu“ (tj. turista môže, bezdomovec nemôže).

Toto by niekto mal použiť ako základ mimimálne na dve žaloby: prvú hromadnú za urážku na cti (za všetkých bezdomovcov, ktorí nie sú hygienicky závadní, tj. chodia sa sprchovať a nosia čisté veci) a druhú za diskrimináciu na základe sociálneho statusu, oficiálne aplikovanú na skupinu ľudí ošumelého vzhľadu s nadmernou batožinou. Minimálne tú druhú by sa možno podarilo aj vyhrať.

Som nasratý.

Na druhú stranu, nech im slúži ku cti, že to nevyhrocovali.

V podstate ani neviem, čo mám písať. Môže to byť tým, že nepíšem pre obsah, ale ako maskovací manéver. Oprel som totiž batoh o stenu a pod ňou som pripojil do zásuvky svoju predlžovačku, a do nej mobil a notebook. Pán Boh ma za toto svinstvo môže trestať tým, že mi zruší inšpiráciu a kreativitu.

A Pán Boh je sadistiská sviňa už len preto, že mi vzal Kiku a nevracia mi ju späť.

V postate ešte neviem, čo je to byť bezdomovec. Ešte som si poriadne neuvedomil, že to nie je hra a že keď bude zle, nemám ju ako ukončiť a vrátiť sa do bytu (napríklad ešte nepršalo). Navyše mám nejaké peniaze – v podstate môžem ísť do potravín a kúpiť si chlieb a niečo k tomu.

Ťažko sa mi odopiera luxus. Napríklad zmrzlina. Alebo klasická tyčinka Bounty, ktorú som si vždy kúpil pri návšetve potravín (vzhľadom na byt a chladničku som tam nebol každý deň) a zjedol ju cestou na trolejbus. Zatiaľ som vydržal, hoci som si zasa v akcii kúpil tvrdý syr. Ešte nesmrdím tak, aby som musel urýchlene vyprať všetko čo mám na sebe vrátane seba. V podstate nemám šancu zistiť, aké je to byť naozaj takým bezdomovcom ako tí, čo tam u sú dlhšie a vidieť to na nich. Tí nemajú ozaj nič. Ja mám furt matku, ktorá sa mi snaží posielať nejaké prachy na účet, aj keď tvrdí, že už pomaly nemá z čoho a prestane mi platiť mobil. Mobil by som chcel zachovať len z dvoch dôvodov – aby som mohol zdvihnúť, keď mi zavolá Kika, a aby som mal internet, ktorý mám teraz cez mobil všade na Slovensku (aj abroad, ale za roamingové ceny, tj. ako keby nebol). A som rozmaznaná lenivá voš, keď sa mi máli free wi–fi v centre Bratislavy a chcem ešte aj vlastné pripojenie, ktoré funguje všade.

Takže, ja som skôr sviňa, ktorá má s bezdomovcom spoločné len to, že nemá strechu nad hlavou. Aby ušetrila na nájomnom (o hypotékach mi nehovorte; to sa mám na celý život upísať len kvôli takej blbosti ako je vlastný byt?). A príživník. Neviem, ako prežijem zimu, čakám, že ma niekto zachráni, alebo budem obchádzať známych a u každého sa zdržím toľko, aby som to prežil. Rozmýšľam aj o tom, dostopovať na Kanárske ostrovy, a tam je furt 22 stupňov, aj v zime.

Teraz sa tí čo vraveli o chlapčekoch, kolobežkách, dospelosti, zodpovednosti a podobných témach uškŕňajú a vravia si, že sa opakovať nebudú. Však nech sa ani neopakujú. Ja som im nerozumel ani vtedy, a nerozumel by som im ani teraz.

Bol som cez víkend (teda v sobotu večer a v nedeľu do poobedia) vo Vrbovciach. Bol som u Bicáka na omši, as usual. Lenže ja už sa ho tak trochu bojím, a dosť ma to serie. Bojím sa ho, lebo má rád takú tú teóriu o odmietaní, vyjednávaní, prijatí, neviem od koho, a keď by sa na mňa pozrel takouto prizmou, mohol by (hoci iba v duchu) skonštatovať, že ešte furt s Bohom kšeftujem alebo trucujem, a že ma to proste musí časom prejsť. Čo je pre mňa skoro to isté, ako keby mi bral Kiku. Pritom on bol asi jediný, ktorý sa k tomu, aby sme s Kikou boli znovu spolu, vyjadril kladne (modlil sa za to, aby Pán dal to, aby sme mohli znovu začať spolu; hoci to už bolo dávno, nik iný to zatiaľ, podľa mojich informácií, neurobil). Ale aj tak sa ho bojím, čo keď si to už nemyslí? A keď si to myslí a urazí sa? Je to hrozné.

Takže som nebol v stave, aby ma jeho omša nadchla.

A to vlastne tiež považujem tak trochu za zradu (moju zradu jeho, aby nedošlo k nedorozumeniu).

Potom som zistil, že autobus do Myjavy ide až o 12:00 a do Senice až o 13:00. A zdalo sa mi ako lepší nápad ísť do Senice, že je to tade asi bližšie a ušetrím a možno odtiaľ chodí aj viac autobusov ako z Myjavy). Anyway, tak som teda premietal, či ísť aj na evanjelickú (oni to vlastne volajú služby Božie, ale ja to všetko volám omša). Napísal som noc predtým depresívnu SMS tamojšiemu evanjelickému farárovi, ale neodpovedal, hoci mi doručenky došli. Tak som premietal, že ma možno nenávidí, veď vlastne vylepil na svoj kostol (ako som to v tú noc bol zistil) letáčik proti násiliu na ženách, všetky tie kydy, ako ho musia osrať, tak asi preto, lebo mu niekto povedal o Kika a o mne, a tak ma vlastne nenávidí. Ale šiel som nakoniec.

Bolo to tam také typické, ako to uňho chodí; teda de facto dedinský kultúrny program vedený farárom a obsahujúci spev, čítanie z Písma a kázeň, okrem iného. Dokonca tam bol aj hosť, neboli to síce „naši ochranári, ktorí nám kosia naše krásne lúky“, ale bol to istý Nemec Oliver, ktorý tam bol zrovna na návšteve, a ktorý tam rok predtým civilkoval (jak môže Nemec civilkovať na Slovensku?). takže si naňho domáci pamätali (zhodou okolností aj ja, lebo sa s ním lúčil v roku 2008 (alebo 2007?) práve vtedy, keď bola aj Bučková).

Tam som zistil, že ma (ešte zatiaľ) nenenávidí, a na SMS mi neodpovedal, lebo som mu písal na iné číslo, než zrovna v tú sobotu používal. Hm. Ešte ma ponúkol obedom, pozval na nešpory, že ma biskup odvezie do Jura, a odtiaľ mám do BA kúsok (biskup ma odviezol až na električku do Rače), a ešte sa opýtal, či na tých nešporách nechcem mať preslov, čo som mu vyhovoril, tvrdiac, že to určite nie, lebo som bezbožník.

Na tej omši (teda – službách Božích) mal kázeň biskup Filo – ten bývalý generálny – teraz chodí v nedeľu často do Vrboviec a trochu sa tam realizuje – a čítal (to je zvláštne, zdalo sa mi, že tie čítania sú rovnaké u katolíkov aj u protestantov – resp. dosť sa prekrývali) z evanjelia to o prvých, poslednýcn, deťoch a tak. Niekoľko odstavcov venoval aj poslednému veršu „a vzal dieťa, posadil ho medzi nich, objal ho a povedal: ‚Kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, ten nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.‘ “ (ak necitujem presne, sorry, je to spamäti). A rozhovoril sa o tom, že takýchto detí, ktoré potrebujú niekoho, kto by ich prijal a dal im lásku, je mnoho. A nie sú to len deti, ale napríklad aj starší ľudia, ktorí potrebujú, aby ich, namiesto ich matky a otca, niekto prijal, lebo majú pocit, že ich všetci opúšťajú. Ľudí v produktívnom veku nespomínal, ale aj tak sa mi tisli slzy do očí, lebo hovoril o mne (nie len o mne, nijakú exkluzivitu si neosobujem).

Už veľmi dávno som došiel na to, že mi chýba láska, že som nedostal tú dávku, ktorú som dostať mal, a že hľadám, kto by bol ochotný mi ju doplniť. Že mi rodičia síce dali veľa starostlivosti, ale lásky som cítil málo. Keď to po mne chcú (nejakí ľudia) vysvetliť, neviem to. Ale viem, že je to tak. Preto som pri návšteve psychoterapeutky povedal, že potrebujem affirmation therapy (tú prapôvodnú, ktorá sa dá vygoogliť cez „emotion deprivation disorder“), a ona si myslela, že mám problém so svojou homosexualitou (lebo a.t. je dnes používaná na nich, aby to akože nejako zvládli prijať). (Nakoniec to skončilo zle s tou psychoterapeutkou, lebo chcela zostať nezúčastnená, a ja som nechcel „gumového panáka, ktorý chce vždy to, čo klient“, na tomto metaspore som zaplatil cca 10 sessionov, než to umrelo).

A teraz, možno po roku, mi to biskup Filo pripomenie znovu. Tak, tak. Potrebujem lásku. Dostávať, áno, dostávať, pre tých, čo furt melú o dávaní, a zopakujem to ešte raz, dostávať. Chápen Sie?

To bol jeden zdroj problémov vo vzťahu s Kikou. Ona mala dve roly. Jedna rola bola moja žena, teda partner do spoločného života, sprevádzajúci jeden druhého do neba a aj tam tento vzťah pokračujúci v tom zmysle, že tento a práve tento vzťah je ten špeciálny, skrze ktorý sa človek naučil milovať a ďalšie cnosti, a stále aj v nebi pokračuje a zdokonaľuje sa (Kika vravela, nie raz, o „vzrastaní v láske“, teraz by sa tomu len trpko zasmiala, ten Satan sviňa hovädo psychopat nevie, čo je láska, nech ju neberie do úst), ako o tom píše Évely (a z toho dôvodu ma hrozne desí predstava, že si Kika oficiálne vezme namiesto mňa niekoho iného. Niet neba bez Kiky, a to nie akejkoľvek Kiky, ale Kiky, ktorá je mojou manželkou a netvrdí, že nie).

Lenže tu ešte bola druhá rola, o ktorej som ja vedome nevedel, resp. nevedel že sú dve a naformulovať ich teritóriá, a to rola tej, ktorá mi dopĺňa lásku, ktorú som nedostal. Nie je správne nazvať túto rolu matkou – to nie je rola matky, rola matky toto robí svojmu dieťaťu, kým je dieťa, ak je to dobrá matka, ale rola opravára nie najvydarenejšej matky smerom k dospelému človeku.

Tieto roly sa prekrývali a to muselo viesť k hroznému chaosu, lebo som mohol napádať jednu rolu za chyby druhej, alebo ona používať jednu rolu na mieste, kde mala byť druhá – kým sa to robí podvedome, tak tam môžu byť opakované nedorozumenia a dokonca sa môže populárne skonštatovať, že „sa k sebe nehodíme“ alebo „nerozumieme si“ alebo podobná blbosť na základe ktorej sa vzťah ukončí.

My sme s Kikou ale boli stvorení jeden pre druhého. Láska je vec rozhodnutia, a každá dvojica si nerozumie, čím dlhšie sa spoznávajú, tým menšie je to nerozumienie si. Zabiť vzťah na základe „nerozumieme si“ je príznakom lenivosti, ničoho iného.

Mať v roli ženy niekoho iného je jednoznačne nevera. Mať v roli oprávára nedostatočnej vývinovej lásky niekoho iného by asi verejnosť tvrdila, že nie je nevera. Problém je, že sú tam styčné plochy (napríklad blízkosť – nemusí, ale môže byť aj fyzická). Nieto lepšej osoby na rolu o.n.v.l. ako je Kika. Bojím sa, že keby som tam mal niekoho iného, nevera by to bola.

Ale keď tam nikto nebude, bude veľmi zle.

Už teraz si niekedy vravím, že nenávidím Boha.

• Zbierku časopisov .týždeň, 50/2004 (tj. od začiatku vydávania) - 8/2008, bez 48,49/2006
• 2 ks hardpadov TX6000. Elektronika aj senzory sú ok, každý z nich má však uvoľnený jeden kovový závit, ktorý bol prilepený k drevenej základni a skrutka v ňom držala šípky na mieste.
• Firemné zásoby:
  • 2 ks viditeľne používaný hardpad TX4000v2
  • cca 40ks cínových figúriek pre DrD+
  • 109ks DrD+ Príručka pre hráča
  • 107ks DrD+ Príručka Pána jaskyne
  • 1 ks DrD+ Beštiár
  • 74 ks DrD+ Príručka Bojovníka / Príručka čarodeja
  • 74 ks DrD+ Príručka Zlodeja / Príručka Theurga
  • 74 ks DrD+ Príručka Hraničiara / Príručka Kňaza
  • 5 ks Dorn
  • 53 ks Graenaland
  • 1 ks Proroctví, otvorené a hrané
  • 1 ks Dorn, otvorený a hraný^*
Hry vlastné:
• Funkenschlag + rozšírenie Francúzko/Taliansko
• Eufrat a Tigris
• Once upon a Time prázdne kartičky^*
• Puerto Rico
• Drunter und Drüber
• Osadníci z Katanu
• Carcassonne
• ^*ďalšie moje hry mi ukradla Kristína Čevorová a odmieta mi ich vrátiť, odpojuje sa, keď sa jej ozvem cez IM, nedvíha telefón a tak
• gitaru
• počítač (MB MSI 875P Neo, bez HD, bez zdroja (odišiel), Intel P4 Northwood 2.6MHz, 1GB RAM, graf. Matrox G450eTv (tv, vivo, perfektný obraz matrox), OEM KB/mouse Microsoft wireless, DVD-RAM Plextor PX-116A, CD-RW Plextor PlexWriter Premium, WIn XP Prof. OEM EN+SK LIP)
• CRT monitor Mitsubushi DiamondPro 2070SB (22'', poloprofesionálny, vhodný aj na grafiku)
• CRT monitor Philips 107 Brilliance (17'')
• 5.1 soundsystem Cambride Soundworks Desktop Theatre DTT2200 plus dve satelity už v stojanoch z IKEA
• atramentová tlačiareň / skener / kopírka HP Deskjet F2280, čierna farba došla (v Avione majú lacno XXXL náplň), farebná cca 80%
• malý IKEA nánytok (2 stolíky s tromi zásuvkami, stolík pod TV, 2 malé poličkové skrinky, 2 kontajnery NERO čierny a tmavomodrý, ľahké kreslo ÖLAND používané), korková nástenka, kancelárska stolička z komunizmu kovová
• 5 ks IKEA BENNO CD stojany (každý na 180ks, nastaviteľné poličky)
• gauč IKEA mysinge (vraj dvojmiestny, ale traja si tam sadnú), červený, snímateľný poťah
• samonosný matrac na nožičkách SULTAN GRYNING, používaný)
• manželská posteľ IKEA (rám, rošty, 160x200 matrac SULTAN HASSELBACK, vínová froté plachta príslušnej veľkosti)
• veľký kancelársky stôl IKEA (doska DIREKTOR, 6ks čiernych nožičiek)
• bezsáčkový vysávač Philips Marathon

A vyhodím to na smetisko, lebo to nikto nechce. A tu to nechať nemôžem.

A potom mám ešte veci, ktoré by som si rád iba nabalil do krabice a u nejakého dobrého človeka nechal, aby som si ich prípadne mohol občas vyzdvihnúť / vymeniť, a to:
šatstvo, knihy, CDčkam (čo sa týka tých CD, mám zbierku filmov, aj veľa kvalitných medzi nimi, skoro 500ks, ak niekto prejaví záujem, dodám aj so štyrmi CD stojanmi, v ktorých to je teraz), a tak, a iné drobnosti. Lenže prečo by to niekto robil?

Edit: update 12.9., vymazané veci, ktoré už sú umiestnené
Edit: update 15.9., detto

roh Cukrovej a Lazaretskej

Dnes je iný deň ako ostatné. Šiel som po Cukrovej ulici, od Medickej k Tescu. Na konci Cukrovej je sídlo Cirkvi Bratskej a býva (a pracuje) tam Daniel Pastirčák. Už som okolo tej budovy šiel mnohokrát. Vždy som túžil dostať sa k nemu a nejako sa s ním podeliť. O to všetko. Ale vždy som si vravel, že som len obyčajný rozmaznaný lúzer, prečo by sa takým mal zaoberať. A ak, tak povie, že musím svoj život venovať Kristovi. Toto už som počul. Veľakrát. Tentoraz som si vravel „posadím sa oproti CB na chodník, opriem sa o ošarpanú budovu, ako bezďák, ktorým už de facto som, a tam budem sedieť a písať o tom, čo sa mi zrovna objaví v hlave.“ No ale, nepodarilo sa. Zrovna na tom mieste, kde by som si bol sadol, bolo auto, do ktorého sa balila časť Pastirčákovcov, a už vyššiespomínaný Daniel tam práve preberal so svojím synom (Jonatán to nebol, možno Damián) to, či sa ten batoh vojde do kufra. Možno je to zbabelosť, ale sadnúť si dva metre od toho auta som nedokázal.

D.P. (a súvisí to aj s tým Damiánom) napísal najstrašnejší text, aký som kedy čítal. Viem, dodnes si pamätám, ten pocit pri čítaní toho textu, keď som si vravel: „Preboha, toto snáď nie?!“ v zmysle „toto ma snáď nečaká?!“ Sviňa sadistická (Boh), zdá sa, vymyslel, že práveže áno.

Idem si tam presadnúť. Pastirčákovie auto odišlo.

Tak, už tam sedím. Ak to auto práve nešoféruje (D.P.), môže ma vidieť z okna.

Dnes je iný deň ako ostatné. Bol som v Medickej záhrade, a bol som tam z dobre definovaného dôvodu. Dvanásteho septembra roku Pána 2007 sme si totiž s Kikou dali schôdzku o 15⁰⁰ v Medickej záhrade. V „istej dôležitej veci“, pričom som ju deň predtým smskou požiadal, aby sa pomodlila za to, aby to obom nasledujúci deň vyšlo. Tá dôležitá vec bola, že ju milujem, a že napriek na prvý pohľad podivnému vzťahu o jej lásku naozaj stojím. Ona mi chcela povedať to isté, s rozdielom, že očakávala, že možno, kvôli tej podivnosti, budem proti. Takže teraz sú dva roky.

Chcel som tam byť o 15⁰⁰. Aj som sa začal chystať o 14²⁰, čo by aj stačilo. Lenže som potom ;-( pätnásť minút hľadal kľúče, trolejbus mi ušiel, zobral ma taký mikrobus pre staré babky, ktorý došiel na Hodžovo námestie o 14⁵⁸. Zopäl som ruky a modliac sa „Kikuška“ som prekráčal až do Medickej záhrady. A možno, možno tam o 15⁰⁰ bola. Lenže ja som tam vtedy nebol. Prišiel som neskoro.

Dnes je iný deň ako ostatné. Všetci moji známi sú na Istrocone. Hrajú hry, niektorí súťažia na majstrovstvách SR v ITG. Ja tam nie som. Dobrovoľne tam nie som (hoci ani peňazí nemám nazvyš). Ale už tam nemám prečo ísť. Bez Kiky, bez toho, aby som to robil pre ňu, nie je zmyslu v tom, aby som mal radosť. Veď aj to druhé miesto v roku 2007 (15. septembra) bolo len kvôli nej. Len kvôli nej som sa na tom pade dokázal tak pekelne sústrediť, zapnúť na vyšší prevodový stupeň, keď bolo treba. Aby sa za mňa nemusela hanbiť (v roku 2008, bez nej, som sa nedostal ani do finále; 2009 tam nie som).

Na oknách sú žalúzie. Asi to ten D.P. predsa len šoféruje a z tej budovy na mňa nik nevidí. A keby aj videl, čo ho je do podivného týpka, čo si píše do notesu?

Štyri. To je číslo na dome. Pousmial som sa. Zároveň je to totiž číslo tragického romantika. Jedného z osobnostných typov v eneagrame. Môjho dominantného osobnostného typu, a mám silné tušenie, že aj Danielovho Pastirčákovho. Až na to, že on je asi zdravšia štvorka, ako ja.

Dnes je rovnaký deň ako iné. Moji priatelia mi na fejsbuku radia, aby som sa ostrihal, oholil, prestal so sebaľútosťou, že veď oni by takisto neboli radi, keby ich dcéra chodila s dvakrát starším neoholeným melancholikom (a to ešte boli slušní a nepovedali lúzrom).

A ja sa chcem obesiť, lebo je to neznesiteľné, a ja sa nechem obesiť, lebo chcem, aby prišla Kikuška a nastal zázrak, že už ma nebude nenávidieť.

Lenže Boh mi už jeden taký zázrak poskytol, a vyzerá, že druhý nedá. Alebo dá, ale musím veriť. Alebo čo vlastne. Jebem Vás! Aj Dano Pastirčák by ma asi poslal ...

...

... za Ježišom Kristom.

Čo mám z Ježiša Krista bez KIky?

Zaoberám sa úplnými blbosťami. Som idiot. A mám veľa zlých vlastností. Napríklad drzosť a nesmelosť.

Vyzerajú protikladne, ale nie sú. Drzosť mám totiž v sebe inherentne - vždy ma napadne, aké pekné by bolo [xxx], a okmžite s tým nemám problém niekomu blízkemu otravovať život. Keď však až taký blízky nie je, prípadne som na jeho dobrej vôli závislý, tak je moja drzosť vyrovnávaná nesmelosťou (aj keď možno je to skôr obyčajná zbabelosť). Nie, nebudem o sebe dobre zmýšľať. Veď som len hovädo. A mám sa ísť liečiť. Ako mi bolo povedané.

Toť nedávno jeden dobrý človek mojej drzosti neuhol a vyhovel mojej prosbe, či by som nemohol squattovať (dátovo) na jeho súkromnom serveri, čo má s úzkym okruhom ľudí. Lebo keď budem bezdomovec, tak peňazí navyš nebude, a hosting tiež niečo stojí.

(a totálne blbosti sú to. robím zbytočné veci. dôležité je niečo iné. na to ale nemám síl, lebo mi to každý zakazuje, a nik mi nepodrží stranu, a už vôbec nie kresťania, lebo som začal nenávidieť boha)

A ja som chcel na tom svojom online piesočku robiť náročné veci. Napríklad bežať kópiu wiki, ktoré bolo pod FlexWiki systémom (ten je určený pre ASP .NET, ale server je FreeBSD). To by znamenalo nainštalovať mono, ale o tom viem, že by dotyčný nechcel. A potom tam bežať klon appjetovskej platformy, teda umožniť púšťanie webových aplikácií. A nielen sebe, ale chcel som túto platformu otvoriť verejne (tak ako bol otvorený samotný appjet.com, a ako je teraz otvorený jgate.de, jadro je to isté, appjet-1.0.3.jar, ale platforma okolo toho iná). Keďže je to pomerne neznáma vec, namotalo by sa na to možno sto ľudí, a bolo by tam možno cca 300 aplikácií, ale server by to ozaj zaťažilo, pričom tam majú weby aj iní.

A tak som prišiel na nápad, že (keď aj tak musím celý svoj majetok zbaliť a niekam uložiť alebo ho vyhodiť na ulicu) keď je to jeho server, čo keby som zabil dve muchy (ha, použil som správny tvar) jednou ranou, a poprosil ho, či by som uňho nemohol nechať svoj pôvodne DDRkový počítač (lebo je malý a nikto oň neprejavil záujem) a naň presunul aj HD z pôvodného desktopu, nainštaloval naň serverový OS (DesktopBSD 1.7, už-už má byť oficiálny release) a poprosil ho, či by ho nemohol pripojiť k tomu svojmu ako slave (aby ho nebolo zvonku vidno, len lokálne) a všetky CPU a memory intensive tasky by som forwardoval naň (navyše by som tam mal všetky svoje dáta a mohol by som ich cez ssh a druhé ssh vidieť).

No. Vyzerá to ako šľachetný scenár. Nechcem byť na obtiaž ostatným, čo majú weby na serveri, takže dynamické aplikačné záťažové veci presuniem na svoj HW (ostatné ako maily a statický web nech tam zostanú).

Lenže a. bojím sa ho opýtať b. neviem, či má ten server doma alebo v práci a koľko komplikácií by bolo s pripojením (či má doma router a tak, ale ja jeden kombinovaný wifi+ethernet router mám) c. ono to vlastne nie je vôbec šľachetné, ale som zasa drzá sviňa - miesto pomerne pokročilého shared webhostingu so shell prístupom zadarmo chcem ešte aj serverhousing zadarmo.

Zaslúžim si byť zatratený. Veď bijem ženy a zneužívam svojich blížnych. Fuj!

Mám sa ísť obesiť hneď alebo až zajtra?

ps. A to mám v tom kompe málo pamäte a hľadal som si ceny, koľko by ma stálo dokúpiť ďalšiu, identickú, aby to bol dual-channel. To je ešte len drzosť, plánovať ako by to bola viac-menej hotová vec. A blbosť, keď záleží na niečom úplne inom.

"Buď so mnou šťastná, prosím."

Stála oproti mne a pozerala sa mi do očí. Ja som sa pozeral do jej. Stále som tomu nebol schopný uveriť. Že predo mnou neuteká, nejačí, nevolá políciu, susedov alebo svojho otca, ale tu stojí a hľadí na mňa. Stále ticho fňukajúc som jemne prikývol s čitateľnou otázkou v očiach. Áno, znela jej podobná odpoveď.

"Ale, ... ", jal som sa hneď protestovať. Tu predsa niečo nehrá, veď ma nenávidí ako Satana, uzavrela sa predo mnou, odcestovala do Kanady, a ja som iba sviňa čo jej ubližovala a útočila na jej Boha, "... ale ja nie som na nič dobrý. Po tom všetkom ti asi už nedokážem veriť a budem ťa tak akurát biť. Na nič nie som dobrý, neviem asi ani milovať, ani zarábať peniaze, nič neviem, jediné čoho som schopný je tvrdohlavo ťa chcieť napriek tomu všetkému, už necítim lásku ani vieru ani nádej, len viem, že kedysi som vedel, že sme boli stvorení jeden pre druhého a že máme byť spolu a že tak to má byť."

"A ešte mnoho ďalšich vecí vieš" povedala. "Idem sa rozlúčiť."

---

Kika stála v predsieni. "Mami, ..." váhala chvíľu, nevedela ako na to, "... v podstate som sa prišla už len rozlúčiť."

"Aké rozlúčiť?! Kam chceš ísť?!" vyštekla jej matka pobúrene. "Preč, mami, ..." začala Kika skôr než sa jej matka nadýchla, aby pokračovala v kázni, "preč, do života, kde už nebudete. Len som sa prišla rozlúčiť. A požiadať o požehnanie, ak je to možné, nech viem, že ste ma pustili, a že ma neťaháte späť." Matka chvíľu, ale len chviľu, lapala po dychu. "Preč ... idem, mami, preč. Naozaj." povedala tak, že sa na to nedalo už nič povedať.

Pozrela sa úkosom do izby, ako sa tvári jej otec. Zisťovala, či sa nerúti červený v tvári jednu jej vraziť. Nerútil. Vlastne vyzeral, ako by tam nebol. Hoci bolo úplne jednoznačné, že tam bol.

Kika sa naposledy poobzerala po byte, a vykročila sa rozlúčiť s mamou. "Si hlúpa, také nemôžeš, je to Antikrist!!!", vyrútil sa zo schodov o šesť rokov mladší Ivanko a bezmocne ju kopol, potom sa triasol a nevedel, či ju má kopnúť druhýkrát, alebo začať kričať, alebo čo vlastne. "Ivan!", okríkol ho otec hromovým hlasom. Pritom to bol on, kto ma prvý nazval Antikristom. Ivanko vybehol vzlykajúc hore.

Kika sa so smutným úškľabkom pozrela na mamu a vyšla po schodoch za Ivankom. Ten stál pri dverách svojej izby a nenávistne sa na ňu pozeral. "A smrdí!", dodal. Zdola sa ozvalo nové hromové "Ivan!", Kika mu ale nevenovala pozornosť. "Neblbni. Nikto nevraví, že sa nemôžeme vidieť. Môžeš kedykoľvek prísť, alebo zavolaj a niekde sa stretneme. Keď chceš, môžeme častejšie, keď nie, nie. Však som stále tvoja sestra.". Ivanko ju kopol a zavrel za sebou. "A nekop do mňa", dodala polohlasne.

"Chceš spáliť mosty?" pýtala sa, teraz už vzlykajúc, jej mama, keď schádzala dolu. "Nie, nie, to nie, ..., skôr ...", hľadala slová, "... uzatváram ich. Nie sú spálené, ale dám tam zo svojej strany tabuľku 'Most uzavretý'. A chcela by som, aby ste ju tam zo svojej strany dali aj vy, až pochopíte, že je to dobré. Aspoň načas." Kika zišla dolu a objala mamu. "Ale, to len tak, bez vecí chceš ísť?!" zakvílila jej mama. "Veď ty si sa úplne zbláznila."

"Niečo mám na sebe, a nechcem si brať nič, čo by ma sem nejako viazalo. Nechcem odtiaľto nič" smutne odtušila Kika. "Kristínka, nebuď tvrdohlavá. Tak aspoň ešte zopár vecí, v ktorých sa mu budeš páčiť, si vezmi ..." teraz už nepokryte plakala a šla s igelitkou do skrine. Kika neprotestovala. Nebola rada, že jej mama plače, a zopár vecí by sa jej zišlo. "To červené tričko s loďou," povedala vďačne. "A modré kvietkované šaty. Aj toto, " ukázala, "tie glitre sa mu páčili. Veľakrát som to na sebe nemala, ale ..." Kika so zaľúbeným úsmevom spomínala na časy, keď ešte nebolo tak zle. "Páči sa mu, keď žiarim. Tieto sky-tielka." Zvyšok nechala na mamu.

Otec v izbe bol namosúrený. "Radšej ku mne ani nechoď", zavrčal. "Oci..." "Nechoď, lebo ti ..." "Oci!!!" zastavila ho Kika. Objala ho, trochu bojazlivo, dala mu pusu a pošepla mu: "Prosím ťa, choď na spoveď. Naozaj veľmi si to prajem." "Hm." skrivil tvár jej otec. "Čo ti povedala?" pýtala sa mama spoza steny. "Nič, ..." neochotne odpovedal, "to je medzi nami."

"Ahoj, Džinuško môj," rozlúčila sa s bratovým psom a povedala si, že raz bude mať svojho vlastného cavalier King Charles španiela.

---

Kika s igelitkou a odhodlaním vykročiť v ústrety... čomu vlastne?... sa na mňa usmiala a spýtala sa: "Kam teraz?". To bola hrozne záludná otázka. Nevedel som, čo na to povedať. Naozaj som absolútne nevedel, nemal žiaden plán, čo ďalej po tom, až sa ku mne vráti. A teraz som stál jak teľa a ošíval sa. Viditeľne som nemal odpoveď. Zachránila ma, ako už často predtým, náhla inšpirácia. "Chceš niekam konkrétne?" "Ani nie", usmiala sa potmehúdsky Kika.

Vzali sme sa za ruky a vykročili sme.

A vlastne to vôbec nie je o nich. Sadol som si na schody kláštora na Dominikánskom námestí a naproti som videl dievča, rozdávajúce letáky. A moje vyššiespomenuté krátkozraké oči boli tým pohľadom naozaj potešené, lebo to dievča bolo veľmi pekné.

Lenže potom sa ukázalo, aký je život na tomto svete ťažký. Za prvé, nie som pohľadom (a nie jedným) na cudzie dievča neverný? Za druhé, veľmi rád by som tomu dievčaťu povedal, čo pri pohľade na ňu cítim. Že jej milý je šťastný človek, lebo samotný pohľad na ňu robí svet v jej okolí krajším. Ale také niečo sa dnes nesmie - buď ju "balíte" (čo som v úmysle nemal), alebo ste nejaký úchyl a začne volať o pomoc. Nechcel som zažiť to druhé (a ani to, že by si myslela to prvé), a tak som jej nepovedal nič.

Nakoniec odišla. Myslím, že sa ma možno aj zľakla, lebo všetky letáky ešte rozdané nemala. Ale, keďže vyzerám ako bezdomovec, som od nej starší a pozeral som sa na ňu, asi preventívne odišla (a kamarátkam bude rozprávať hroznú príhodu, ako sa oproti nej usadil starý úchyl a pozoroval ju).

Je mi ťažko na svete, kde sa človek nemôže otvorene tešiť z krásnych vecí.

---

Keď som sa po dopísaní vyššieuvedeného pohol smerom, akým odišla, našiel som ju po chvíli stáť na druhom konci námestia. Možno iba prešla na lepšie miesto. Fantazíroval som chvíľu o tom, či by si túto úvahu nebola ochotná prečítať, a možno by sa nič zlé nestalo, ale neurobil som to. Medzitým odišla znovu. Vôbec, ale vôbec ma to neteší, lebo som si istý, že to je kvôli mne.

---

Dodatok: možno som paranoidný. Potom, čo som zavrel poznámkový blok a odišiel, uvidel som ju asi o 5 metrov ďalej, na ešte lepšom mieste. Hm. Ale aj tak.

Videl som v meste holuba. Holubov je v meste habadej, ale tento bol iný. Sedel uprostred námestia SNP. Ako keby sedel na vajciach. Len tam sedel, občas si prečistil perie alebo pretiahol krídla, ale nekorzoval, ako to robia jeho kolegovia.

Aj jeho výzor bol taký, zanedbaný. Tam, kde mali ostatní dúhové farby (na krku a na krídlach), bol on biely s čiernymi škvrnami. Domyslel som si, že je starý a prešedivený.

Občas vstal a trochu sa natočil alebo urobil niekoľko ťažkých krokov, kým zasa sadol. Raz, keď sa k nemu blížila skupina ľudí, ktorí ho evidentne nemienili obísť, vyletel a zosadol o pár krokov ďalej. Tam sa mi pozoroval horšie, lebo na lavičku vedľa mňa si sadla mladá gotička s červeným vyšívaným pentagramom (našťastie dobrým, nie zlým) na čiernej kabelke. Výhľad na starnúceho holuba mi clonili jej nohy v čiernych sieťovaných pančuchách.

Holub čas od času urobil zopár pomalých krokov. Po niekoľkých minútach na gotičku zavolal nejaký redneck z druhej strany námestia a ona sa pobrala za ním.

Ako umiera taký mestský holub? V prírode ho asi v takomto stave nejaká kuna, líška alebo orol zjedia (alebo donesú svojim blízkym). V meste asi zomierajú na starobu a namiesto domova dôchodcov majú dlažbu námestia. Čo sa deje, keď na nich príde ich chvíľa? Stuhnú na mieste a smetiari ich na ďalší deň hygienicky hodia do koša? Asi áno. Inak mi to nenapadá.

pri príležitosti svojho vymazania sa z deviantArtu zanechala nejakú správu, asi by znela nejako takto:

I must leave this site, because I’m being stalked by one insane, violent and mentally ill individual, an evil being who denies God. I once had acquaintance with him, and I deeply regret my foolishness. I should have listened to my parents. My hope is in God, who only can give me true life.

Keď spácham samovraždu, len to potvrdím. Svinský Boh, ktorý mi v prípade samovraždy sľubuje večné zatratenie. Všetci ľudia už zradili. Nik, okrem jednej, osudom ťažko skúšanej osoby, ktorú teraz nemôžem otravovať, nechce, aby sme boli znovu spolu.

Najnovšie ma napadlo odrezať si malíček na nohe a cez tú ranu vykrvácať. Už nevládzem. Bez Kiky nie (a nie tejto premazanej a nenávidiacej, ktorá nosí na ochranu proti Satanovi (čítaj mne) exorcistickú medialu sv. Benedikta). Ako túžim nakopať gule jej otcovi…

Nedávno som dostal túto otázku v súvislosti s knihou Johna Eldredga “Divoký v srdci”. Vravel som, že niektoré pasáže som vyslovene nemal rád, ale väčšina bola ok. A zdalo sa mi, že si na žiadnu takú knihu neviem spomenúť. Že vlastne je to tak, že na každej knihe sa našlo niečo, čo sa mi nepáčilo.

Ale musím sa opraviť, nie je to pravda. Časom mi vyplávali na povrch mysle knihy, ktoré, pokiaľ ma pamäť neklame (a to by ešte nemusela), sa mi páčili naozaj celé, od začiatku do konca.

Prvá z nich je Matt Ridley: “Červená královna”. Na rozdiel od Sobeckého génu, kde som voči Dawkinsovým osobným názorom presakujúcim do knihy občas niečo mal, u RIdleyho som žiaden takýto problém nepobadal. Neznamená to, že som bol zo všetkých prezentovaných faktov nesmierne nadšený (pasáže, ktoré by som skrátene nazval “ženy sú kurvy a muži kurevníci” resp. “bež, čo ti sily stačia, nesmieš prestať, ináč ťa predbehnú a umrieš”), ale boli prezentované ako vedecké teórie, nie ako recept na život. Keď je niečo matematicky dokázané, je divné sa proti tomu búriť – a tieto evolučné teórie, hoci som nikdy nevidel ich formálny dôkaz, radím osobne tiež do tejto kategórie – ono mnoho z toho naozaj je abstraktná vec ukázaná na konkrétnom príklade, ktorá sa dá matematicky dokázať (najväčším hrdinom novodobej biológie je matematik Fisher, aspoň tak mi to bolo prednášané, keď som išiel počas štúdií biológom zlíznuť smotanu z torty a zapísal si (a úspešne absolvoval, za 1) popri rôznych informatických a matematických veciach aj Evolučnú biológiu na vedľajšej katedre).

Ďalšou z tohto druhu je Jared Diamond: “Osudy lidských společností”. Tá ma navyše celkom vzdelala, čo sa týka rasistických názorov (teda že to nie je tak, že rôzne ľudské rasy majú každá trochu inak fungujúci mozog a z toho vyplýva, ako to dopadlo, kto koho civilizačne prevýšil, ale to má pravdepodobne iné dôvody).

A aj keď si zo mňa robili srandu, že možno nejaké “Programovanie v jazyku …”, tak vlastne neboli úplne mimo, lebo treťou knihou, ktorá sa mi páčila od začiatku do konca bol Kent Beck: “Test-driven development”. Toto nie je učebnica nejakého programivacieho jazyka, ktorá by hovorila “keď napíšete toto, počítač urobí toto”. Nie, táto kniha učí prístupu, a aj keď sa to bude zdať divné, tak v takejto knihe som ja našiel veľa krásy; krásy ukrytej v jednoduchosti. Toto je totiž učebnica light-weight metodológie “testami riadeného” programovania, ktoré je veľmi “ľudské” a jednoduché, necháva produkt rásť po malých krokoch, vytvára (emergentým efektom, akoby len tak pomimo, keď sa dodržuje) krásny dizajn a odbremeňuje od inak často prítomného strachu “či to vôbec bude fungovať aj v prípade …” aj zo strachu “radšej do toho nebabrime, lebo teraz to vyzerá, že to funguje”. A ja patrím do tej sorty medzi programátormi, ktorí nadovšetko stavajú to, aby bolo programovanie čo najďalej od “dávaniu príkazov počítaču” a čo najbližšie človeku a jeho zmýšľaniu, čo táto kniha (napriek počiatočnej skepse čo to je za evidentnú blbosť, čo to zas tí amíci vymysleli) spĺňa.

Takže nakoniec viem, že mám také knihy.

Herbert dostal v balíku od mamy žiletky (Tue, 10 Feb 2009 15:51:40 GMT)

Herbert : "Problém je, aby ona chcela mňa, a to dokonca aj vtedy, keď ja chcem ju" (Thu, 05 Feb 2009 07:49:29 GMT)

Herbert je v takej krásnej hustej hmle akú už dávno nepamätá (Wed, 04 Feb 2009 06:39:10 GMT)

Herbert dopočúval Beatles a počúva Dana Rausa (Tue, 03 Feb 2009 10:29:17 GMT)

Herbert má už zas 2Mbit a nie náhradné GPRS (Mon, 02 Feb 2009 16:04:01 GMT)

Herbert počúva posledné Bez Lampy na rádiu FM. Tak to je fakt sila... Prestávam byť okamžite jeho fan (Sat, 31 Jan 2009 11:37:12 GMT)

Herbert 0 (Tue, 27 Jan 2009 21:39:18 GMT)

Herbert is undescriptably down, but still goes to holy mass, hoping brother Damian will have it at Capuchins' church. Maybe something happens... maybe not (Sun, 25 Jan 2009 16:56:42 GMT)

Herbert doskákal DDR a sedí u Bena (Sat, 24 Jan 2009 15:49:49 GMT)

Herbert bol upozornený, že je pekne. Kto s ním príde skákať DDR na Župné námestie? Jak furt nikto, že? (Sat, 24 Jan 2009 13:03:23 GMT)

Herbert sa bol prejsť k Červenému krížu, krátko pozdravil Pána Boha a vrátil sa. V tenučkom tričku, teplákoch a bosý (Fri, 23 Jan 2009 23:20:01 GMT)

Herbert -> DDR @ Župné námestie -> games @ Radlinského 28 -> sleep etc. (Thu, 22 Jan 2009 15:16:58 GMT)

Herbert sneží. Teda, nie on, počasie v Bratislave sneží... (Wed, 21 Jan 2009 21:34:05 GMT)

Herbert sneží. Teda, nie on, počasie v Bratislave sneží.. (Wed, 21 Jan 2009 21:33:53 GMT)

Herbert vyráža na turné po BA antikvariátoch, predávať knihy... pošlite mu SMS o tých, ktoré poznáte, on pozná len Next Apache... (Wed, 21 Jan 2009 12:08:54 GMT)

Herbert hral v meste DDR (Tue, 20 Jan 2009 19:19:28 GMT)

Herbert ide zasa hrať DDR na námestie. Teplomer ukazuje 11C, dole je určite viac než 13C, čo už aj podľa jeho najkrajšej Kiky, ktorá ho nenávidí, nie je zima (Tue, 20 Jan 2009 13:06:14 GMT)

Herbert : "Keď chytíte správne počasie a časť dňa, tak sa dá v Bratislave skákať DDR na námestí aj v polovici januára" (Mon, 19 Jan 2009 20:16:06 GMT)

Herbert pôjde skákať DDR na Župné námestie. Dnes je nenormálne teplo, teplomer na okne ukazuje 5C, dole v meste bude aspoň 8 (Mon, 19 Jan 2009 12:31:25 GMT)

Herbert is letting time pass in hopeless agony and feelings of self-unimportance, thus buying himself a ticket to hell (Sun, 18 Jan 2009 10:54:22 GMT)

Herbert is letting time pass in hopless agony and feelings of self-unimportance, thus buying himself a ticket to hell (Sun, 18 Jan 2009 10:53:37 GMT)

Herbert : "Šiel by si niekto zahrať DDR do podchodu na Hodžovom?" (Sat, 17 Jan 2009 11:12:25 GMT)

Herbert desperate hopelessness cries inside and outside rendering everything torn and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:51:14 GMT)

Herbert desperate hoplessness cries inside and outside rendering everything torn and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:48:14 GMT)

Herbert desperate hoplessness cries inside and outside rendering everything torned and painlessly painful; where is agony and ecstasy? (Fri, 16 Jan 2009 10:44:10 GMT)

Herbert is coding a facebook app (Mon, 12 Jan 2009 03:03:27 GMT)

Herbert chce obytnú Aviu. Zbaviť sa všetkých starostí s "bývaním", mať len toľko, čo sa tam vojde, a internet má beztak už roky vzduchom... (Mon, 05 Jan 2009 20:13:43 GMT)

Herbert bol zradený ďalším človekom (Mon, 05 Jan 2009 00:40:34 GMT)

Herbert už doštudoval pravidlá Through the Ages a nebol by proti nejakej generálke ešte pred štvrtkom (Sat, 03 Jan 2009 14:27:44 GMT)

Herbert si študuje pravidlá Through the Ages a dúfa, že sa nájdu ľudia, čo si ho s ním zahrajú (Fri, 02 Jan 2009 21:04:07 GMT)

Herbert je vážne ako mŕtvola na dovolenke... nič mu nepripadá zmysluplné ani potešiteľné... snáď jedine ísť o polnoci ku kapucínom na omšu... ale sa mu nechce... ;-( (Wed, 31 Dec 2008 21:01:08 GMT)

Herbert už u Bena nesedí, a ... ktosi sa ho cez drôty pýta, čo by ho potešilo ... hm ... no, len zázrak asi ... (Wed, 31 Dec 2008 18:24:44 GMT)

Herbert sedí u Bena... má dnes otvorené do 16 (Wed, 31 Dec 2008 11:24:59 GMT)

Herbert sa dnes rozprával cez icq s Jozefom, ale ešte viac by ho potešilo, keby prišiel na fb... (Tue, 30 Dec 2008 19:40:50 GMT)

Herbert ďakuje tým, čo ho nasmerovali na Rádio Devín. Inak by asi sotva počul Idu Rapaičovú čítať pásmo ľúbostnej poézie Kristy Bendovej... (Sat, 27 Dec 2008 13:58:04 GMT)

Herbert : "I can't imagine there is someone out there who wants to perceive and believe me. They just preach and teach me" (Sat, 27 Dec 2008 08:54:15 GMT)

Herbert : "There is no one out there who wants to perceive and believe me. They just preach and teach me" (Sat, 27 Dec 2008 08:48:46 GMT)

Herbert experiences having the worst Xmas of his life (Fri, 26 Dec 2008 11:08:39 GMT)

Herbert predicts having the worst Xmas of his life (Wed, 24 Dec 2008 08:49:32 GMT)

Herbert predicts having worst Xmas of his life (Wed, 24 Dec 2008 08:49:19 GMT)

Herbert begs God for miracle to happen, but he's s wounded and weak too much; he can't pray for the moment (Sat, 20 Dec 2008 19:56:36 GMT)

Herbert begs God for miracle to happen (Sat, 20 Dec 2008 19:50:19 GMT)

Herbert : "Kill the cloners! How I was happy that new fb kills all those SuperWalls and FunPokes... but cloners never die ;-(((" (Wed, 17 Dec 2008 21:25:45 GMT)

Herbert postúpil o level a čoraz častejšie namiesto Rádia_FM počúva Rádio Devín (Tue, 16 Dec 2008 16:41:39 GMT)

Herbert ... you would not understand, anyway, so why bother? :-( (Sun, 14 Dec 2008 22:47:14 GMT)

Herbert is coding in Ben's cafe "Next Apache" (Sun, 14 Dec 2008 20:27:52 GMT)

Herbert either has not understood Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's really good at that, but it's disappointing, to find them so many) bug (Sat, 13 Dec 2008 22:57:53 GMT)

Herbert either has not understood Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's extremely good at that, but it's disappointing, too) bug; now in Rhino (Sat, 13 Dec 2008 22:50:23 GMT)

Herbert either has not understand Javascript prototype inheritance, or he has found another (he's extremely good at that, but it's disappointing, too) bug; now in Rhino (Sat, 13 Dec 2008 22:50:02 GMT)

Herbert hates cloned spam applications (gossipcentral, whatdotheysay, mybuddies). Cloning as another malicious developers' weapon against blocking? F**k! (Sat, 13 Dec 2008 16:18:01 GMT)

Herbert is test-infected so he is porting jsunit into AppJet. Runner ported (no need for real jsunit package just to port the runner ;-) ) (Sat, 13 Dec 2008 02:41:58 GMT)

Herbert is test-infected so he is porting jsunit into AppJet (Sat, 13 Dec 2008 00:13:05 GMT)

Herbert is porting jsunit into AppJet (Sat, 13 Dec 2008 00:12:39 GMT)

Herbert -> pay bills @ Hlavná pošta; play DDR @ Vianočné trhy; have soup @ Stará Tržnica; play DDR @ herný klub before 18; play boardgames @ herný klub after 18 (Thu, 11 Dec 2008 14:02:36 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing live. Then he has met some people and have had fairly pleasant time (Thu, 11 Dec 2008 01:53:30 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing live (Thu, 11 Dec 2008 01:51:49 GMT)

Herbert has seen gipsy.cz performing alive (Thu, 11 Dec 2008 01:51:40 GMT)

Herbert has technology discoveries period. Two days ago he discovered pipes.yahoo.com, and yesterday he stumbled upon something even more interesting: appjet.com (Wed, 10 Dec 2008 14:19:47 GMT)

Herbert has technology discoveries period. Two days ago he discovered pipes.yahoo.com, and yesterday he stumbled upon something even more interesting: www.appjet.com (Wed, 10 Dec 2008 14:18:40 GMT)

Herbert found out that his top-three-things-that-do-me-well are: love, refactoring and happy children. He crucially lacks the first, and lacks other, too. What's yours? (Tue, 09 Dec 2008 20:13:22 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSi všetkyTrestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:29:10 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia: "ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:28:31 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol. Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý"A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:27:53 GMT)

Herbert žijeZbytočnýŽivot.Je vRovnakýchSračkách akoPredRokomAPol.Vidí,žeVšetciKričia:"ZaslúžišSiVšetky trestySveta,leboSiZlý."A nikNevravíOpak (Mon, 08 Dec 2008 19:26:37 GMT)

Herbert žije zbytočný život. Je v rovnakých sračkách ako pred rokom a pol. Vidí, že všetci kričia: "Zaslúžiš si všetky tresty sveta, lebo si zlý." A nik nevraví opak (Mon, 08 Dec 2008 19:17:30 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all his RSSs into one, so he can now import every activity he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:54:48 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all his RSSs into one, so he imports everything he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:54:05 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all my RSSs into one, so he imports everything he does! (Mon, 08 Dec 2008 17:53:24 GMT)

Herbert really likes Yahoo! Pipes. Fb allows only one RSS import. But Yahoo! Pipes merged all my RSSs into one, so I import everything I do! (Mon, 08 Dec 2008 17:53:05 GMT)

Herbert have had anarchocapitalistic thought session, and found out that VAT is ridiculous, there is not point of paying it (other taxes as well), only per capita tax. (Sun, 07 Dec 2008 22:34:37 GMT)

Herbert is going to sleep, but was pleased to experience "make it fail, make it work, make it right," iteration again (Sun, 07 Dec 2008 00:10:13 GMT)

Herbert is pleased he keeps getting friend requests. Seems there are still people who like him, at least a bit (Fri, 05 Dec 2008 20:10:00 GMT)

Herbert is pleased he keeps getting friend request. Seems there are still people who like him, at least a bit (Fri, 05 Dec 2008 20:08:12 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life before him; unless, of course, he hasn't... (Wed, 03 Dec 2008 20:49:06 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life; unless, of course, he hasn't... (Wed, 03 Dec 2008 20:47:16 GMT)

Herbert has bright and happy future throughout his eternal life; unless, of course, he hasn't.. (Wed, 03 Dec 2008 20:46:58 GMT)

Herbert is making TDD with jsunit (Wed, 03 Dec 2008 16:19:09 GMT)

Herbert si asi urobí tričko s nápisom "Kto si ma vezme k sebe a bude ma mať rád? Zn. Bez nároku na opätovanie" (Thu, 27 Nov 2008 14:50:47 GMT)

Herbert si asi urobí tričko s nápisom "Kto si ma vezme k sebe a bude ma mať rád?" (Thu, 27 Nov 2008 14:48:19 GMT)

Herbert , after not playing Double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2. Double is great fun (Mon, 24 Nov 2008 20:19:00 GMT)

Herbert , after not playing Double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2 (Mon, 24 Nov 2008 20:14:24 GMT)

Herbert , after not playing double for long time, managed to repair his hardpads and pass some 9-difficulty songs in Double mode in In The Groove 2 (Mon, 24 Nov 2008 20:14:12 GMT)

Herbert needs affirmation therapy, now! Don't you by the chance know someone able to deliver it? (Mon, 24 Nov 2008 08:59:35 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behind. Alternatively, you can love him, but maybe it's too late (Sun, 23 Nov 2008 11:52:12 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behind (Sun, 23 Nov 2008 11:51:17 GMT)

Herbert loses hope, reasons to live and self-esteem. Someone shoot him from behiu (Sun, 23 Nov 2008 11:51:08 GMT)

Herbert ;-( Kika return back all evil people get happy and stop being evil God have mercy on us sinners (Sat, 22 Nov 2008 19:29:41 GMT)

Herbert : "Trápne, už to skončilo. Takú kalamitu aká bola v KE v 1998?9? by som si tu v BA želal... tri dni ticha a pokoja" (Sat, 22 Nov 2008 14:15:38 GMT)

Herbert : "Trápne, už to skončilo. Takú kalamitu aká bola v KE v 1998?9? by som si tu BA želal... tri dni ticha a pokoja" (Sat, 22 Nov 2008 14:08:38 GMT)

Herbert : "Že by tá povestná snehová víchrica už dorazila do BA? Ale zoslabla nejako, vonku sa len tak točí sneh, ale žiadna katastrofa..." (Sat, 22 Nov 2008 13:42:07 GMT)

Herbert vidí. že sneh už sa skoro roztopil, počúva Rádio_FM a túži po veciach, ktoré sú vzdialené (Sat, 22 Nov 2008 11:19:34 GMT)

Herbert vidí, že nasnežilo (Sat, 22 Nov 2008 08:09:27 GMT)

Herbert vraj blbne. A ešte je asi posadnutý. Pred hodinou jeho vlastná ruka, bez toho, aby jej to prikázal, skočila prudko na jeho krk a začala ho škrtiť (Fri, 21 Nov 2008 06:39:36 GMT)

Herbert sa chystá na herný klub. Ale neteší sa. Prečo? Lebo sa neteší vôbec nikdy a z ničoho (Thu, 20 Nov 2008 15:06:18 GMT)

Herbert , having suicidal tendencies and browsing through wikipedia pages like major_depressive_disorder, discovered a new gem: Martin Buber's "I and Thou" (Tue, 18 Nov 2008 08:11:19 GMT)

Herbert , having suicidal tendencies and browsing through wikipedia pages like major_depressive_disorder, dicovered a new gem: Martin Buber's "I and Thou" (Tue, 18 Nov 2008 08:11:00 GMT)

Herbert zažíva ďalšie levely toho, ako sa dá nenávisť voči nemu vyhecovať. A chcú ho doraziť, a chcú; nech jej už dá naveky pokoj. Trhnite si! (Fri, 14 Nov 2008 20:48:20 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ťa, naozaj, vieš? počúvam bez lampy, a štefan hríb mi (nám) odkazuje: 'yes, we can!'", hoci tá to cez filter neuvidí (Wed, 12 Nov 2008 00:09:21 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ta, naozaj, vies? pocuvam bez lampy, a stefan hrib mi (nam) odkazuje: 'yes, we can!'", hoci ta to cez filter neuvidi (Wed, 12 Nov 2008 00:08:21 GMT)

Herbert poslal Kike ICQ "milujem ta, naozaj, vies? pocuvam bez lampy, a stefan hrib mi (nam) odkazuje: 'yes. we can!'", hoci ta to cez filter neuvidi (Wed, 12 Nov 2008 00:07:45 GMT)

Herbert hľadá podporu, pochopenie a citlivé vedenie (Tue, 11 Nov 2008 22:48:51 GMT)

Herbert má dojem, že ho Boh nenávidí a rozmýšľa o žiletkách, šalalalali (Sat, 08 Nov 2008 22:50:03 GMT)

Herbert : "Loveless haiku - Somebody has sucked / the contents out of my heart / I am dying now" (Fri, 07 Nov 2008 03:07:34 GMT)

Herbert je v stave rozkladu. A ešte k tomu ten Hussein... (Wed, 05 Nov 2008 14:53:44 GMT)

Herbert je v stave rozkladu. A ešte k tomu ten Hussein.. (Wed, 05 Nov 2008 14:53:36 GMT)

Herbert je v stave rozkladu (Sun, 02 Nov 2008 22:48:44 GMT)

Herbert dnes večer hral na Župnom námestí DDR. V novembri! Bratislava je úchylne horúca (Sat, 01 Nov 2008 21:26:21 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Neprečíta si ho. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete. Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:40:42 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete. Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:39:08 GMT)

Herbert napísal Kike haiku:"Parky plné  stríg/Láska spí na mučidlách/A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Dnes má 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:38:25 GMT)

Herbert napísal Kike haiku: "Parky plné  stríg / Láska spí na mučidlách / A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Má práve 18 (Fri, 31 Oct 2008 12:36:08 GMT)

Herbert napísal Kike haiku: "Parky plné  stríg / Láska spí na mučidlách / A ty všetko smieš" Nedozvie sa o ňom. Izoluje ma. Aj Vás, keď ma spomeniete ;-( Má práve 18. (Fri, 31 Oct 2008 12:33:58 GMT)

Herbert miluje Kiku a je mu nevysloviteľne zle. Pôjde do mesta vypočuť si Slovo Božie, ktoré ho dorazí úplne (Wed, 29 Oct 2008 17:12:15 GMT)

Herbert miluje Kiku a je mu nevysloviteľne zle (Wed, 29 Oct 2008 17:11:14 GMT)

Herbert milujr Kiku a je mu nevysloviteľne zle (Wed, 29 Oct 2008 17:10:57 GMT)

Status cleared (Mon, 27 Oct 2008 14:01:21 GMT)

Herbert zúfalo hľadá garáž, ktorú by mu niekto prenajal na bývanie, inak bude plnohodnotným bezdomovcom. Neviete o nejakej v BA a okolí? (Mon, 27 Oct 2008 10:26:52 GMT)

Herbert potrebuje, aby Pravda a Láska zvíťazili nad lžou a nenávisťou (Sun, 19 Oct 2008 04:23:07 GMT)

Herbert došiel na triviálny fakt: že jeho život bez Kíky nemá zmysel (Fri, 10 Oct 2008 22:11:45 GMT)

Herbert túží po Kike a po Bohu. Naraz, nie zvlášť. Domov má definované ako miesto, kde obaja sú. Takže je, zatiaľ, bez domova (Tue, 07 Oct 2008 16:54:05 GMT)

Herbert predáva všetko možné. Viac v Notes. Súrne. Môžete mať dobré ceny. Potrebuje peniaze (Tue, 23 Sep 2008 23:17:50 GMT)

Herbert knows where she is. Thank you, www.utrace.de. She must be commuting to school, ..., hm (Tue, 23 Sep 2008 20:02:08 GMT)

Herbert predáva všetko možné. Viac v Notes. Súrne. Môžete mať dobré ceny. Potrebuje peniaze (Tue, 23 Sep 2008 19:15:35 GMT)

Herbert predá všetky svoje stolné hry, viac v sekcii Bazár na www.spolocenskehry.sk (Tue, 23 Sep 2008 18:22:08 GMT)

Herbert is playing Ultrastar, alone, missing Kika much, after he managed to make it run. Wondering when the neighbours call the police (Mon, 22 Sep 2008 01:08:43 GMT)

Status cleared (Fri, 19 Sep 2008 00:12:43 GMT)

Herbert nemá status (Wed, 17 Sep 2008 13:22:12 GMT)

Herbert chce poslat "Oyasumi. 143" cez ICQ ale hrozne sa boji. Poslite jej to niekto za neho, prosim ;-( (Wed, 17 Sep 2008 03:19:32 GMT)

Herbert nemá zmysel (Tue, 16 Sep 2008 14:45:30 GMT)

Herbert finished watching Neon Genesis Evangelion and is weeping now (Mon, 15 Sep 2008 21:29:48 GMT)

Herbert has his modem broken and connects on mobile phone backup (Mon, 15 Sep 2008 17:29:04 GMT)

Status cleared (Mon, 15 Sep 2008 17:28:56 GMT)

Herbert has his modem broken and connect on mobile phone backup (Mon, 15 Sep 2008 17:28:52 GMT)

Herbert is watching Neon Genesis Evangelion (Mon, 15 Sep 2008 11:41:09 GMT)

Herbert dnes videl filmy a anime. A je mu bez Kiky zima (Sun, 14 Sep 2008 20:35:24 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá. To nie je to najdôležitejšie, ale pridá to (Sat, 13 Sep 2008 22:12:31 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:12:08 GMT)

Herbert mal dnes extra zlý a deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:11:56 GMT)

Herbert mal dnes extra zl7 a deň, bol nenormálne zoslabnutý a, sorry za slovo, úplne dosral majstrovstvá (Sat, 13 Sep 2008 22:11:43 GMT)

Herbert má dnes extra smutný deň... Kika vie, prečo... a to má zajtra ísť na majstrovstvá SR... (Fri, 12 Sep 2008 11:11:39 GMT)

Herbert má dnes extra smutný deň... Kika vie, prečo (Fri, 12 Sep 2008 11:04:21 GMT)

Herbert has his notebook broken. Like if there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:52:27 GMT)

Herbert has his notebook broken. Liek if there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:52:19 GMT)

Herbert has his notebook broken. If there were not enough other catastrophes ;-( (Wed, 10 Sep 2008 20:51:51 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (one older, one younger) (Tue, 09 Sep 2008 23:42:02 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (one older, onr younger) (Tue, 09 Sep 2008 23:41:56 GMT)

Herbert realized that both Andrew Bird and Sufjan Stevens are cancers, like him, and both only 1 year distant (Tue, 09 Sep 2008 23:41:25 GMT)

Herbert vidí, že Kiku už mu vyviezli do Kanady ;-( (Tue, 02 Sep 2008 21:04:14 GMT)

Status cleared (Sat, 30 Aug 2008 20:25:52 GMT)

Herbert asi zasa pôjde open-air DDR, niekedy večer, asi na Župné (Sat, 30 Aug 2008 16:07:42 GMT)

Herbert si pomýlil dni. Všetko je na dve veci (Wed, 27 Aug 2008 16:55:37 GMT)

Herbert má zasa stisnuté srdce. Pôjde na koncert do Slovenského Rozhlasu na 19, vstup voľný, Pohoda _FM live (Wed, 27 Aug 2008 15:21:57 GMT)

Herbert má zasa stisnuté srdce. Pôjde na koncert do Slovenského Rozhlasu na 19, vstup voľný, Pohoda _FM (Wed, 27 Aug 2008 15:18:38 GMT)

Herbert wants to integrate Facebook status changes with posting to Twitter (Tue, 26 Aug 2008 22:00:59 GMT)

Herbert just hears You and Me Song. Heart is gonna break any moment (Tue, 26 Aug 2008 21:59:19 GMT)

Herbert listens You and Me Song. Heart is gonna break any moment (Tue, 26 Aug 2008 21:58:26 GMT)

Status cleared (Tue, 26 Aug 2008 21:13:00 GMT)

Herbert ide k Milosrdným bratom a potom bude open air hrať DDR niekde v meste. Bude rád, ak sa k nemu niekto pripojí. Najlepšie ona s tým, že sa vracia (ha,ha,naivita) (Tue, 26 Aug 2008 15:21:41 GMT)

Herbert ju vidí, ako už nie online, bolí ho existencia, ide k Milosrdným bratom a potom do Next Apache (Mon, 25 Aug 2008 15:29:03 GMT)

Herbert ju vidí, ako je online a bolí ho existencia (Mon, 25 Aug 2008 15:03:18 GMT)

Herbert is uploading more old photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:56 GMT)

Herbert is uploading old photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:16 GMT)

Status cleared (Sun, 24 Aug 2008 21:30:09 GMT)

Herbert is uploading photos, again (Sun, 24 Aug 2008 21:30:05 GMT)

Herbert is down (Fri, 22 Aug 2008 17:35:02 GMT)

Herbert managed to pass his first 11-difficulty song in ITG, Charlene (Wed, 20 Aug 2008 19:47:31 GMT)

Status cleared (Mon, 18 Aug 2008 15:23:44 GMT)

Herbert writes (Mon, 18 Aug 2008 12:43:23 GMT)

Status cleared (Sun, 17 Aug 2008 21:14:06 GMT)

Herbert is leaving to downtown to attend the holy mass and then to perform some open-air DDR (Sun, 17 Aug 2008 13:07:21 GMT)

Herbert is leaving to downtown to attend the holy mass and then perform some open-air DDR (Sun, 17 Aug 2008 13:07:02 GMT)

Herbert is going to cook and then to eat, listening to Rádio _FM while doing it (Sun, 17 Aug 2008 11:21:39 GMT)

Herbert is going to cook and then to eat, listening to some Rádio _FM while doing it (Sun, 17 Aug 2008 11:21:12 GMT)

Herbert finished his biggest upload batch yet and is tired (Sat, 16 Aug 2008 22:44:42 GMT)

Herbert is uploading LOTS of photos onto herby.smugmug.com (Sat, 16 Aug 2008 18:44:28 GMT)

Herbert hľadá, kto by ho bol schopný, popri bežnom živote, dlhodobo a proaktívne milovať (Wed, 13 Aug 2008 07:54:16 GMT)

Herbert nie je (Tue, 12 Aug 2008 21:09:43 GMT)

Herbert potrebuje kontext, patriť k niekomu. (Fri, 25 Jul 2008 18:38:37 GMT)

Herbert postol nový článok a rozmýšľa, či dostane nejaké reakcie (Thu, 24 Jul 2008 15:17:00 GMT)

Vždy keď jej pošlem ICQ, dostanem oznámenie, že sa práve odhlásila a že to môžem poslať Offline. Zrejme sa takto správa filter mirandy.

Občas to tu updatnem. Nebudem pri každej príležitosti robiť nový článok.

---

4. júna 2009, 16:47:35: kika hral som mungyodance 3 a bol som lama a potom som sa s tebou chcel milovat
16:47:47: nebola si tu
16:47:55: este som ta nemiloval po ddrku
16:55:58: myslim ze by to bolo naozaj pekne, ozaj [vypadlo mi slovo, opak k "umely, hrany, kontrolovany"]
16:56:08: myslim, ze by si pri tom bola stastna
16:56:09: ;-(
16:56:12: 143
16:58:04: (uz som to slovo nasiel: spontanne)

13.apríla 2009, 1:07:21: odpust mi
uver mi
vrat sa

prosim

3, februára 2009, 4:42:31: kikuska, zena moja, pod ku mne.
potrebujem ta.
mal som hrozne sny, ze sme zostali jedini zivi ludia.
ty tam a ja tu

31. januára 2009, 0:36:16: milujem ta.
a potrebujem ta.
a je mi z toho vsetkeho zle.
ako si bezo mna.
a ako si vlastne vsetko toto mozem beztrsdtne pisat, lebo sa ti to cez filter aj tak nedostane.